The Huntresses 16

Len aby ste chápali, čo sa deje, v tejto časti je ten istý večer čo v predchádzajúcej, len z pohľadu Arie (čiže Harry so Sierrou stále stoja v bočnej uličke a sledujú to). 

Enjoy :*

Aria

Napriek všetkej nechuti som sa donútila prísť na stretnutie s Ericom. Tak ako vždy čakal lenivo opretý o stenu protiľahlej budovy a znudene sledoval ľudí vchádzajúcich do klubu. Aj z diaľky som videla, že ich dnes bolo oveľa menej ako zvyčajne. Pár báb pred vyhadzovačom a rad šiel naozaj rýchlo, aj vnútri to muselo byť prázdne. Nechcela som rozmýšlať nad tým, koľko ľudí dnes sedí v base namiesto barovej stoličky.  Potiahla som si krátke rifle, ktoré sa mi stále vyťahovali vyššie späť na miesto a kráčala rovno k Ericovi dúfajúc, že to budem mať čím skôr za sebou.

„Vyzeráš dobre,“ povedal mi namiesto pozdravu a neposlušný prameň vlasov mi zastrčil za ucho, na čo som si ho prudkým pohybom hlavy vrátila na pôvodné miesto.

„Tak? Prečo som tu?“ spýtala som sa ho netrpezlivo a úsmev na jeho tvári už nebol zrazu taký široký.

„Pozri, zlatko. Vieš, keď tu tí idioti všetko prehľadali a zobrali všetkých na políciu, no... nie všetci boli šikovní ako ty. Vlastne, s plnými vreckami tabletiek, neverím, že by si sa ty z takej situácie dostala. V každom prípade, všetci tvoji zákazníci sú v base. To znamená, že si navyše. V tomto klube končím. A je mi ľúto, ale už pre teba nemám nič. Rád som s tebou robil a blá blá blá... Neber si to osobne zlatko,  budeš mi rozhodne chýbať. Taká šikovná a sexy...“ rozprával mi s ľútosťou v hlase a mne sa zakrútila hlava. Nemôže ma vyhodiť, nemôžem prísť o prácu, potrebujem svoje dávky, potrebujem peniaze. Potrebujem, potrebujem, potrebujem...

„To mi nemôžeš spraviť!“ zúfalo som po ňom kričala a búchala mu päsťami do hrude.

„Taký je život, srdiečko,“ povedal mi pokojne a strapaté vlasy sa mi pokúsil jemne uhladiť.

„Ja sa s niečim takým nezmierim, to dobre vieš! Som najlepšie dievča, čo pre teba robí! Nemôžeš ma len tak vyhodiť, nebola to moja chyba!“

„No ták, myslíš, že ja som z toho nadšený? Predstava, že už neuvidím tú krásnu tváričku, neochutnám tie sladké pery...“

„Prestaň! Sprav s tým niečo! Do riti Eric! Dokážeš s tým niečo spraviť! Nemôžeš sa ma len tak zbaviť!“

„Myslíš, že je to také jednoduché, zlatko? Len tak zavolám inému dievčaťu a vyhodím ho s tým, že si radšej nechám teba?“

„Keby si chcel, môžeš to urobiť! Musíš to urobiť!“

„Vieš, že si sexy, keď sa hneváš? Neskutočne...“ zahryzol si do pery a sledoval ma.

„Eric prosím! Musíš to urobiť! Musíš!“ zúfalo som po ňom kričala, slzy mi tiekli po lícach a on mi ich nežne utieral, čo ma iba viac rozzúrilo.

„Vieš, že takéto veci nebývajú zadarmo, však, srdiečko?“ spýtal sa sladko a znovu mi napravil vlasy za ucho.

„Prečo mi to robíš?! Prečo ma tak hnusne naťahuješ?! Pomôž mi! Eric, niečo s tým urob, nevyhadzuj ma, prosím!“ zúfalo som po ňom kričala a prosila ho, no on sa tváril pokojne.

„Len sa upokoj. Veľmi ti na tom záleží?“ spýtal sa provokačne.

„Eric!“

„Asi áno... Pozri, srdiečko, vieš, že by som pre teba urobil čokoľvek. Čokoľvek, len aby som nevidel slzy v tých krásnych očkách...“

„Sklapni! Mňa netrápia tvoje hlúpe reči! Radšej niečo sprav!“

„Upokoj sa, srdiečko. Vieš, že s tým dokážem niečo spraviť. Ide len o to, či sa mi to oplatí.“

„Do riti Eric! Už povedz, čo chceš!“

Uškrnul sa tak, že som videla, ako ho to celé baví a naklonil sa ku mne.

„Chcem teba, zlatko. Chcem z teba každý kúsoček. Chcem ťa teraz,“ zašepkal mi do ucha, jeho hlas znel provokačne. Pomaly sa odtiahol a pozrel mi hlboko do očí, čakajúc na moju odpoveď. Pohľad som mu opätovala, no slová neprichádzali. Napokon som len prikývla a on sa rovno vrhol na moje pery. S nechuťou som ho bozkávala, hoci vo mne pomaly rástlo vzrušenie, snažila som sa ho necítiť, nenávidela som sa zaň.

„Počkaj,“ zamrmlala som mu do pier a odtlačila ho z celej sily od seba,  na čo na mňa nechápavo pozrel.

„Chcem istotu, že ma neoklameš.“

„Čo ak ju chcem aj ja?“ spýtal sa varovne.

„Čo urobíš?“ pýtala som sa ho, akoby nepovedal nič, „čo urobíš, aby som stále mohla pre teba robiť?“

„Vyhodím niekoho iného. Dostaneš nový klub.“

„Tak to sprav. Chcem počuť, že niekoho vyhodíš, chcem vedieť, že som stále v hre.“

„A ja chcem vedieť, že túto noc stráviš so mnou.“

„Vybav to. Teraz. Nech to počujem. A potom môžme robiť, čo chceš. Ak chceš istotu, tak si uvedom, že aj keby som si to rozmyslela, čo nespravím, stále som tu s tebou a tebe stačí chytiť ma za ruku a vieš, že ti nedokážem utiecť.“

„Neviem, či sa mi tá predstava nezačína páčiť...“ zamrmlal si akoby pre seba, no mala som pocit, že som to mala počuť. Sledovala som, ako hneď v mobile vytočil nejaké číslo a priložil si ho k uchu. Musela som uvažovať, či s takýmto niečim nerátal. V sekunde vedel, koho vyhodí namiesto mňa.

„Valerie, zlatko,“ sladko sa prihovoril dievčaťu v telefóne.

„Áno, volám ti kvôli tomuto piatku. Chápem, že oslava u rodičov je pre teba dôležitá. Všetko som vybavil, nemusíš prísť do baru, máš voľno. Teda, aby som to vysvetlil presnejšie, to voľno máš už nastálo. Skončila si. Rád som s tebou pracoval. Maj sa krásne.“

A zložil. Nechápavo som naňho pozerala. Len tak, bezcitne ju vyrazil. A zložil jej.

„Nepozeraj tak na mňa, zlatko. Jedna ísť musela, buď len rada, že to nie si ty. A teraz k tomu, kde sme skončili...“ nedokončil, rovno ma znova pobozkal a pritlačil ma chrbtom k stene, chytil mi jednu nohu za stehno a obkrútil si ju okolo pása. Prstami mi prešiel po jemnej silonke až pod kraťase k čipkovanému pásu látky, ktorý ju držal na mieste.

„To nemyslíš vážne,“ pobavene zamrmlal a prstami prešiel po kovovom predmete, ktorý za ňou našiel zastrčený.

„Hádam si nemyslíš, že tu budem pobehovať s taškou plnou drog len tak,“ zasmiala som sa, vytiahla mu prsty spod svojich nohavíc a pištol zastrčila hlbšie.

„Tak sa ma snaž nenaštvať...“ varovala som ho, zatiaľ čo ma ťahal k červenému autu, ktoré stálo neďaleko.

V každom prípade, ďakujem, že to čítate, ďalšia časť bude dúfam čoskoro a ľúbim Vás.

Och, ešte posledná vetička, mini reklama na jeden dokonalý blog, ktorý môžem len odporúčať a veľmi Vás prosím, aby ste si pozreli.

------->KUK TU<-------