Lonely 6

Výkrik. Zúfalý, vydesený výkrik. Bežala som okamžite k Leslie, ktorá ležala na posteli. A smiala sa. Najprv ten výkrik a teraz šialený smiech. Smiech, keď sa človek chytá za brucho a nedokáže prestať. Šťastný smiech, aký som u nej ešte nepočula.

„Pani doktorka!“ zasmiala sa, keď ma uvidela, „neverili by ste, na čo si práve spomenula Leslie,“ povedala škodoradostne. Lonely. Preto ten smiech, nech si Leslie spomenula na čokoľvek, Lonely sa na tom baví. Škodoradostne zrejme, aspoň tak to znelo.

„Leslie sa ráno zobudila vo vani!“ hovorila a prehýbala sa smiechom, „vo vani! Nepamätala si nič! Vôbec nič! A zrazu sa zobudila vo vani! Na-nahá!“ rehotala sa tak, že ledva rozprávala, „a s N-Niallom! Tým chudákom Niallom! Leslie toho úbožiaka nemohla ani cítiť, neskutočne ním pohŕdala! A zrazu ráno ležali spolu vo vani!“

Povzdychla som si. Zasa tá časť, keď Leslie Nialla nenávidí. Časť, ktorá sa tu z ničoho nič objavila a akoby okrel Lonely o nej nikto nevedel, akoby existovala len v jej hlave. No aj tak....

Leslie pomaly otvorila oči a točila sa jej hlava. Neskutočne. Všade, kam sa pozrela videla samé komfety, serpentíny a iné farebné papieriky, dokonca aj jeden balón. A ona ležala vo vani, chladnej, obrovskej bielej vani. Vaňa ju strašne chladila. S bolesťou v každom kúsku tela sa donútila vystrieť, oči napoly prižmúrené, aby neprepúšťali príliš veľa svetla. Keď ich konečne otvorila, všetko to prišlo naraz, všetky informácie a detaily, ktoré doteraz prehliadala, sa jej nahrnuli o hlavy. Až teraz akosi postrehla fakt, že bola nahá a ešte horší, že nebola sama. A najhorší, že tam bol zo všetkých ľudí práve Niall. Leslie to nechápala, nadávala v duchu. Ako sa dostala práve k nemu?! Zo všetkých ľudí akurát on?! Ten chalan jej už začínal liezť na nervy. Prečo stále on?!

Opatrne, aby ho nezobudila vyliezla z vane a našťastie všetko svoje oblečenie našla priamo v kúpelni, čomu sa potešila. Čo najtichšie sa obliekla, no on stále nevstával aj tak. So zákerným úškrnom na perách v tichosti pozbierala všetky jeho veci a aj zo skrinky v kúte miestnosti vzala všetky uteráky. Po špičkách to odniesla do svojej izby a vrátila sa, aby zatvorila dvere na kúpelni. Možno si chlapec zapamätá, že si s ňou nemá začínať.

Na dosť zničené šaty si prehodila dlhý a mäkký pletený sveter, ktorý ju aj zahrial, keďže vo vani nebolo práve najteplejšie. Až tak sa odhodlala na prieskum domu. Nevyzeralo to tak zle, ak si človek odmyslí tony papierikov, fľaše a papierové poháre všade. Žiaden zničený nábytok, rozbité okná či steny, ktoré by bolo treba súrne premaľovať. Normálne ráno po párty. Až na nahého chalana vo vani. No koho ten trápi?

Leslie si pokojne dala variť kávu, plastové poháriky, konfety a iné blbosti zhodila z kuchynského ostrovčeka a posadila sa naň, nohy do tureckého sedu, hlavu  zaklonenú. V tichosti tam tak sedela, zhlboka dýchala, až kým nepočula zvuk kávovaru pripomínajúci, že kávu má hotovú. Lenivo sa pretočila na brucho, pomaly, aby ju hlava, ktorá sa občas ozvala nebolela viac a ruku natiahla ku kávovaru. Ten bol postavený presne tak, aby naň dočiahla z ostrovčeka, to už mala veľmi presne odskúšané. Odpila si z horúceho nápoja a až zimomriavky po celom tele jej pripomenuli, aká jej bola v skutočnosti zima. Ešte viac sa zakrútila do svetra a čo najrýchlejšie si chlipkala z kávy.

Po chvíľke sa donútila vstať a s kávou v ruke si z chladničky vytiahla nízkotučný jogurt, ktorý tvoril celé jej raňajky. Zatiaľ, čo jedla najpomalšie ako mohla sa obzerala okolo seba a rozmýšľala, koľko upratovanie bude trvať a či si radšej nezavolá niekoho, kto to spraví za ňu. Lenže potom jej nezostane dosť na tú kabelku od Chanel, ktorá sa len o tri dni začne predávať... asi si nemala kupovať včera tie Gucci topánky, lenže čo by si potom obula na párty? Život bol ťažký. A nespravodlivý. No čo, zvládne predsa upratať jeden dom, aj keď obrovský, čo je na tom? Aj tak to všetko len vyhodí, to zvládne. Nedojedený jogurt vyhodila do smetiaka, aj tak to bol hnus. Zvyšok kávy vypila naraz a šálku vložila do umývačky. A teraz to upratovanie...

Samozrejme, že sa hneď k upratovaniu nedostala. To bola Leslie. Najprv sa ešte prezliekla (čo nebol zlý nápad, vzhľadom na to, že mala na sebe oblečenie zo včerajšieho večierka, ktoré mohlo rovno poslúžiť ako nápojový lístok aj so vzorkovníkom). Obliekanie sa však nezaobišlo bez horúcej sprchy, ktorá sa nezaobišla bez umývania vlasov a upratovanie bolo stále v nedohľadne. Keď konečne zo seba zmyla všetky fyzické stopy včerajšej noci (so psychickými to bude oveľa ťahšie, hlavne s jednou, ktoré stále spí vo vani v druhej kúpelni), prezliekla sa do obľúbených legín a voľného trička, ktoré kedysi počas jednej noci ukradla akémusi chalanovi. Netušila, kto to bol, len, že mali spolu skvelú noc a jej sa páčilo jeho tričko. Možno aj preto, že si bola istá, že nemohlo stáť menej ako dvesto libier.

Leslie milovala drahé a značkové veci. V jej útlom páse obrovské tričko si ešte prepásala D&G opaskom, absolútne jej neprekážalo, že jej outfit na obyčajné upratovanie stál toľko čo niekoho outfity na mesiac. Leslie si nič lacnejšie na seba neoblečie, ani na upratovanie. Morké vlasy si zviazala šatkou, na tvár si dala aspoň základnú vrstvu make up-u, niekoľko streknutí obľúbeného parfému, až potom bola dosť dobre vychystaná na upratovanie. Do jej izby sa počas tej noci našťastie nikto nedostal, veď ju dobre zamkla a teda aspoň tam bol poriadok. No hneď na chodbe už bolo nepochybne vidno, čo sa v predchádzajúcu noc dialo. Z kuchynskej skrinky vzala prvé veľké vrece na odpadky a všetky veľké papierové ozdoby spolu s fľašami a pohármi doň postupne hádzala. Po asi troch metroch našla prvú rozbitú fľašu. Perfektné. Všetko nechala tak a vrátila sa do izby, kde zo šatníky vytiahla kotníkové čižmičky na vysokom hrubom opätku a s pevnou podrážkou. Dokonalý doplnok a v ních rozhodne tá trocha skla nebude vadiť. S iPodom v ušiach sa znova vrátila k upratovaniu a pre hlasnú hudbu jej dosť dlho trvalo, kým si uvedomila, že niekto volá jej meno. Vytiahla si slúchatko z ucha, a keď spoznala ten hlas, vložila ho tam naspäť. Má čas. Pokojne ďalej upratovala chodbu a až po asi desiatich minútach, keď všetky najväčšie odpadky vyzbierala sa rozhodla, že už by mohla ísť za svojim hosťom v kúpelni.

„Čo chceš?“ spýtala sa ho necitlivo spoza dverí.

„Moje oblečenie,“ zasyčal a ona sa chcela smiať. V prvom rade nebol v situácií, v ktorej si on mohol do nej dovolovať. V druhom rade ho ešte nezažila iného ako hanblivého a toto bola veľmi veselá a príjemná zmena.

„Nie som tvoj sluha,“ odpovedala mu chladne, „ak ho chceš, nájdi si ho. Nikto okrem nás v tomto dome nie je a ja som ťa už nahého videla. Viackrát, než by sa mi páčilo, ale ešte jedenkrát to prežijem, nemaj strach.“

Ak hovoril niečo ďalej, nevedela o tom, jednoducho si znova zapla iPod a pokračovala v upratovaní domu.

„Och, a neopováž sa ísť do mojej izby! Druhé poschodie na konci chodby, uvidím ťa tam a si mŕtvy!“ zakričala za ním, keď si spomenula, no nepočúvala, či odpovie. Upratovanie sa vôbec nehýbalo a ju to nebavilo.

„Vážne nevieš, kde mám veci?“ ozval sa priamo za ňou a ona až nadskočila, „lebo ja som si istý, že som do tej kúpelne prišiel plne oblečený.“

„Je mi ľúto, zlato, ale ja si takéto veci nepamätám,“ povedala mu a slúchatka iPodu si vybrala z uší, lebo sa zdalo, že on ešte neskončil.

„Užívaš si to?“ spýtal sa otrávene.

„Čo také? Pohľad na tvoje nahé telo, ktoré, treba uznať, tak trochu prekonáva očakávania alebo mučenie ťa? Lebo to druhé, áno. A to prvé... neuraz sa, ale videla som aj oveľa lepšie telá,“ uškrnula sa naňho a pretože vedela, že mu to bude nepríjemné, prezrela si ho celého, ako tam tak pred ňou nahý stál.

Bol to zvláštny pohľad, až teraz si uvedomila, ako veľmi sa zmenil. Nie len tým, ako vyzeral, hoci sa mu po prvýkrát na bruchu a hrudi dosť jasne rysovali svaly. Neuhol sa jej pohľadu, netváril sa tak vystrašene, práveže jej opätoval úšrn a pohľad, ktorý vravel, že vie viac, než by chcela.

„Už si sa dopozerala?“ spýtal sa, doslova si ju doberal a ona sa mu pozrela povýšenecky do očí, „lebo ak áno, chcem späť svoje oblečenie.“

„Už som povedala, že neviem, kde je,“ odbila ho a zohla sa na zem priamo pred ním, aby zdvihla papierový pohár.

„Ja som ho nechal v kúpelni a ty si jediná, kto tam okrem mňa bol.“

„Si si istý, že si tam prišiel oblečený? Nepamätáš si už tú časť, keď si robil v kuchyni na stole striptíz?“ spýtala sa ho pohŕdavo a on rovnako pohŕdavo odpovedal.

„Ja si narozdiel od teba niečo zo včerajšej noci pamätám. Aj to, kto koho zatiahol do tej vane a kto sa na koho vrhol.“

„Chceš tým niečo povedať?“

„Možno asi toľko, že som nič nepil, kým ty si sa nedokázala udržať na nohách a mala si v sebe asi všetko, čo v tomto dome bolo.“

„A to vieš preto...“

„Lebo som videl, že nevieš chodiť a mal som možnosť všetok ten alkohol ochutnať, keď si sa na mňa nalepila a doslova sa na mňa prisala.“

„Ako si sám povedal, bola som opitá. Zrejme som nevedela ani, kto si,“ schladila jeho nádeje, no on sa stále uškŕňal a stále tam stál nahý.

„Na to, že si nevedela, kto som, si rozprávala zaujímavé veci...“

„Sklapni láskavo. Aj tak ti neverím ani slovo.“

„Mám sa teraz cítiť dotknuto?“ zasmial sa a prehrabol si vlasy.

„Vieš čo, vypadni.“

„Ver mi, že tu nezostávam z vlastnej vôle. Daj mi moje veci a som preč.“

„Zas to nepreháňajme,“ uškrnula sa naňho Leslie, „tie veci tak ľahko späť nedostaneš.“

„A čo za ne chceš? Počkaj, nechaj ma hádať, už ťa trochu poznám, za tých pár nocí a viem, čo jediné ty chceš. Sex.“

„Vypadni. Drž hubu a vypadni.“

„A moje oblečenie?“

„Práve si prišiel o šancu dostať ho späť.“

„Takže nie je v tvojej spálni, kam si mi zakázala chodiť.“

„Povedala som, že máš vypadnúť.“

„Ale ja sa dobre bavím,“ zasmial sa, „doteraz si sa ty bavila na mne, uži si výmenu strán, konečne už nie som ja ten chudák.“

„Pre mňa si chudák stále.“

Niall sa zasmial. Poriadne nahlas. A zrazu ju tlačil k stene.

„Zopakuj to,“ vyzval ju hravo.

„Chudák,“ zasyčala naštvane.

„Ako myslíš,“ zasmial sa a pery jej pritlačil ku krku.

„Čo robíš?!“

„Nechávam ti pamiatku na seba,“ zamrmlal so smiechom, kým ju pohryzol na krk a v zápätí jej na ňom zubami natiahol kožu, „aby som tentokrát neodišiel bez rozlúčky. Ešte pár dní ti ma bude mať čo pripomínať.“

„Idiot.“

„Chceš ešte jeden?“ zasmial sa a odtiahol sa, keď skončil s ozdobou na jej krku. Leslie sa tiež pomaly odlepila od steny a hoci sa to snažila zakryť, dýchala o čosi rýchlejšie. Niall okamžite využil pristor, ktorý vznikol medzi ňou a stenou. Leslie ani nevedela ako a už ju necitlivo držal za zadok.

„Aby si vedela, aké to je, keď si niekto silnejší s tebou robí, čo chce,“ zasyčal na ňu, zatiaľ čo jej prsty zarýval hlbšie do kože. Skôr, než vymyslela niečo zmysluplné, čo povedať sa od nej odlepil a odkráčal do jej spálne obliecť sa. Leslie si povzdychla a oprela sa chrbtom o stenu, aby to rozdýchala. Hlboký nádych, hlboký výdych, WHAT THE FUCK?! Kam zmizol ten chudák, jej malá hračka, a čo je toto?!

*****

„Chceš pomôcť s upratovaním?“ spýtal sa kúsok od nej a ona sa otočila za jeho hlasom, ktorý až doteraz nemala možnosť vnímať samostatne, no teraz si uvedomila, že podstatne zhrubol. Nemohla sa ubrániť skúmavejšiemu pohľadu naňho, ktorý jej k pokoju zrovna nepomohol. Hoci nemohla povedať nič proti bolestivo pôsobiacim úzkym nohaviciam ani sivému tielku, oveľa radšej by pred sebou videla chudáka v mikine z minulosti.

„Prečo by si to robil? A prečo by som ťa tu chcela čo len o sekundu dlhšie, než je nevyhnutné?“ spýtala sa ho chladne, no on sa stále pokojne uškŕňal.

„Možno preto, že to tu absolútne nezvládaš a preto, že sa cítim ako idiot za to, čo som pred chvíľou spravil, no stále si si to zaslúžila.“

„Nechcem tvoju pomoc,“ povedala povýšenecky a hlavu zdvihla trochu vyššie.

„Viem, kedy klameš. Chceš, len si to nepriznáš.“

„A to je tvoj problém alebo môj? Tak klamem, a?“

„Tak s tým prestaň. A dovoľ mi pomôcť ti.“

Leslie si povzdychla.

„Fajn. Vrece na odpadky je v kuchyni v skrinke naľavo od sporáka.“

Niall sa uškrnul.

„Skvelé. A nejaká hudba by k tomu tiež neuškodila, nie?“

******

„Vidíš, že to toľko netrvalo,“ žmurkol na ňu o tri hodiny Niall a ona si povzdychla. Stále nebola zmierená s tým, že ho má v dome. Posadila sa na schody, oprela chrbtom o stenu a zatvorila oči. Možno zmizne...

„Bojíš sa, že ťa so mnou tvoje drahé kamarátky uvidia?“ spýtal sa jej posmešne, „alebo prečo potom ma tak veľmi chceš dostať preč a postarať sa, aby nás nič nespájalo? Vieš, že sa už za mňa nemusíš hanbiť, však?“ smial sa jej do tváre.

„Nemusím?“ otvorila jedno oko, kedže ju jeho tvrdenie dosť prekvapilo.

„Už nie, momentálne som celebrita, zlatko,“ žmurkol na ňu naoko namyslene, no ona ho ignorovala.

„Ako mohol niekto urobiť hviezdu z teba...“ povzdychla si a ďalej napoly spala opretá o stenu.

„Musíš byť ku mne stále zlá?“

„Musíš sa so mnou stále vyspať, keď som opitá?“

„Tak trochu si ma k tomu donútila...“

„A tie rečičky, že si odo mňa silnejší sú zrazu preč, keď sa nehodia, však?“ vysmiala ho.

„ A ty musíš vždy byť hnusná, aj keď som práve celé svoje dopoludnie strávil upratovaním tvôjho domu.“

„Odpracoval si si včerajšiu noc...“ mikla plecami.

„Takže tebe za to platia? Vieš, čo to z teba robí, však?“  zasmial sa.

„Čuš! Vieš, že som to tak nemyslela!“  Len sa zachechtal.

„Prečo si stále na mňa zlá?“ spýtal sa jej po chvíli ticha zvedavo.

„A aká k tebe mám byť?“ spýtala sa tiež trochu zvedavo. Na minútu uvažoval.

„Po tom, čo všetko sme spolu zažili by sme mali byť niečo ako starí známi.“

„Lenže my sme v podstate zažili len jednu vec, nič viac.“

„Dve. Od dnes k tomu môžeš prirátať aj spoločné upratovanie.“

„To sme teda dvojka. Upratovanie a sex, nič viac.“

„Ber to pozitívne, veľa ľudí utečie pred tým upratovaním.“

„Alebo za to niečo chcú. Máš pravdu, sme fajn dvojka.“

„Počkaj chvíľu,“ uškrnul sa na ňu, „kto povedal, že za to nič nechcem?“

„A práve si to pokazil,“ zasmiala sa, „a kto povedal, že to dostaneš?“

„Myslím, že je to niečo celkom rozumné a zaslúžené, po tom všetkom, čo sme spolu zažili.“

„Sex?“

„A upratovanie.“

 

„Fajn, čo to je?“ prevrátila očami, tentokrát však pobavene.

„Jedno rande. Nič viac. Len nech robíme aj niečo iné, nech vôbec mám možnosť zistiť, kto si. Nech to vážne nie je len sex.“

„A upratovanie,“ doplnila ho.

„Sex, upratovanie a jedno rande.“

„Jedno,“ prikývla, „čakám ťa zajtra o siedmej.“

Odčiním si týmto ten nepodarok z minula? Práve si začínam uvedomovať, že zložitý vzťah ich dvoch nikto nepochopí, kedže Leslie to nehovorí po poradí :/ a to sa mi celkom páčil, never mind :)

Dúfam, že sa páči :*

Love ya :*
P.S. zabudla som dodať, že ak sa niekto teší, že je tu začiatok Niallovho a Leslienho vzťahu, tak nech to nerobí, lebo z toho rande bude len jeden veľký trapas a nič viac :P