The Huntresses 13

Mrzí ma, že si predchádzajúcu časť takmer nikto neprečítal ani neokomentoval. V každom prípade mám pre Vás pokračovanie, dúfam, že sa bude páčiť :)
EDIT: Ešte treba dodať, že táto časť je z lásky venovaná úžasnej Mime, ktorej chcem zaželať k narodeninám len to najlepšie, a hlavne splnenie všetkých snov (v prípade, že nezahŕňajú môjho manžela Mr. Tomlinsona, potom budem zlá) :* I love uu 

Sierra

Dúfam, že sa už Harry s tou kravou konečne rozíde, zúrila som v duchu, keď som ďalší pekný deň musela stráviť u chalanov. S nikým z nich nebola sranda, všetci sa mi stále vyhýbali, ako keby som mala nejakú desivú nákazlivú chorob, pričom som im vážne zdôrazňovala, že nehryziem. Teda, len vo výnimočných prípadoch, k čomu som pridala pohľad typu “If you know what I mean” a všetci zaspätkovali. Keď som sa ich priateľsky spýtala, či si to náhodou niekto z nich netúži vyskúšať a olizla si peru, v miestnosti som zostala len sama s Harrym. Prirodzene. Harry sa jediný nebál mojich poznámok.

„Mám to, že si neušiel brať ako súhlas?“ spýtala som sa ho provokačne a nadvihla som obočie. Ani na sekundu nezaváhal.

„Len by si mala vedieť, že tiež hryziem,“ zaškeril sa na mňa, kým sa ku mne naklonil a pobozkal ma, pričom ma uhryzol hravo do pery.

„Myslela som, že to som mala ja uhryznuť teba,“ zamrmlala som mu do pier, kým som mu ruku položila na plece a schádzala ňou po jeho hrudi dolu. Odtiahol sa odo mňa, až keď som bola pri začiatku jeho nohavíc, zrejme si uvedomoval, že keby to neurobil, pokračovala by som ďalej.

„Čo to bolo?“ spýtala som sa s veselým úsmevom a pozerala naňho.

„Možno mi to chýbalo,“ uškrnul sa, „a možno, ale len možno chcem, aby si si pamätala,čo sa medzi nami stalo,“ pozrel na mňa so zdvihnutým obočím a kútikom úst, narážajúc na nedávnu noc v sprche.

„Možno že zabudnem, ak mi to čoskoro nepripomenieš,“ podpichla som ho, kým som si hrýzla peru.

„Čo ti mám pripomenúť?“ zatváril sa nechápavo, „na nič si nepamätám. Musel som zabudnúť...“

„Nehovor mi, že si zabudol na najlepšiu noc, akú si za posledných pár mesiacov zažil,“ varovala som ho a pozrela naňho prižmúrenými očami. Uškrnul sa, vedel dobre, čo ten pohľad prináša. Buď sa naňho zúrivo vrhnem a drsne ho pobozkám, pri čom ho niekoľkokrát necitlivo pohryziem do pery či krku alebo sa naňho hodím s tým, že ho zmlátim, on mi po pár úderoch chytí ruky a sám ma drsne pobozká. V každom prípade to skončí rovnako a šanca, že sa nám vôbec podarí dostať do postele je veľmi, veľmi malá. Takmer žiadna.

Pozrel na mňa s typickým provokačným úškrnom, ktorý jeho pery zdobil takmer stále, keď sa rozprával so mnou a málokedy, keď sa rozprával s inými. Takto sa uškŕňal pri mojich poznámkach, akoby ma vyzýval, nech to, čo vravím alebo na čo myslím (a nebolo ťažké uhádnuť, čo to bolo) aj uskutočním. Hneď v tej chvíli, a samozrejme, na ňom. Úškrn som mu opätovala, čo bol akoby signál, že sa nemá báť a hneď pocíti, na čo myslím.

„Ľudiá, nechcete ísť do baru?!“ vtrhol do obývačky zrazu Zayn, čím prerušil našu reč pohľadov a úškrnov, nasledovaný ostatnými chalanmi. Všetci pozreli na nás, ako sme tam neprítomne sedeli, násilne vtiahnutí do reality, netušiac, čo sa okolo nás deje.

„Nechceli sme sem tak vtrhnúť,“ ospravedlňujúco zamrmlal Louis, neistota v jeho hlase bola úplne jasná, „netušili sme, nechceli sme vám vtrhnúť do rozhovoru. Vrátime sa až zajtra, Aria tiež vravela, že prespí u kamarátky, ak chceš, Sierra, môžeš tu prespať. Vieš, predsa kde je hosťovská izba,“ rýchlo zo seba dostal a s chalanmi rýchlo odišli, akoby sa báli, že im niečo spravíme za to, že nám vtrhli do rozhovoru.

Akoby nič som sa znova otočila k Harrymu, no na jeho perách som už nenašla ten hravý úškrn. Rýchlo som premýšľala, čo také Louis povedal, že mu to takto zmenilo náladu, a keď som si to uvedomila, najradšej by som si plesla po čele. Aria.

„Hádam len nemáš výčitky kvôli Arií,“ vysmiala som ho, aj keď som vedela, že presne to je ten problém.

„Sierra, naozaj by sme nemali...“ snažil sa niečo povedať, no umlčala som ho bozkom, z ktorého sa rýchlo vykrútil.

„Mám priateľku,“ zavrčal na mňa, na čo som sa zasmiala.

„A nechceš ju vymeniť za niečo lepšie? Aspoň na jednu noc? Nehovor mi, že s tým máš problém. Keby si mal, nič by sa medzi nami nestalo ani predtým. Ja viem, že to chceš,“ zatiahla som provokačne, na čo mi venoval akurát ľahostajný pohľad.

„Ak si to, že ma nechceš rozmyslíš, daj vedieť,“ povedala som mu veselo, postavila sa a pomaly si začala rozopínať gombíky na blúzke. Jeden za druhým, pekne pomaly a od vrchu, odhaľovala som postupne viac a viac zo seba, zo svojich kriviek a tetovaní, ktoré ho vždy fascinovali.

„Stále si to môžeš rozmyslieť,“ pripomenula som mu, kým som blúzku úplne rozopla, no nevyzliekla som si ju, nechala som si ju vysieť len na lakťoch a napravila si spadnuté ramienko podprsenky. Videla som, ako preglgol a nedokázal odo mňa odtrhnúť pohľad, no stále nič nevravel. Na sekundu som zaváhala, rozmýšľajúc, či majú ísť dolu skôr riflové kraťase alebo čierne silonkové nadkolienky, pripevnené k nim ako podväzky s dierkovaným vzorom. Odopla som čierny kúsok látky, ktorý ich spájal s kraťasmi a ako obyčajné (len priesvietnejšie) nadkolienky som si ich nechala na nohách, kým som si pomaly rozopla kraťase a stiahla ich dolu. Takmer sa mi v nich zachytil opätok jednej z vysokých čiernych lodičiek, no nakoniec sa mi z nich podarilo bez zbytočného trapasu vyjsť a odkopla som ich do kúta. Kráčala som k Harrymu a počas toho som si topánky skopla z nôh. Bez varovania som si mu sadla na kolená, akoby som ani nevnímala, že tam bol a chytila čipkovaný lem nadkolienky, pomaličky ju ťahajúc dolu, nevšímajúc si tiché vrčanie vychádzajúce z Harryho netrpezlivých úst, ktoré však stále neboli ochotné povedať to. Po dlhom čase, ktorý som si dopriala na vyzlečenie tohto zbytočného kusu čipkovanej látky som si prstami prešla na plece a kašlúc na druhú nadkolienku som si začala z neho sťahovať ramienko podprsenky. Harry to sledoval so zaťatými zubami, akoby sa bál akejkoľvek reakcie, ktorá z neho môže vyjsť. Stále som predstierala, že ho nevidím, hrala som sa s ramienkom, až som ho napokon nechala padnúť dolu z pleca a chytila som druhé. Harry prižmúril oči, no stále ma sledoval. Ruku, ktorú mal položenú na stehne, kúsok odo mňa som mu chytila, na čo neprotestoval a položila si ju na koleno, odkiaľ som ju jemne ťahala hore, vnútornou stranou stehna, až kým už moju pomoc nepotreboval a konečne to začal robiť sám, vychutnávajúc si dotyk jeho ruky s mojou rozhorúčenou pokožkou. Skôr, než sa dostal naozaj vysoko mi stehno silno chytil, druhou rukou ma sotil dozadu, až som chrbtom ležala na gauči a on sa sklonil nado mňa, vrčiac mi do tváre: „za toto ešte zaplatíš. Veď ešte uvidíš, ty štetka.“

Nohu, na ktorej som mala stále nadkolinku si vyložil na plece, ako kľačal na gauči a zohýňal sa nado mnou, jej lem chytil medzi prsty a rýchlo mi ju stiahol, na čo sa nado mňa naklonil ešte bližšie, voľnou rukou chytil moje, pritlačil mi ich hlboko do gauča a skôr, než som pochopila, čo sa to deje, mala som ich na zápästí zviazané dokopy vlastnou nadkolienkou. Bez slova odo mňa prudko vstal, stále mi nevenoval jediný bozk, len ma chytil za zviazané ruky a vytiahol chladne na nohy, až som sa zatackala.

„Harry sa nám hnevá?“ podpichla som ho veselo, na čo ma pevne chytil okolo pása, zdvihol ma do vzduchu a skôr, než mi to musel povedať či naznačiť som mu nohy obkrútila okolo pása, s rukami položenými na jeho pleci ako idiot, no nič som s nimi poriadne nemohla urobiť. Vo dverách svojej izby ma prudko položil na zem, ťahajúc ma len za zviazané ruky k posteli, na ktorú ma hodil.

„Veď uvidíš,“ poslednýkrát mi sľúbil, kým sa nado mňa sklonil a konečne ma pobozkal.