Pre Maruš, bez ktorej pomoci by táto časť bola ešte stále v nedohladne. A pre moju budúcu zolvičku(dúfam, že som to neskomolila) :*
„Chytíš mi miesto v lietadle, zlatko? Čím ďalej od teba, tým lepšie!
A uprav si tie vlasy, nech sa za teba hanbím trošku menej,“ povedala som
mu a prešla na WC-ka. V zrkadlovom skle na dverách som videla, ako za
mnou pozerá. Nechápavo. Zrejme ho moje správanie zaskočilo, rozmýšľala som, kým
som si na pery dávala novú vrstvu rúžu, no viac som zvedavá, ako sa bude
tváriť, keď bude mať zajtra na krku záplavu červených fliačikov.
************************************
„Nerozumieš, keď
poviem čo najďalej od teba?“ spýtala som sa potichu Zayna a prebodla ho
vražedným pohľadom, keď som si sadala na sedadlo pri ňom. „Môžeš mi veriť, že
nie som nadšený z toho, že si pri mne,“ zašepkal mi späť a otočil sa
mi chrbtom, smerom k oknu.
Z úst mi unikol krátky chichot, keď som
zbadala jeho krk, na ktorom sa už začínali rysovať drobné škvrnky. Prikryla som
si dlaňou ústa, no Zayn sa už otočil ku mne. Ani sa neobťažoval nič pýtať, len
nadvihol obočie a očakával odpoveď. „To by si ty so svojim slepačím
mozočkom aj tak nepochopil,“ odbila som ho a vložila si do uší slúchatká
skôr, než som ho mohla počuť odpovedať. Z nudy som sa prehrabávala
v taške a listovala všetkymi papiermi od Paula. Pretože to, že som sa
potom nerozprávala so Zaynom, svojim “priateľom“ vyzeralo normálne. Akože
pracujem. Kontrolovala som pre istotu papiere, narýchlo ich prebiehala
pohľadom, keď niečo upútalo moju pozornosť. Vytiahla som papier k sebe
a pozerala si ho stále odznova. Nesedelo to. „Paul?“ zvolala som cez
uličku a keď konečne dovolili odopnúť si pásy, prešla som k nemu. Prezrel
si papier a pozrel na mňa. „Nevidím žiaden problém, čo sa deje, Zoe?“ „Tie
izby v hoteli, nevychádza to. Jedna mi chýba. V papieroch, ktoré som
mala naposledy bolo o jednu viac. Nejaká zmena plánu, o ktorej
neviem? Niekto vypadol alebo...“ „Menšia zmena plánov, ak sa tak dá povedať.
Nebolo to ľahké vybaviť, ale čo pre vás neurobím. Počul som, že ste so Zaynom
spolu. Gratulujem.“ Chcela som už otvoriť ústa a niečo povedať, no Paul
pokračoval. „Vybavil som vám spoločnú izbu, nech môžte byť spolu. Preto ti
nesedia čísla. Malo to byť prekvapenie, ale čo už,“ dodal s úsmevom
a žmurkol na mňa. „Veľa šťastia,“ naznačil mi ešte perami, kým sa otočil
k Harrymu, ktorý doňho ako malé dieťa celý čas netrpezlivo šťuchal.
Sadla som si opäť do sedadla a ignorovala
okolie, ktoré sa snažilo zisťovať, čo sa deje. Zrejme si všimli, že niečo nie
je v poriadku. Čudovala by som sa, keby nie. Musela som byť neuveriteľne
bledá. Tá správa ma zaskočila. Ja a Zayn, bývať spolu? Tá myšlienka mi
naháňala strach. Kto vie, čo sa môže stať? Ani som nedomyslela, čo presne sa
môže stať a zaspala som.
Celý let, ktorý
trval niečo vyše jedenásť hodín som prespala. Zobudila som sa až chvíľu pre
pristátím, s hlavou na kohosi ramene. Rozospato som si zývla a hlavu si
zaborila späť do tmavej koženej bundy. Bola príjemne teplá, zrejme od mojej
hlavy a dobre voňala. Znova som zavrela oči, keď ma dotyčný, ktorého plece mi
slúžilo ako vankúš striasol. Zdvihla som zalepené oči hore a zbadala Zaynovu
tvár. Nasucho som preglgla a snažila sa čo najviac prebrať. „Čo robíš?!“
vynadala som mu hneď, „ nestačí, že som sa musela prebrať na tebe, ešte si ma
musel aj zobudiť?“ Prevrátil oči, no keď si všimol, že na nás chalani pozerajú,
privinul si ma k sebe. V jeho objatí som si na niečo spomenula. Už som otvárala
ústa, keď som dostala lepší nápad. Nič mu nepoviem. Prekvapenie. Bude to moja
výhoda. Venovala som mu jeden falošný, milý úsmev a vrátila sa z jeho kolien
späť na moje sedadlo. Ten idiot natiahol ruku, ktorú mi následne položil na
stehno. Bola som vo veľmi veľkom pokušení plesknúť ho po nej, alebo mu tie
prsty aspoň vykrútiť. A takmer som to aj spravila, keď ma po ňom pošúchal. No
vtedy sa ozvali letušky s oznamom že pristávame a máme sa pripútať. So
zrýchleným dychom som si pretiahla pás cez bedrá a čakala kým sa znesieme k
zemi.
V letiskovej hale, kde sme čakali na kufre som sa aspoň na chvíľu postavila pri môjho bratranca, s ktorým som od príchodu poriadne nehovorila. Skvelá príležitosť na moment sa vzdialiť od toho debila.
„Je to fajn, že
ste so Zaynom spolu. Bál som sa či si tu zvykneš.“ „Hha, veľmi fajn, blčím
šťastím,“ prebleslo mi mysľou ironicky, ale to som Liamovi povedať nemohla. „Zayn
je proste... šibal.“ Nedonútila som sa povedať skvelý. A slovo šibal, ktorý mi
stále robí zle, provokuje, to presne vystihuje. Ibaže ostatní to mohli pochopiť
inak. Možno aj preto sa Liam zasmial. To som zvedavá dokedy budeme toto ťahať.
Na páse sa zrazu
objavili naše kufre, jeden za druhým. „Zayn, zoberieš Zoein kufor?“ „Ona to
zvládne sama, však moja ?“ „Vlastne som trochu rozospatá. Mohol by si?“ S
pohľadom ktorý mi vravel „pomstím sa ti“ prudko trhol rúčkou a ťahal našu
batožinu. Ako keby by mi to vadilo, veď takto nás vzťah funguje, no ten pako tomu
asi nechápe.
Na parkovisku
prišlo ďalšie prekvápko. „Louis bude cestovať do hotela spolu so mnou. Ešte
musíme niečo prebrať. Zayn a Zoe môžu byť aspoň spolu.“ Ozval sa Paul a ja som
znova zamrzla. Kto to, do riti, vymyslel, že milencom majú všetci robiť po vôli
?! Jednu sprostú cestu autom by sme každý sám určite neprežili! Ešte lepšie
bolo, že v aute bol okrem nás piatich aj šofér. To znamenalo, že ja budem
usadená Malikovi na kolenách. Aspoň mu to spríjemním.
„Už nikdy takto
necestujem!“ zahundral Zayn, keď sme sa konečne blížili k hotelu. „Ja
nemôžem za to, že si taký slabý a neunesieš ani mňa.“ „Máš vôbec tušenia,
aká si ťažká?!“ „Liam? Som ťažka?“ spýtala som sa ho a zošuchla sa zo
Zaynovych nôh na tie Liamove. Netváril sa nadšene, no hneď prikývol. „Vôbec nie
si ťažká.“ „Vidíš?“ vyplazila som Zaynovi jazyk. Vedela som, prečo som si sadla
práve naňho. Liam ma nezradí. V aute zavládla dosť napätá atmosféra. Po niekoľkých
pohľadoch z okolia som sa naklonila k Zaynovi a pery pritlačila
na tie jeho. „Fajn, som ťažká. Spokojný?“ spýtala som sa ho uzmierovaco. Nechápal.
Neveril, že ja si priznám chybu, no kedže nemal inú možnosť, prikývol. „Vidíš,
to preto si vždy v posteli na vrchu ty,“ povedala som mu potichu, no nie
príliš. Tak, aby to počuli aj ostatní, no nevyznelo to, že to chcem vykrikovať.
Chalani sa okamžite pustili do rehotu. Zayn bol v tvári tak červený, ako
ešte nikdy. Keby mohol, na mieste by ma zabil. To už sme však našťastie zastali
a ja som sa veľmi, veľmi rýchlo vypratala z auta. Chalani sa ani
neobťažovali pozrieť si izby, rovno zamierili k hotelovej reštaurácií. Ako
Paulova asistentka som mala na starosti prejsť všetky izby chalanov,
skontrolovať, či je všetko v poriadku a dať pozor, aby im doviezli
batožinu. „Kľúče od izieb budete mať u mňa! Izba 309!“ zavolala som za
nimi a kráčala opačným smerom, k výťahom. Rýchlo som prezrela ich
izby, až som sa vrátila k mojej a Zaynovej.
Akurát, keď som
skončila s vybalovaním niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a predo
mnou stála kompletná zostava s nastavenými dlaňami. Zasmiala som sa a začala
rozdelovať kľúče. „Liam a Niall... Harry a Lou...“ podala som im
kľúče a oni zmizli. „A ja čo?“ spýtal sa podráždene Zayn a nastavil ruku.
„Ty bývaš so mnou, zlatko,“ usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce. Keby
pohľad mohol vraždiť...
Zomrela soooooom!!!!:D Dakujem za venovanie, ty moja zolvička:* Celý víkend som čakala na túto časť a konečne som sa dočkala!:D A okrem "mhmmmmm" (vieme, čo to znamená :D) nemám fakt čo dodať!:D Páčila sa mi časť, kde si Zoey "priznala" chybu :D Také milé to bolo!:) A že spoločná izba?:D Fuuuuha, budú pekne rušné chvíľky:D V postielke, mhmm:D Ale nie, perverznosti bokom:D Proste máš talent, nedá sa ti nič vytknúť:) Zlepšila si mi moju veľmi, veľmi zlú náladu a za to ti ďakujem!:)
ReplyDeleteP.S.: Kupuj tú farbu na vlasy, zabookovala som nám letenky pred koncom novembra ;) :D xxx
zena..riadne davas :D len tak dalej :D tesim sa na dalsiu :D
ReplyDeleteStrašne milujem tento príbeh. Je skrátka dokonalý :) :3. Len tak ďalej píš, lebo ja fakt nedokážem myslieť na nič iné :D
ReplyDeleteWow, wow, wow a este raz... Wow. :D kraaaasa :D
ReplyDeleteMILUJEM TO!!!!!!! Zoe nemá chybu! To ako ho dokáže provokovať je nskutočné, píš ďalej a rýchlo, nemôžem sa dočkať!!! :* ;)
ReplyDeleteÁááá :D Nemůžu :DD Směju se jak blázen :DD
ReplyDeleteTohle je dokonalé :))! Brzy dej další, prosím :3
Whyy??!! Ja sa nemôžem prestať rehotať! :DD Ježiiš, musím ti povedať, že si mi zlepšila náladu! ;)) Kedy bude ďalšiaa? :) Úplne túto poviedku milujem! ;)) :*
ReplyDeleteDokonalosť! :D Nemá to vôbec chybu!:D Ten nápad, ten príbeh, tie povahy postáv! :D Znovu to poviem a poviem ti to ešte veľa krát... DOKONALOSŤ! Si úžasná dievča! :) I LOVE IT!❤
ReplyDeleteJežiš krása!!! :D Dokonalé! :D Presne si viem predstaviť, ako Zayn vyzeral :D Úplne to vidím :D Klaniam sa ^_^
ReplyDeletedomonalost dabaaaj dalsiuu :-) :-*
ReplyDelete