The Huntresses 9

Aria

S úsmevom som kráčala smerom ku klubu, kde ma už čakal Eric. Toto bol jeden z tých večerov, keď som sa tam dokonca tešila. Rýchlo si som si od neho vzala tašku s tovarom, letmý pohľad mi potvrdil, že je v nej všetko tak, ako má byť. Krátko ma pobozkal na pery, neprekážalo mu, že som jeho bozk chladne prečkala bez akejkoľvek reakcie. Prešiel ma ešte jedným pohľadom, kým odišiel. Bez problémov som všetko vybavila s vyhadzovačom, prešla dnu a začala sa obzerať po známych tvárach, tak ako vždy. Netrvalo dlho a samy sa ukázali. Všetko bolo ako každý normálny večer...

*****

Zdalo sa, že tento večer bol najlepší, aký som tu zažila. Tabletky boli preč, do poslednej. Taška bola plná peňazí. Nejaký zlatý chalan mi kúpil drink a nezabudol na servítku pripísať svoje číslo. Usmiala som sa naňho a až keď sa otočil ju hodila do smetného koša. Ďalší chalan ma v podnapitom stave ťahal na parket. Každou sekundou tanca bol na mňa nalepený viac a viac. Po chvíľke som ho jednoducho odstrčila a otočila sa od neho. Vtedy ma chytil za ruku, silné prsty mi zovreli zápästie a druhá ruka mi prikryla ústa. Ťahal ma smerom k zadnej časti klubu, kde boli len záchody a zadný východ. Chcela som neznámemu nejak usjť, keď mi ruku zo zápästia presunul okolo pása a nemohla som sa hýbať skoro vôbec. Vtiahol ma do prázdnych dievčenských záchodov, kde som až v zrkadle uvidela jeho tvár a na chvíľu sa upokojila. Pustil ma, no otočil ma k sebe.

„Erik,“ vydýchla som, „vydesil si ma.“ Uškrnul sa na mňa, akoby to bolo presne to, o čo mu išlo.

„Hádam ti nie je nepríjemné... byť tu... so mnou,“ s pobaveným úškrnom na mňa pozeral a čakal na odpoveď.

„Jasné, že nie,“ uistila som ho, hoci to neznelo úplne presvedčivo. Zasmial sa.

„Rád by som si vychutnal túto chvíľku s tebou o samote, ver mi, no bohužiaľ sa ponáhľam. Máš peniaze?“

Podala som mu rýchlo kôpku bankoviek a jeho pohľad napovedal, že bol spokojný. Vrátil mi tašku, do ruky mi vtisol nejaké peniaze a zmizol v klube medzi desiatkami tiel natlačených na seba. Zbežne som to prepočítala, kým si ich bezpečne uložila do tašky. Táto noc pre mňa nekončila. Mala som chuť stále sa baviť. Prešla som k dverám, keď ich niekto otvoril z druhej strany. Na chvíľku sme na seba nechápavo pozerali.

„Ale pozrime sa, koho tu nestretnem,“ zasmiala sa, no oči jej zostávali chladné, doslova na mňa zazerala.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa hlúpo, neuvedomila som si, čo hovorím, kým slová neopustili moje ústa.

„Ja? Otázka znie, čo tu robíš ty. Mňa nečaká doma milujúci priateľ, ktorý netuší, kde som.“

„Samozrejme, že nie. Kto by čakal na teba?“

„Myslela som, že sa kamarátsky porozprávame, nemusíš ma hneď urážať,“ ohradila sa a tvárila sa dotknuto.

„Nie sme kamarátky, Sierra,“ pripomenula som jej chladne.

„Nič také netvrdím.“

„Tak čo znamená tvoje kamarátske rozprávanie sa?“

„Asi len toľko, že ty sa mi nebudeš pokúšať vyšriabať oči a ja ti nevytrhám tie príčesky,“ povedala pokojne, úsmev sa jej rysoval na perách, keď čakala, ako zareágujem.

„O čom by som sa len s tebou rozprávala?“ odbila som ju a chcela odísť, no stále stála pred dverami.

„Čo takto... Harry?“ provokačne zatiahla a stále čakala, ako zareágujem.

„Ty si tá posledná, s kým by som sa chcela rozprávať  o svojom priateľovi,“ vysmiala som ju s jasným dôrazom na slovo svojom.

„Nechaj ma hádať. Žiarliš.“

„Na teba? Vďaka, no ja netúžim byť štetkou a lepiť sa na všetkých chalanov, ktorých uvidím.“

„Takže mi chceš povedať, že k Harrymu si sa dostala inak?“

„Stačilo. Neprišla som sem kaziť si večer s tebou.“

„Isteže nie. Prišla si si ho užívať s kýmsi, však?“

„Č-čo?“ nechápavo som sa jej spýtala.

„Takže ten chlapík, čo vyšiel z dievčenských záchodov, kde si okrem neho bola iba ty tu bol čistou náhodou a s tebou nemal nič spoločné.“

Jediné, čoho som v tej chvíli bola schopná bol nenávistný pohľad.

„Nič nevieš.“

„Tak ma informuj. V opačnom prípade budem musieť veriť tomu, čo som videla. Vlastne, tak či tak budem tomu veriť, rada by som sa však pobavila na tvojom vysvetlení.“

„Nemusím ti nič hovoriť!“

„Ani ja ti nemusím povedať, keď toto prezradím Harrymu.“

„To by si neurobila.“

„Si si istá? Lebo ja som ešte nepočula o jedinej veci, ktorú by som nebola schopná urobiť.“

„Prečo by Harry veril tebe?!“

„S tým si ty starosti robiť nemusíš.“

„Alebo nevieš, čo povedať.“

„Môžeš si byť istá, že keď ide o Harryho, mám vždy čo povedať, či sa ti to páči alebo nie. Smutné, že aj keď je s tebou, stále ho to ťahá ku mne.“

„A na to si prišla ako?“

„Hráš hlúpu alebo ňou naozaj si? Uvedomuješ si, že preňho ešte nie som ukončená kapitola, však? Stále to iskrí...“

„Buď si domýšľavá alebo nevieš, kedy je čas priznať, že si prehrala. V oboch prípadoch mi však poriadne lezieš na nervy.“

„Aspoň, že leziem na nervy nejak chudere a nie svojmu priateľovi,“ sladko povedala a ja som jej mala akurát dosť. Odsotila som ju od dverí. Bolo mi úplne jedno, čo bude robiť. Prešla som k baru, predierala som sa množstvom tiel a odstrkovala každého, kto mi vošiel do cesty.

„Vodku,“ povedala som znudene barmanovi, no ten mi hneď podal akýsi farebný nápoj vo vysokom pohári.

„Od tamtoho chlapíka,“ povedal mi skôr, než som mu stihla vynadať.

Letmý pohľad som venovala miestu, kam ukazoval a dotyčný na sekundu s ťažkosťami odtrhol pohľad od môjho výstrihu, aby sa na mňa pripito uškrnul.

„Ide to s tebou dolu vodou,“ poznamenala Sierra, ktorá sa zas vynorila za mnou, „ten na WC-kach celkom ušiel, ale toto už je po Harrym naozaj poriadny krok vzad.“

Nerozmýšľala som, keď som pohár s nápojom od neznámeho zdvihla a vyliala ho na ňu, viedla ma čistá zúrivosť. Zazrela na mňa pohľadom „You just did not...“, na čo som jej ukázala akurát prostredník.

„Za toto zaplatíš,“ zasyčala a zmizla. Nemôžem povedať, že by som ľutovala, ako som jej práve zničila príjemný večer v klube. Všimla som si, ako sa chlapík, čo mi poslal drink začal ku mne približovať a rýchlo som zmizla na tanečný parket. Netrvalo to nič, kým som mala s kým tancovať. Neznámy chalan. Vysoký, tmavovlasý, na hrudi som mu cítila svaly, keď som sa oňho opierala pri tanci.

*****

Bola som príliš zabraná do tanca, aby som si uvedomila, ako sa atmosféra v klube pomaly menila. Jej zmenu som si všimla, až keď prestala hrať hudba. Obzrela som sa okolo seba, tak ako väčšina ľudí, keď pomaly všetkým začalo dochádzať, čo sa tu deje. Zúfalo som dúfala, že nájdem miesto na útek, rýchle sa vyparenie, no bolo neskoro. Štyria stáli pri dverách, dvaja pred chodbou vedúcou do zadnej časti klubu so zadnými dverami a WC-kami, jedinou miestnosťou s oknami. Ďalší, ktorých som nedokázala spočítať boli vovnútri, všetci akoby na nejaký nevideteľný signál vytiahli zbrane a niekoľko ľudí začalo kričať. Prevrátila som nad nimi očami, akoby to nebolo od začiatku jasné. Dávala som si pozor, aby som zostala skrytá za chrbtom vysokého chalana, s ktorým som tancovala, kým som sa hrabala rýchlo v taške. Zúfalo som prechádzala všetky vrecká a modlila sa, aby v žiadnom neboli tabletky. Netušila som, či tam nejaké sú a to ma desilo. Mala som od Erica šesť.

Jednu som si dala hneď v ten večer...

Jednu na ďalší...

Jednu som dala Jessice na večierku u nej...

Jedna včera večer...

Jedna dnes...

Päť. Nech som akokoľvek rozmýšľala, jedna mi zostala. Prehrabávala som tašku, no nemohla som ju nahmatať.

„Slečna?“ ozval sa hrubý hlas a pocítila som ruku na pleci. Pomaly som sa otočila, aj keď som vedela, kto asi za mnou stál. Drsne mi chytil zápästia, no dal pozor, aby mi nevypadla taška a na ruky mi nasadil putá.

„Pôjdete s nami,“ oznámil mi, akoby som to už dávno nevedela a tak, ako už väčšinu z ľudí z klubu predomnou ma viedol von, smerom k jednému z mora policajných áut stojacich na chodníku.