Point in time 7

Akurát, keď som skončila s vybalovaním niekto zaklopal na dvere. Otvorila som a predo mnou stála kompletná zostava s nastavenými dlaňami. Zasmiala som sa a začala rozdelovať kľúče. „Liam a Niall... Harry a Lou...“ podala som im kľúče a oni zmizli. „A ja čo?“ spýtal sa podráždene Zayn a nastavil ruku. „Ty bývaš so mnou, zlatko,“ usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce. Keby pohľad mohol vraždiť...

*************************************

Celá chodba musela počuť, ako Zayn tresol dverami. „Môžeš mi veriť, že ja som to nevybavila. A rovnako z toho nie som nadšená.“ Nič nepovedal, len si povzdychol a otvoril jedinú skriňu, ktorú sme tu mali. Táto izba bola akoby robená nám dvom napriek. Jedna manželská posteľ. Jedna spoločná skriňa. Dokonca aj na sedenie sme mali jeden gauč. To by ich zabilo, keby radšej dali dve kreslá?! Nie, ešte aj majiteľ hotela nás dvoch musí tlačiť dokopy.

                                     
                                                                                                                                       

„Zoe?!“ zavrčal Zayn a ja som sa otočila k nemu. „Hm?“ spýtala som sa nevinne, hoci on sa tváril poriadne zúrivo. Nič nepovedal, len odstúpil od skrine a rukou mi ukázal, nech sa pozriem. „Stalo sa niečo?“ spýtala som sa nechápavo a pozerala na poličky, na ktorých ležalo úhľadne poukladané moje oblečenie. Premeral si ma vražedným pohľadom, aké od neho dostávam často. Bez slova prešiel k skrini a postupne vyhádzal na zem polovicu mojich vecí. „Čo robíš?!“ zvreskla som, môj hlas znel neveriteľne histericky. „Polovica skrine je moja,“ vrhol na mňa zlostný pohľad a dal si záležať, aby postúpal na moje oblečenie na zemi, každý kúsok odkopol a pokrčil. Začala som zdvíhať zo zeme kúsky oblečenia, on začal vybalovať to svoje. Občas o mňa nechtiac zakopol, občas som mu nechtiac nastavila nohu, párkrát sme si nechtiac zhodili navzájom oblečenie na zem.

Keď sme konečne vybalili všetko do skrine a rozlúčili sa s obeťami v podobe dvoch tričiek a jednej ponožky, ktoré neprežili menšie nezhody, Zayn zamieril so svojim kozmetickým štúdiom, ktoré si so sebou všade nosil do kúpelne. Tri...dva...jeden... odpočítavala som v hlave a pri čísle nula som počula, ako kričí z kúpeľne moje meno. Prevrátila som oči a radšej mu rýchlo uvolnila polovicu skrinky. Nechcela som už ďalšie obete a väčšina vecí, ktorých sa toto nedorozumenie týkalo bola zo skla alebo iných krehkých materiálov. „Spokojný?“ spýtala som sa podráždene a nečakajúc na odpoveď ho zabuchla v kúpelni.

Posledná vec, ktorú si bolo treba rozdeliť bola posteľ. Najradšej by som do stredu namontovala nejaké mreže alebo ju rozpílila napoly a svoju polovicu odtiahla najďalej od tej jeho. Obzerala som sa po izbe a hľadala čosi, čím postel predeliť. Bolo mi jedno, že je to úplna kravina. Bez toho by som nezaspala. Z kabelky, v ktorej som mala všetky papiere som vyhrabala niekoľko pier, kým som našla to, čo som hľadala. Hrubú čiernu fixku. Práve vo chvíli, keď som začala stredom plachty robiť na posteli čiaru, objavil sa za mnou Zayn. Bez slova sledoval, ako som čiaru dokončila, no tváril sa pobavene. Sadla som si na polovicu, ktorú som si vybrala (bola vyditeľne väčšia) a otočila sa k Zaynovi. „Nech ťa ani nenapadne čo len sa dotknúť mojej časti postele,“ varovala som ho. Neodpovedal. Zrejme už mal na dnes dosť hádok.

...

„Vypadni už z tej kúpelne! Aj tak ti to nepomôže!“ zakričal Zayn za dverami a ja som znova skontrolovala, či mám dobre zamknuté. My dvaja sme rozhodne trávili zo všetkych najviac času v kúpelni. A keď sme sa mali o jednu deliť, bol to horor. Obaja sme si pritom uvedomovali, že by sme sa sem naraz zmestili a kým on by si robil vlasy pri jednom zrkadle, ja by som mohla pracovať na svojom make up-e pri druhom. No ani jeden z nás sa také niečo neodhodlá navrhnúť. „Ticho Malik! Teraz som v kúpelni ja! Ak chceš, choď k Liamovi, on ťa určite pustí!“ „Išiel by som, keby sa mi NIEKTO nezamkol v jednej miestnosti so všetkým, čo potrebujem!“ „Ja som ti nekázala skladovať si všetky tie chemikálie práve tu! A pri niekom s tvojim výzorom je to aj tak zbytočné!“ Za dverami sa ozvalo tiché škrípanie zubov. „Fajn! Nechaj si kúpelňu, len mi podaj moje veci!“ Spokojne som sa usmiala. Vedela som, že nakoniec ustúpi. Všetky jeho veci som hodila do jednej igelitky, odomkla dvere a podala mu ich.

V sekunde, ako som zbadala ten úškrn som vedela, že niečo nie je v poriadku. Snažila som sa rýchlo zatvoriť dvere, no Zayn bol silnejší a udržal ich otvorené. Chytil ma za pás a prehodil si ma cez plece. „Toto oľutuješ,“ povedal zákerne a ja som vedela, že to tak naozaj myslí. „Daj ma dole,“ zasyčala som, no obaja sme dobre vedeli, že mu nič nemôžem spraviť. Len sa zasmial a nadhodil si ma na pleci. Visela som dolu hlavou, cítila, ako sa mi začína točiť hlava a tričko sa mi pomaly šúchalo z bokov až k pleciam. Snažila som sa ho napraviť, no padalo znova a znova. „Zoe, Zayn musíme už...“ vbehol do dverí Harry, práve v tej najnevhodnejšej chvíli. Zasekol sa v polovici vety a s pootvorenými ústami sledoval, ako ma Zayn hádže zo svojho pleca na posteľ. Pre prípad, že by situácia nebola dostatočne trápna, padajúce tričko sa mi úplne vyzlieklo a do dverí sa vrútili ostatní chalani.

Odtlačila som od seba Zayna, ktorý bol tak šokovaný, že to sám nedokázal a prešla som k dverám, ktoré som rýchlo zabuchla. Výraz Liamovej tváre mi vravel, že ma čoskoro čaká prednáška zo slušného správania. „Toto si prehnal,“ zašepkala som Zaynovi z minimálnej vzdialenosti, pre prípad, že by chalani chceli počúvať za dverami. Len sa usmial, podal mi tričko a vyšiel von. Rýchlo som sa obliekla, pozrela do zrkadla a maximálne červená v tvári šla za chalanmi.

Všetci, samozrejme, pozerali na mňa a na Zayna. Zrejme by prišli nejaké otázky, keby sa na chodbe neobjavil Paul a všetkých nenaháňal k výťahom. So všetkými ochrankármi, maskérmi a ďalšími ľuďmi, bez ktorých by chalani nemohli ísť do televízie, kde ich čaká interview sme boli poriadne veľká skupinka. Dosť veľká na to, aby sme museli ísť niekoľkými autami. Nevedela som sa dočkať ďalšej cesty so Zaynom. Chcela som za ním nastúpiť do auta, keď ma niekto chytil za ruku a potiahol preč. Otočila som sa a videla Louisa, ktorý ma ťahal k druhému autu. Tešila som sa, že nemusím ísť so Zaynom, no moja radosť vyprchala hneď, ako Lou otvoril ústa. „Nechceš nám povedať niečo k tomu, čo sme mali pred chvíľkou možnosť vidieť vo vašej izbe?“ spýtal sa s obrovským úškrnom na perách, ruku mi v priateľskom geste položil okolo pliec a pritiahol si ma bližšie. Otočila som sa mu chrbtom a dúfala v podporu z druhej strany. „My čakáme,“ povedal mi Harry, ktorý tam sedel, naklonil sa ku mne a takisto mi ruku položil okolo pliec. „To nič nebolo,“ ohradila som sa, celá červená v tvári. „Veríme jej, Louis?“ spýtal sa Harry naoko zamyslene. „Ani náhodou, Harry.“ V tej chvíli som sa šialene rozosmiala. Ani neviem, či viac na Harrym a Louisovi alebo predstave rozhovoru, ktorý teraz určite viedli Zayn s Liamom. Obaja zdvihli obočie. „Viete si predstaviť, o čom sa teraz rozprávajú Zayn a Liam?“ vyslovila som svoje myšlienky nahlas. „Zayn, čo to malo dnes znamenať?! A ešte k tomu so Zoe! Buď k nej dobrý!“ začal Lou napodobňovať Liama a všetci sme sa rozosmiali. Presne tak som si ten rozhovor predstavovala.

„Stále si nám neodpovedala na otázku,“ varoval ma Lou, keď sme sa dosmiali. Snažila som sa vymyslieť nejakú nie veľmi trapnu odpoveď, keď sme zastali. „My na to nezabudneme,“ varoval ma Harry, keď vystúpil a venoval mi varovný pohľad, kým s ostatnými odišiel dnu.