Lonely 7

„Leslie by si dala mojito.“ Touto vetou ma ráno privítala vo svojej izbe hneď, ako som vošla.

„Máte rada mojito, doktorka?“ spýtala sa veselo, konverzačne. Nechápavo som na ňu pozrela.

„Ani veľmi nie,“ priznala som a ona zvláštne vykrivila pery.

„A čo bloody mary?“ spýtala sa znova, „Leslie kedysi milovala bloody mary.“ 

„To už skôr,“ povedala som jej a ona sa zatvárila akosi temne.

„Leslie kedysi milovala bloody mary,“ zopakovala, tentokrát však tomu pridala desivý podtón, „až kým zistila, čo do toho dávajú.“

„Čo také?“ spýtala som sa veselo, s úsmevom. Sama som mala ten drink rada a vedela som, čo v ňom má byť.

„Neverili by ste jej, vysmiali by ste ju,“ odbila ma Leslie a ja som si povzdychla.

„Samozrejme, že ti verím, Leslie,“ uistila som ju a ona ma prebodla pohľadom.

„I am not Leslie. I am Lonely,“ povedala tak, ako vždy, pokojne, no chladne, dištancovane.

„Čo také ti namiešali do toho drinku?“ spýtala som sa, akoby sa táto časť konverzácie neodohrala a uvažovala nad tým, čo jej mohli do drinku naliať alebo nasypať. Čo ak... čo ak to bolo v tú noc? Čo ak preto zmizli? Niekto ich nadrogoval a uniesol...?

„Leslie, počúvaj ma! Čo sa stalo? Dali ti niečo do nápoja? Komu ešte?“

„Všetkým,“ zasmiala sa, tak úprimne, až to bolo desivé, „len ja som si to všimla, len ja som to nedokázala vypiť. Všetci to pili. Všetkým to chutilo. Len ja som sa toho nemohla ani dotknúť.“

„Leslie, čo vám tam namiešali?“

No Leslie sa len zasmiala.

„Neverili by ste mi, keby som vám to povedala,“ zasmiala sa.

„Samozrejme, že ti verím,“ presviedčala som ju, no ona so smiechom pokrútila hlavou.

„Nikto Leslie neverí, nikto, nikto, nikto! Ani vtedy jej neverili!“

Leslie šla do baru. Samozrejme aj s Dell a ďalšími, na ktorých menách nikdy nezáležalo a ani nebude. Boli nuly. Dell poslala ostatné nájsť nejaký box, kým s Leslie kráčali rovno a sebavedomo k baru. Barman na ne od polovice ich cesty pozeral a nespustil oči. Dell sa posadila na vysokú barovú stoličku, Leslie zosotila pripitého chalana z vedľajšej a tiež si sadla.

„Koľko nás tu vlastne je?“ šepla jej Dell, kým sa k ním blížil čašník. Leslie sa zasmiala.

„Vezmi desať drinkov, určite si dáme viac,“ žmurkla na ňu, sama netušila, koľko ich tam bolo. Kto sa o tie chudery staral?

„Desaťkrát gin s tonikom,“ usmiala sa Dell na barmana, „a nemohol by si byť taký zlatý a odniesť nám to k stolu? Nemyslím, že to samy odnesieme,“ zažmurkala naňho sladko a on žmurkol späť.

„Vďaka,“ poslala mu vzdušný bozk a Leslie naňho žmurkla tiež.

„Alebo vieš čo? Mohol by si dva drinky nechať tu, veď my si tu ešte posedíme a pokecáme, nie?“ otočila sa Leslie na Dell a v mysli sa škodoradostne smiala tým chuderám, ktoré prišli preto, aby tu boli s nimi. Smola. Barman sa usmial, žmurkol na ňu a položil pred ne dva drinky, do ktorých pridal ešte dáždničky, ktoré boli síce úplne odveci, ale bolo to jediné, čo asi mohol.

„A kam tie ostatné?“ spýtal sa, úsmev mu nemizol z tváre. S Dell sa otočili a pohľadom skúmali boxy, kam si tie chudery mohli sadnúť?

„Stôl úplne v rohu, vidíš ho? Sedia tam nejaké baby, len im to hoď,“ ukázala Dell, keď ich prvá našla a barman zmizol.

„Vrátime sa vôbec ku ním? Tento vôbec nie je zlý,“ otočila sa Dell k Leslie a pohľadom sledovala barmanov zadok, ako kráčal od nich smerom k ostatným.

„Uvidíme,“ uškrnula sa Leslie, „môžme si predsa robiť, čo len chceme, to vieš.“

„Ja viem, čokoľvek,“ zasmiala sa Dell a zamyslene si jazykom prešla po perách, načo sa k nej otočili asi traja slintajúci chalani, ktorých si ani nevšimla.

„Ale ten barman, vážne by stál za hriech,“ rozprávala akoby pre seba, no zároveň to venovala Leslie, „pozri sa naňho, kus chlapa, ten zadok, tie svaly... hm, už asi viem, ako strávim túto noc.“

„Ak ťa niekto nepredbehne, samozrejme,“ zasmiala sa Leslie a prstom prešla po okraji ohára, „len tak náhodou...“

„Myslíš, že by si to dokázala?“ zasmiala sa Dell.

„Pochybuješ?“ Leslie jej smiech vrátila a na krátkom, poriadne tesnom korzete so zipsom vpredu v strede si zips potiahla kúsok nižšie, pričom stále sledovala Dell s hravým, no nebezpečným pohľadom. Keby tak pozrela na nejakého chalana, pravdepodobne by museli volať sanitku. Dell sa natiahla ponad bar a z misky si vzala mesiačik citróna, s ktorým sa pomaly začala perami hrať a z kútika úst jej tiekol malý pramienok kyslej šťavy.

„Ó áno,“ uškrnula sa na ňu, „vážne pochybujem.“

„Uvidíme teda, ktorá ho dnes v noci bude mať,“ žmurkla na ňu Leslie a zasmiala sa, zatiaľ, čo Dell si ďalej pomaly vychutnávala citrón. Veselo si pripili a obe vypili svoje drinky do dna. Uškrnuli sa na seba a Leslie si z nudy dáždniček z nápoja zapichla do svojho poriadne hlbokého výstrihu. A barman už pomaly prichádzal späť za bar. Niekoľko ľudí sediacich pri ňom už naňho netrpezlivo čakalo a hoci ich musel najpv obslúžiť, každú chvíľu venoval pohľad Leslie a Dell. Ony dve sa len naňho usmievali, sledovali ho, občas si niektorá zahryzla do pery alebo pohodila vlasmi. Keď konečne poroznášal všetky nápoje, zamieril ku nim. Dell trochu naklonila hlavu a sledovala ho, s citrónom stále medzi perami. Leslie si presadla v krátkej a tesnej sukni, s nohami mierne od seba, vedomá si toho, čo všetko bude možné z barmanovho pohľadu vidieť. Leslie sa naňho sladko usmiala, Dell naňho hodila zvodný pohľad, no barman to akosi zvládal.

„Čo vám ešte donesiem na pitie, dámy?“ spýtal sa s očarujúcim úsmevom.

„Namiešaj nám niečo dobré,“ navrhla Leslie a zdvihla naňho jedno obočie v malej výzve. Barman sa uškrnul, z police za sebou vzal niekoľko fľašiek a začal všetko miešať.

„Bloody mary podľa môjho upraveného receptu,“ žmurkol na nich, keď pred ne položil poháre. Leslie si všimla, ako si to isté vypýtali aj tri baby sediace kúsok ďalej a pohľadom pritom barmana vyzliekali. Chuderky. Asi si mysleli, že majú šancu.

„Hej, babe!“ Dell naňho zakričala a barman hneď vedel, že volá jeho a prišiel k nim.

„A teraz už dáždniček nedostanem?“ pozrela naňho naoko urazene a on hneď druhý vylovil spod stola.

„Pre teba všetko, zlato,“ žmurkol na ňu, potom sa otočil k Leslie, „a samozrejme, ani tejto kráske nemôžem dáždniček zabudnúť,“ žmurkol na ňu tiež a naklonil sa k nej poriadne blízko, ruku jej strčil do výstrihu, no vôbec nie dotieravo, len jej z neho vytiahol dáždniček, ktorý si tam z nudy dala a zatočil ho medzi prstami. Akoby si to však rozmyslel, hodil ho za hlavu a vložil jej do drinku nový. Na obidve žmurkol ešte raz a znova sa venoval ostatným zákazníkom. Dell si odpila a usmievala sa ďalej.

„Bude môj,“ povedala sebaisto, vzala dáždniček medzi prsty a neprítomne sa s ním hrala.

„Vieš, že nie,“ zasmiala sa Leslie a sama zdvihla svoj drink k perám. Nevedela, z čoho pozostával jeho špeciálne upravený nápoj, no na prvý pohľad sa jej zdal zvláštny. Naozaj mal byť takýto hustý? Aj jeho vôňa bola zvláštna, hoci ju nevedela nijak pomenovať. Kto vie, čo to tam pridal. S úškrnom položila drink naspäť na stôl, prstom prešla po okraji pohára, až tam konček namočila a zdvihla si ho k perám. Aj napriek slabému osvetleniu sa zapozerala na červenú tekutinu, ktorá jej pomaly stekala dolu po prste. Jazykom ju jemne prešla a striasla sa pri nepríjemnej a predsa povedomej chuti. Čo to je v tom nápoji? Pozrela sa na Dellin, ktorý však vyzeral tak isto, hustá červená tekutina, pomaly prúdiaca cez slamku. Pozrela sa na svoj pohár a skríkla. Nahlas zvreskla a snažila sa od neho odtiahnuť čo najďalej, pričom ho prevrátila a vrieskala ďalej, zúfalo, vydesene, ľuďom naokolo z toho naskakovali zimomriavky. Leslie vrieskala a pozerala na prevrátený pohár, z ktorého pomaly na bar vytekala tmavá červená tekutina a kvapkala na dlážku. Nechápala, ako mohla tú tekutinu hneď nespoznať. Stále vrieskala a neschopná pohybu sledovala kvapkajúcu krv.

Povzdychla som si a bez ďalšieho slova Leslie odišla z jej izby. Zúfalo som sa na chodbe zviezla na zem a chytila sa za hlavu, prešla si vlasy, buchla si hlavu o stenu, nahlas zanadávala. Zase! Urobila to zase! Ďalšia nezmyselná, vymyslená historka! A to som si myslela, že už som blízko.

Well, čo dodať? Môžem sa spýtať, prečo to nečítate alebo je to asi zbytočné, vzhľadom na to, aký tu mám neskutočný feedback... asi som psychopat, rozprávam sa sama so sebou a čakám odpoveď... možno pôjdem robiť Leslie spolubývajúcu.

toto nakoniec, zbadala som na fb a zamilovala sa do toho, perfektné, napíšte, či ste pochopili (ale nedávajte odpoveď, nech sa aj ostatní potrápia ;) )