Point in time 2o

„No to by si musela najprv povedať, že ma chceš.“ Zhlboka som sa nadýchla. Prvýkrát za triezva a plného vedomia som to povedala. „Chcem ťa.“ Uškrnul sa a spojil naše pery, no ja som sa odtiahla. „Žiadne city,“ zopakovala som mu, odtlačila ho od seba a vyšla z izby.

************************************

„Malik! Nechaj tie veci a choď sa baliť!“ okríkla som Zayna znova, keď sa zastavil pri mojom kufri a fascinovane obzeral niektoré kúsky oblečenia. „Prečo som toto na tebe nikdy nevidel?“ spýtal sa zvedavo a pred oči mi zdvihol červenú podprsenku. Vytrhla som mu ju z ruky a s krátkym zavrčaním zahrabala pod zvyšok vecí v kufri. „Vypadni odo mňa a choď sa baliť! O hodinu odchádzame!“ „Za hodinu sa dá všeličo stihnúť,“ navrhol a jazykom si prešiel po perách, kým mi dlane priložil k bokom. Striasla som ich a rýchlo ho od seba odtlačila. Hoci som nechcela, dnes som musela byť ja tá zodpovedná a postarať sa, aby sme stihli lietadlo.

„Zayn, prosím, čoskoro odchádzame, pobaľ sa!“

„Prečo si myslíš, že ťa poslúchnem?“

„Si ako malý, ty nechápeš, že ak sa nepobalíš, zmeškáme lietadlo?!“

„Podľa mňa máme času dosť!“

„Vieš čo? Najprv sa pobaľ konečne a potom môžme toto diskutovať!“

Čosi zahundral, no konečne otvoril kufor. Musela som sa naňho pozrieť. „Zayn! Čo to stváraš?!“ okríkla som ho šokovane, keď som videla to jeho balenie. Všetko hodil do tašky neposkladané, nepretriedené, ako mu prišlo pod ruku. „No čo? Čím skôr pobalím, tým viac času na príjemné veci,“ uškrnul sa a do tašky hádzal všetko, čo mu prišlo pod ruku. „Hej, to je moje tričko!“ okríkla som ho, keď hádzal do tašky čokoľvek bez kontroly. Mykol plecom a zazipsoval to. „V LA budeme zasa spolu, nájdeš to tam.“ Nechápala som, ako sa mu to podarilo zatvoriť, kým som si neuvedomila, že si zabudol zbaliť celé svoje vlasové štúdium z kúpeľne a skrinku pri posteli. Upozornila som ho na to a on si povzdychol. Pri jeho balení nie je šanca, že by sa to do kufra zmestilo. Pozrel na mňa psím pohľadom a ja som prevrátila očami. Ako tá zodpovedná a hlavne po tom, čo som počula o zodpovednosti chalanov som bola pripravená na všetko. Koniec koncov, to je moja práca, robím im predsa asistentku. Spoza skrine som vytiahla cestovnú tašku a hodila ju Zaynovi. Pozrel na mňa, či mi nešibe. Pokrčila som plecami a ďalej sa balila. „Rúžová? Barbie?“ spýtal sa ma nechápavo. „Možno sa konečne naučíš baliť! Ak nie, budeš chodiť s taškou barbie všade,“ upozornila som ho. Povzdychol si, no rýchlo začal baliť.

Po chvíľke sme boli obaja dobalení, ja som mu do svojho kufra vopchala ešte niekoľko topánok, ktoré už nikam nezmestil. Našťastie som mala v kufri miesto, keď som odtiaľ vytiahla tú barbie tašku. Skontrolovali sme celú izbu, či sme na niečo nezabudli, potom som sa unavene hodila na posteľ. Zayn sa sklonil ku mne. „Tak, už sme dobalení, času máme dosť...“ začal, rukou mi zašiel pod tričko a pery mi priložil ku krku. „Musím ešte ísť za Paulom,“ rýchlo som sa mu ospravedlnila a dostala sa z jeho objatia, „vidíme sa v aute na letisko.“ „Ale... povedala si...“ „Prepáč, Zayn, potrebovala som, aby si sa pobalil. Neber si to zle.“ A odišla som.

„Letenky,“ mrmlal si Paul popod nos a podal mi nejaké papiere. „Pasy,“ podal mi tie, „radšej, akoby som ich mal dávať chalanom, polovicu by stratili.“ Hrabal sa ďalej medzi papiermi a ja som začala kontrolovať letenky a priraďovať k nim pasy. Paul. Niall. Josh. Zayn. Tá fotka! Oh môj bože! Ja. Počkať. Tento nesedí. Otvorila som ďalší pas. Claire. Claire?! „Paul?“ „Hm?“ spýtal sa, jeho pozornosť patrila papierom, ktoré držal v rukách. „Ide s nami Claire? A prečo ja zas o ničom neviem?“ „Zmena plánu, len pred chvíľou to Harry vybavil.“ A už bol zas zahĺbený vo svojich papieroch. Povzdychla som si. „A, Zoe?“ „Áno?“ „Vieš, že v LA sa zdržíme dlhšie, takže sa rozhodlo, že namiesto hotela máme prenajaté dva domy. Takže ťa chcem poprosiť, aby si sa postarala o kuchyňu a jedlo.“ „Počkať! Mám variť?“ Uškrnul sa. „No, skôr som myslel, aby si zohnala číslo na najbližšiu pizzeriu s rozvozom a Fast food. Ale ak sa ti chce a budeš mať čas...“ „Ja zoženiem tie čísla,“ povedala som mu rýchlo a s papiermi vyšla z jeho izby.

„Pusti tam tú komédiu!“ „Ježiš Zoe! Vôbec nemáš vkus na filmy! To je najväčšia kravina!“ „Malik! Sklapni a pusti to!“ „A to sa mám na to celé dve hodiny pozerať?! Pozri, napríklad toto...“ „Nie! Zayn, ja to pozerať nebudem!“ „Ja zas nebudem pozerať hento!“ „Prečo sedím akurát pri tebe?!“ „Lebo si moja priateľka!“ pripomenul mi a majetnícky si ma k sebe pritiahol, perami začal ochutnávať moje. Všetci sa na nás rozosmiali. Až keď sme sa zasmiali aj my, Liam sa prestal mračiť. „Vieš čo? Mám nápad,“ povedala som a obidve DVD-čka mu vzala. Skryla som si ich za chrbát a niekoľkokrát vymenila, no tak, aby som vedela, ktoré je ktoré. „Ako budem vedieť, že ma neoklameš?“ spýtal sa a nadvihol obočie. „Musíš mi veriť. Ale no ták, miláčik, ja by som ťa nikdy neoklamala, veď vieš, ako veľmi ťa ľúbim.“ Niall sediaci cez uličku pri nás sa začal dusiť smiechom. „Žiarli,“ poznamenala som, keď sa Liam naňho pozrel. „Má na čo,“ poznamenal Zayn a opäť sa ku mne naklonil. Rukou mi blúdil od bruch až k chrbtu, kým ma znova pobozkal. Bozk som mu opätovala, no rýchlo sa od neho odtiahla. Zayn sa odtiahol tiež a v mával mi DVD-čkami, ktoré držal v rukách. Idiot! Okradne ma, kým ma bozkáva?!

Kým som sa za nimi natiahla, komédiu, ktorú som chcela ja odhodil kamsi dopredu uličkou medzi sedadlami. „Zayn! Preskočilo ti?!“ Neodpovedal, len zapol mini televízor a pustil svoj hlúpy film. Našťastie sme už boli dosť vysoko a mohla som vstať zo sedadla. Zamierila som rovno k WC-kam, čo bolo v lietadle vlastne jediné miesto, okrem sedadiel. Chcela som byť od neho preč. To je jedno kde. Pred Liamom mu nemôžem ublížiť a naozaj ma už začínajú opúšťať nervy. Ešte chvíľu a dopadlo by to zle. Pre Zayna, samozrejme.

„Vieš, že mi niečo dlhuješ?“ spýtal sa hlboký hlas nado mnou a mne naskákali zimomriavky. Naozaj som nečakala, že za mnou niekto bude. A zľakla som sa. Potichu sa zasmial, keď zbadal, ako mnou myklo. Dlane mi položil na boky a nasmeroval ma smerom k jednej kabínke na WC. Potlačil ma do chrbta, nech kráčam. Rýchlo som si jeho dlane zložila z bokov. Otočila som sa a uistila, že nás nikto nevidí. To by bola poriadne hlúpa situácia. „Zayn, vážne to nie je dobrý ná...“ Skôr, než som dopovedala, priložil mi prst na pery. „Niečo si povedala. Ja na také veci nezabúdam. Splnil som svoju časť dohody, pobalil som sa.“ „Povedala som, že keď sa pobalíš, môžme o tom začať diskutovať,“ odpovedala som mu chladne, perami sa stále dotýkajúc jeho prsta, ktorý ešte nezložil. „Čo tak to prediskutovať v súkromí?“ „Čo tak to nechať, kým pristaneme a ubytujeme sa?“ „Môj nápad sa mi páčil viac.“ „To, čo ty navrhneš sa ti páči vždy viac!“ „Vždy mám lepšie návrhy,“ uškrnul sa, chytil ma za ruku, a keď sa uistil, že nás nikto nesleduje, ťahal ma smerom k dverám na WC. „Zayn, to vážne nie...“ začala som, no umlčal ma, keď mi pery pritlačil na moje. Zavrel za nami dvere a zamkol. Pritlačil sa na mňa, kedže v tom malom priestore sme inú možnosť nemali a nedočkavo ťahal hore okraj môjho trička. Povzdychla som si do jeho pier a rezignovane mu pretiahla tričko cez hlavu. Cítila som, ako sa uškrnul. Perami mi prešiel na krk a keď mi jemne zahryzol do kľúčnej kosti, z pier mi unikol ďalší krátky vzdych. „Ja som ti hovoril, že je to dobrý nápad,“ uškrnul sa a pokračoval ďalej.