Hackla som sesterke wifi a som túúú. (fajn, dala mi heslo ona, ale tak 123456789? do zajtra by som ho mala aj sama) Izbu mám rozbúranú, steny oškrabané ako to len šlo, sama som si musela strhávať plagáty a všetko zo stien, čo bolo bolestivé (robila som na tom roky, jedna časť, koláž z obrázkov, 1.5x1m veľká z mini kúskov, robila som na nej dva mesiace... všetko je v smetiaku, všetko), predýchavam ešte.
Ale aj niečo dobré, nie? Bola u nás mamina kamoška, strašne zlatá, ale aj tak no, bola som tam odveci, keď ona zrazu pozrela na moje krabičky na čaj (akurát som si varila, taký fajný s mliečkom) a ona hovorí: "Keby boli modré, vyzerali by ako TARDIS." Skoro som zomrela! Chápete? Chápete? Proste ona, v mojom naj fandom (jednom z naj) asfghjkdsfagsfvbdiuvdhfvidbsivdn. Šok, najkrajší, najúžasnejší. A tak sme pol hodinu riešili, ktorá baba bola najlepšia, bavili sme sa o všetkom, ďalších seriáloch, zdielala moje názory... mum zostala z nás chúďa mimo. Aj mi povedala o ďalších seriáloch dobrých a dnes, keď som prišla domov, čakali ma dve DVD-čka, nový seriál!! No nemilovať ju :3 ale fajn, už vás k časti púšťam :* enjoy
Leslie nič nepovedala najbližšie
dva dni. Ani slovo. Niekoľkokrát už otvorila ústa, no znova ich tvrdohlavo
zavrela. Netušila som, čo sa stalo, prečo nič nevravela a nezostávalo mi
nič iné, len trpezlivo čakať. Keď som k nej prišla na tretí deň, sama hneď
otvárala ústa a rozprávala. Zdalo sa, že jej to za tie dva dni chýbalo.
Leslie šla do baru. Nudila sa. Londýnčania boli
nudní. Tak neskutočne tu chcela mať Delaney alebo minimálne niekoho aspoň
trochu ako ona. Niekoho s kým sa zabaví v bare, bez akýchkoľvek
výčitiek a obáv z následkov, bez svedomia alebo akéhokoľvek „nie“.
Chcela sa neviazane baviť, no nemala s kým. Nakoniec to vzdala a šla
sama, veď opití ľudia sú vždy priateľskí a je im jedno, s kým sa to
zrovna bavia. A tak sedela pri bare, pila tequillu a ignorovala
barmana, ktorý k nej až pričasto zablúdil pohľadom, hoci to bolo
pochopiteľné. Leslie sa neprítomne hrala s citrónom, zatiaľ čo skúmala
miestnosť. Bolo ta naozaj veľa ľudí, bavili sa a ona sa chcela baviť tiež,
no ešte neprišiel jej čas. Ešte ich chvíľku nechá. Ešte pár pohárikov, nájsť
niekoho, s kým tá noc bude stáť za niečo a až potom sa môže celá
akcia rozbehnúť.
Leslie do seba obrátila obsah pohára, vstala od
baru a prešla k ľuďom na tanečnom parkete. Pohľadom skúmala všetky telá
a tváre, nepotrebovala veľa času, aby každého odhadla a v duchu
odkopla. Nikto sa zatiaľ neobjavil, kto by sa mohol čo i len priblížiť do
jej triedy a Leslie pod svoju úroveň nešla. Až na jednu výnimku, no ten už
bol dávnou minulosťou, ona už bola dávno preč a vedela, že ho už neuvidí.
Žily jej to práve netrhalo. Ďalej sa predierala davom, chalanovi, ktorý sa na
ňu zozadu pokúsil nalepiť vrazila lakťom, čo muselo bolieť, keďže jej lakte
boli dosť chudé a kostnaté, keď konečne zbadala niekoho, kto by možno za
pokus stál. Stál na konci časti baru vyhradenej pre tancujúcich a ležérne
sa opieral o stĺp, s úškrnom na perách a rukami prekríženými na
hrudi. Zdalo sa, že robil presne to, čo Leslie. Hľadal niekoho, koho by
považoval dosť dobrého pre svoju zábavu. Leslie sa uškrnula tiež. Možno by bol
on pre ňu dosť dobrý. Leslie vedela, kam sa pozrieť, ako človeka v okamihu
odhadnúť. Úzke tmavé nohavice, obtiahnuté biele tričko, cez ktoré presvitali
svaly aj čierne obrysy tetovaní, čierna kožená bunda. Tmavé vlasy, jemne, no
úmyselne strapaté, ten sebavedomý úškrn a postoj. Konečne niečo
použiteľné. Akoby nič okolo neho prešla s hlavou zdvihnutou hore, no na
okamih sa ich oči stretli a Leslie vedela, že túto noc strávia spolu.
Zdalo sa, že aj on to už z toho jedného pohľadu vedel. Chytil ju za ruku
a drsne, no nie príliš si ju pritiahol k sebe. Jeho úškrn sa rozšíril
a Leslie sa uškrnula tiež, pričom si zahryzla do pery a rukou prešla
po jeho chrbte až pod okraj jeho nohavíc. On tiež neváhal a po stehne jej
rukou prešiel až pod okraj takmer nič nezakrývajúcich šiat. Leslie mu pozrela
hlboko do očí, v jej pohľade výzva hovoriaca ukáž mi, čo dokážeš
a chalan neváhal. S úškrnom sa od nej odtiahol a postavil sa k nej
zozadu, jednu ruku jej obmotal okolo pása, druhou jej zozadu prešiel opäť pod
sukňu tak, aby to ich dotýkajúce sa telá kryli. Naklonil sa k nej bližšie,
aby jej mohol čosi pošepkať do ucha, zatiaľ čo ju potiahol za okraj nohavičiek.
„Daj si ich dolu,“ pošepkal jej hrubým, mierne
chrapľavým hlasom, pričom sa perami dotkol jej ucha, „budem čakať.“
A odišiel. Len tak, nedal Leslie priestor na námietky. Leslie bola
rozčúlená, no zároveň sa jej hra páčila. Necitlivo k ostatným sa pretlačila
davom tanečníkov a zamierila na WC-ka, kde si vôbec nevšímala bozkávajúci
sa pár, naschvál do nich šťuchla, keď prechádzala okolo a zavrela sa do
jednej z kabínok. Rýchlo si vyzliekla ten kúsok oblečenia, ktorý neznámy
chalan považoval za zbytočný a vložila si ho do kabelky. Bez váhania
kráčala späť. Bol to zvláštny pocit, no pre Leslie nič nové. Chalan sa opäť
opieral o ten istý stĺp, kde ho prvýkrát uvidela. Sledoval ju, ako
k nemu kráčala, no tvár mal bezvýraznú, až na úškrn, ktorý však nič
neprezrádzal. Bez slova ju k sebe pritiahol, uväznil ju v akomsi
objatí, až jej rukami prešiel po chrbte dolu a cez šaty sa uistil, že ho
poslúchla. S rukou okolo jej pása ju viedol k boxu v rohu, ktorý
tabuľka s nápisom reserved udržovala prázdny. Tabuľka a zamatový
špagát, ktorý obaja prekročili a skôr, než si Leslie mohla sadnúť,
potiahol si ju na kolená. Až teraz si všimla, že na stole je niekoľko pohárov,
predtým mu akosi nevenovala pozornosť.
„Prečo sme tu? Prečo nevypadneme?“ spýtala sa
chalana a uškrnula sa naňho.
„Mám tu svoj drink,“ povedal akoby nezaujato, no
Leslie vedela, že mu ide len o to, aby ju chvíľu naťahoval
a potrápil. Pohár čohosi vzal do ruky a odpil si sotva viditeľné
množstvo nápoja, potom ho položil späť na stôl. Leslie to znervózňovalo a on
to musel vedieť. Niečo také ešte s nikým nezažila. A sama nevedela,
či sa jej to páči. Chalan sa uškrnul a ako sedel, pomaly nohami odtiahol
aj tie jej od seba. Znova vzal zo stola pohár a kým sa napil, druhou rukou
prešiel pod Lesliene šaty a nechal ju tam.
„Poďme odtiaľto,“ zašepkala netrpezlivo a on
sa zasmial.
„Máme predsa času dosť, celú noc,“ zašepkal jej
pobavene do ucha, zatiaľ čo rukou prešiel čosi vyššie a Leslie hlasno
vydýchla. Akoby nič si znova odpil, pričom z pohára vôbec viditeľne
neubudlo a Leslie odmietala ďalej hrať jeho hru.
„Keď dopiješ, daj mi vedieť, ja si zajtiaľ nájdem
niekoho, s kým sa zabavím, kým sa ty rozhodneš, čo vlastne chceš,“
povedala mu chladne, jeho ruku si silou, ktorá ho prekvapila vytiahla spod
šiat, sama si odpila z jeho drinku, ktorý celkom nevedela identifikovať,
nejaký miešaný a jednoducho odišla.
„Počkaj, kráska,“ ozval sa a šiel za rýchlo
za ňou, pričom sa ju snažil chytiť okolo pása a Leslie sa usmievala, hoci
to on nemohol vidieť. Samozrejme, že prišiel za ňou, stačilo pohroziť, že odíde
a hneď za ňou beží.
„Na čo? Kým sa napiješ?“ spýtala sa ironicky
a kráčala ďalej.
„Nie, no keď teraz odídeš, nedozvieš sa.“
„A? Myslíš si, že mi stojíš za takéto čakanie?
Zlatko, mohla by som mať kohokoľvek,“ vysmiala ho a kráčala ďalej.
„Nie som hlupák,“ zasmial sa a nechal ju
kráčať preč, pokojne sa oprel o najbližší stĺp a sledoval ju. Jeho
výsmešný pohľad jej vravel, že čaká len na to, ako sa k nemu doplazí späť
a bude prosiť. Neveril, že len tak odkráča. To ju zrejme nepoznal.
„Tešilo ma, neznámy,“ poslala mu vzdušný bozk,
zvrtla sa na opätku a kráčala opäť na parket. Chalana zatlačila
v mysli úplne nabok a obzerala sa okolo seba. Jednoducho si nájde
ďalšieho schopného chalana, hoci on bol viac než sľubný. A buď si túto noc
užije s ním alebo ten prvý chalan pochopí, že to myslí vážne
a dolezie za ňou on. V každom prípade pre ňu táto noc skončí zábavou.
Zdalo sa, že konečne kohosi na parkete zbadala. Tmavé vlasy, opálená pleť,
úsmev na perách, tak trochu neprítomný výraz, zrejme zapríčinený nezáujmom
o nejakú chuderu, s ktorou tancoval.
„Dovolíš, moja?“ spýtala sa jej, hoci na odpoveď
nečakala a odstrčila ju z cesty. Chalan sa za ňou ani neobzrel,
sledoval s očakávaním Leslie. Tá neváhala, nemala chuť už na ďalšie
strácanie času a naťahovanie, natiahla sa k nemu a pobozkala ho.
Zostal prekvapený, na krátky okamih, no spamätal sa a bolo jasné, že to
bolo, čo chcel aj on. Jeho ruky začali blúdiť všade, Lesliene takisto a pomaly
sa zo stredu tanečného parketu presúvali kamsi do tichšej časti, keď ktosi
chalanovi položil ruku na plece a drsne ich od seba odtiahol.
„Drbe ti?!“ vynadala mu Leslie, no on ju úplne
ignoroval, chalana, s ktorým sa práve bozkávala si otočil k sebe,
pozrel na neho dosť škaredým pohľadom a ten proste odkráčal. Len tak!
„Čo odo mňa chceš?! Myslela som, že ti bolo jedno,
že som ťa nechala tak!“ zasyčala som na chalana, s ktorým som stratila
trpezlivosť po tom, čo ma nechal schválne čakať a naťahoval ma, kým si
musel dopiť drink.
„Veď ešte uvidíš,“ zasyčal, jeho oči neveštili nič
dobré a jednoducho ju za sebou ťahal za zápästie.
„Vybavím nám súkromie?“ spýtala sa ho
s úškrnom, ktorý nemohol vidieť, no on jej návrh ignoroval.
„Max?“ zavolal na barmana a ten mu
s úsmevom odomkol dvere do bočnej uličky.
„Myslela som, že to robíš len pre mňa,“ pozrela
som naňho naoko naštvane a Max sa zasmial.
„Si rozhodne jedna z mála, ktorý túto službu
u mňa majú,“ povedal jej, keď prechádzali okolo. Leslie len rozmýšľala,
čím si ju aj ten chalan zaslúžil.
Ani okamih neváhal, pritalčil ju k tehlovej
stene uličky a pery drsne pritlačil na jej, nedočkavosť a vášeň
z jeho dotykov vytlačili nehu. Nie, že by Leslie po nej túžila.
V sekunde z neho stiahla bundu, on ju nadvihol do vzduchu a nohy
mu obkrútila okolo pása. Prisala sa mu na pery, jednou rukou mu blúdila po
chrbte, druhou mu zašla do vlasov.
„Preskočilo ti?!“ niekto skrýkol spoza nich
a na okamih sa od seba odlepili, aby sa tam obaja pozreli.
„Čo chceš?“ zasyčal chalan, s ktorým sa
Leslie bozkávala na blonďáka, ktorý vošiel do uličky. Prečo ho tam vôbec Max
pustil?!
„Naozaj sa chceš zahadzovať s takou štetkou?“
„A čo je ťa do toho?“
„Tá už spala s polovicou Londýna, vážne chceš
byť ďalší?“
To už si Leslie nenechala. Chalana od seba
odstrčila a otočila sa k blonďákovi.
„Ty si myslíš, že si čo zač presne?! Čo si
dovoľuješ?! Nevieš o mne nič! Tak drž hubu a vypadni!“
„Viem o tebe toho dosť,“ zasmial sa, „a vôbec
ma neprekvapuje, že si ma očividne nepamätáš. Pri tých stovkách chalanov,
s ktorými si sa musela vyspať, ako by si si mohla pamätať jedného?“
„Nikdy som ťa v živote nevidela! A nič
o mne nevieš, klameš! Vypadni!“ no blonďák ju už ignoroval.
„Naozaj sa s ňou chceš zahadzovať?“ pozrel sa
na toho chalana, „nepredpokladám, že vôbec ste sa zoznámili, nejake mená...“
„Čo na menách záleží? A čo na tom záleží
tebe?!“ Leslie naňho zasyčala, no on si ju nevšímal.
„Harry,“ uškrnul sa chalan a otočil sa k Leslie,
aby blonďák už stíchol.
„Leslie,“ uškrnula sa naňho tiež.
„Spokojný? Vypadneš už?“ otočila sa na blonďáka,
no ten na ňu nepozeral. Namiesto toho pozeral na Harryho, tiež naňho pozrela
a vyzeral zarazene. Čo ho tak mohlo prekvapiť na jej mene? Pozeral na
blonďáka, späť na ňu a znova naňho. A bez slova odkráčal. Len tak!
Ten chalan, po tom všetkom...! Ako mohol len tak odkráčať?! Leslie to nechápala.
„Spokojný?! Netuším, kto si, čo chceš, ale všetko
si zničil!“
„Stále si ma nepamätáš, tak toto bude zaujímavé,“
zasmial sa.
„Je mi jedno, kto si. Daj mi pokoj.“
„Ale no ták, Leslie, ani ťa netrápi, kto som?“
„Nie. Si chudák a chcem pokoj!“
A s tým Leslie odkráčala. Netušila, že
sa práve rozprávala s Niallom, chalanom, ktorého kedysi poznala
z Írska, kým sa presťahovala do Londýna. Netušila, že sa takmer vyspala
s jeho najlepším kamarátom, ani že pobozkala ďalšieho ich kamaráta, ani
to, že všetci o nej toho vedeli naozaj dosť.
„Leslie? Čo sa
stalo? Čo to má znamenať?“ pýtala som sa jej zmätene, nič z toho nedávalo
zmysel.
„Tridsaťpäť,“
povedala Leslie, ktorá už dávno nepočúvala, čo som jej hovorila.
nie je to krásne? :3 presne taký bol v tejto časti aj Niall, hoci si to Leslie vôbec neuvedomila
For my little perverted souls :*
Love yaa
neviem preco, zacinam mat pocit, ze mi to dava zmysel. ano, asi som sialena. ale tie uryvku, co hovori, tie dve cisla co uz povedala... mam nejaky napad, co by to mohlo byt a aj ked je to asi totalna konina (co urcite je) mne sa to paci.
ReplyDeletetakze makaj napisat dalsie, aby som zistila, ako velmi mimo som bola. :D :)Xx
Je to DOKONALO-BRUTÁLNO-ÚŽASNÉ :3 . těším se na další díl :3
ReplyDeletevážne nechápem ako to dokážeš takto dokonalé napísať! Je to neskutočné! :)
ReplyDeletelen tak trošku odveci vtierknem koment, ďakujem ďakujem ďakujem, vďaka tebe som začala pozerávať Doctor Who, je to perfektný seriál, ešte raz ďakujem!! :) xx
ReplyDelete..musím zistiť, čo znamenajú tie čísla. alebo by si mi mohla pomôcť, nie?:)
ReplyDelete-perfektné <3
Ani neviem čo tí napísať :) Možno len toľko, že je to úzasne napísané ako aj predchádzajúce časti!
ReplyDeleteDenisa J.