Friday 28 December 2012

Čo dalej?

ospravedlňujem sa za ten názov, ale písmo, ktoré máme mi nepustí na d mäkčeň 



Pokúsim sa to čo najviac skrátiť, no už to, že to sem píšem, takto a teraz, bez toho, aby som predtým niečo o tom povedala aspoň Maruš mi príde neférové (prepáč mi to, prosím), keď si takéto niečo mala v pláne Ty, povedala si mi o tom skôr a mňa mrzí, že sa o tom Ty dozvedáš takto, spolu s ostatnými, ak nie posledná :( No musela som to napísať čím skôr sem.

Neviem, ako ma to vlastne napadlo. Ale som si istá, že to musím urobiť. Preto, toto je môj posledný článok na určitú dobu, nazvyme to prestávkou, kým si sama uvedomím, čo ďalej. Čo s príbehmi, písaním, všetkým. Mrzí ma to, nejdem písať klišovité kraviny typu, že takto to bude lepšie a blááá, blááá, bláá, kto by tomu aj tak veril, však? Potrebujem si všetko ujasniť, prehodntiťa zlepšiť. Chcem to tu celé robiť lepšie, po svojom, chcem, aby to bolo moje, aby sa to v čomsi odlišovalo, aby ste mali dôvod čítať to. Niečo lepšie, než len to, že ste tu už boli, tak si kuknete, čo ďalej, aj keď Vás to nebaví alebo preto, že keď už čítate Maruš, pozriete si mimochodom, čo som zas vymyslela ja. 

"She needs to sort out her priorities..." to by mi asi povedal Ron Weasley, úžasný čarodejník z úžasnej knihy, ktorého predstavovať nemusím. Neviem, ako ma tá veta napadla, možno preto, že ju mám pred očami tisíckrát denne? Tak, ako ďalšie výroky postáv zo skvelých kníh na mňa pozerá zo všetkých strán. No aj keď to myslel inak, má pravdu. Ja sa o to pokúsim, a keď sa mi to podarí, keď prídem na to, čo tu chcem robiť a ako to chcem robiť, potom ma máte späť. Možno to bude zajtra. iPod v ušiach, obľúbené piesne a nohy vyložené na stene, to niekedy prináša nápady a riešenia. Niekedy. Možno to bude o mesiac. A možno sa to nestane. Kto vie. No zatiaľ sa majte, poslúchajte Maruš a buďte k nej dobrí. Už teraz mi chýbate.


Hopefully c u soon.

Lots of love
Kikuš
By

3 comments:

  1. Bebs Z28 December 2012 at 23:40

    Like What ?!
    Tak to bolo úplne prvé, čo ma napadlo. Ale chápem ťa. Niekedy človek jednoducho potrebuje pauzu. Nie sme predsa stroje ... No dúfam (a silné v to verím), že sa jedného krásneho dňa vrátiš :))
    Do tej doby, veľa šťastia honey. Nech sa rozhodneš akokoľvek, som si istá, že sa rozhodneš správne.
    A keby sa do konca mesiaca neprišla, šťastnÿ nový rok :))

    ReplyDelete
  2. Anonymous29 December 2012 at 16:53

    Ako napísala Bebs - chápem ťa. Veľmi dobre viem ako sa cítiš (poznám to :() Ale veľmi moc dúfam, že sa vrátiš. Zatiaľ nám zostáva len dúfať... Verím že sa rozhodneš správne.
    (Dopraj si času koľko budeš potrebovať, lebo len tak sa možno rozhodnúť.)Držím palčeky nech sa rozhodneš pre to najlepšie čo budeš môcť :)
    *Denisa*

    ReplyDelete
  3. Tyna29 December 2012 at 19:20

    Honey, ty moja úžasná internetová kamarátka, ktorá ma vždy vie tak skvele povzbudiť... :) chápem ťa...veď aj ja som si dala od blogu mesačnú prestávku a premýšľala čo ďalej...neboj, my tu stále budeme a budeme čakať na tvoj návrat, pretože ťa ľúbime a ľúbime aj tvoje písanie a tvoju tvorbu...vráť sa, keď to budeš mať poriadne premyslené, nenúť sa do toho, aby si nám dala o sebe vedieť..jednoducho si od tohto všetkého vydýchni.. :)naozaj to pomôže.. :) a akokoľvek sa rozhodneš, je to na tebe...no ver, že mňa sa nezbavíš...a budem ťa otravovať dennodenne.. :D laf ju sou mač :D :)

    ReplyDelete

Subscribe to: Post Comments (Atom)