Point in time 21

Pre teba, Klaudia :) 

„Zayn, to vážne nie...“ začala som, no umlčal ma, keď mi pery pritlačil na moje. Zavrel za nami dvere a zamkol. Pritlačil sa na mňa, kedže v tom malom priestore sme inú možnosť nemali a nedočkavo ťahal hore okraj môjho trička. Povzdychla som si do jeho pier a rezignovane mu pretiahla tričko cez hlavu. Cítila som, ako sa uškrnul. Perami mi prešiel na krk a keď mi jemne zahryzol do kľúčnej kosti, z pier mi unikol ďalší krátky vzdych. „Ja som ti hovoril, že je to dobrý nápad,“ uškrnul sa a pokračoval ďalej.

*****************************************************

****Harryho pohľad****

„Ide sa do na obed!“ počul som z dola Zoein krik. A už len Niallovo spokojné zvýsknutie. Musel som sa uškrnúť. Buchnutie dverí a ticho. Všetci sa vybrali na obed, len ja som tu zostal, nemôžem za to, že Niall v lietadle sedel vedľa mňa a mal nekonečnú zásobu jedla. No zdá sa, že on je aj tak hladný. Ako vždy.

Zišiel som po schodoch do kuchyne a otvoril chladničku. Minerálka. Vynikajúce. Nejaké kola sa nenájde? No aspoň niečo. Mal som im povedať, nech aspoň cestou nakúpia. Takto to dopadne, keď bývame my piati sami spolu. Teda, teraz aj so Zoe a Claire, no nijaké zlepšenie v tom nevidím. Zoe je aj tak stále zaneprázdnená, buď Paulovými papiermi a vybavovaním alebo Zaynom. A ten si myslí, že nič nevieme. Naozaj nevie, že ich počuť? Že pri lete do LA ich muselo počuť celé lietadlo? Že keď sú zavretí sami v izbe, vieme presne, čo robia? Ako si to rozdávajú a pritom si nadávajú? Celý čas? Ako keby sme to mali chuť počúvať. Hlavne, keď on si užíva a ja sa pokúšam spať a som sám. Paul zrejme vedel, prečo si vybavil samostatne bývanie. No je pravda, žo on ani nikto z jeho tímu s nami už od určitej doby nebýva. Jednoducho sa to vraj nedá.

Minerálku som opäť vložil do chladničky a otočil sa. „Ty... ty si nešla s nimi?“ spýtal som sa prekvapene, keď sa za mnou zrazu objavila Claire. Usmiala sa, no neodpovedala mi. Namiesto toho mi sama položila otázku. „Prečo som tu?“ Nadvihol som obočie. Čo tým myslí? „No tak, Harry, prečo si chcel, aby som šla s vami? Nie som hlúpa. Nie som tu, lebo chceš urobiť radosť jednej fanúšičke. Tak prečo?“ Uškrnul sa. „Všetci vravia, že si môžme robiť, čo chceme. A ja som s tým práve začal. Budem si robiť, čo sa mi zachce. Užívať si život. Nechcem už strácať čas tým, čo si kto o mne myslí. Chcem, aby si bola pri mne, tak som ťa zavolal s nami. Cestovať a užiť si to. Nechcem byť všade sám.“ Pozrela na mňa zvedavo, no so záujmom, s milým úsmevom na perách. „A čo od toho vlastne očakávaš?“ spýtala sa a hipnotizovala ma pohľadom. „Sám neviem. Netuším, čo bude zajtra, čo bude o hodinu. O tom to je. Baviť sa teraz a neriešiť, čo bude potom.“ Úsmev na perách sa jej ešte rozšíril. Videl som, že to, čo vravím sa jej páči, že so mnou súhlasí. „Ehm, dovolíš?“ spýtal som sa, keď som si uvedomil, že ešte stále stojím v tom úzkom priestore medzi ňou a chladničkou. „Oops, prepáč,“ povedala s úsmevom a odsúpila o krok dozadu. Skôr, než som však okolo nej prešiel sa zdalo, že si to rozmyslela. Prešla naspäť ku mne. Ruky mi oprela o hruď a pritlačila ma ku chladničke bez akéhokoľvek zbytočného citu.  Bez slova sa natlačila ku mne a pobozkala ma. Jej pery ma rýchlo donútili spolupracovať, jej jazyk na chvíľu prevzal kontrolu, kým ma opustil prvotný šok, jej zuby mi občas jemne naťahovali dolnú peru. Nerozmýšľal som, jednoducho som jej ruky položil okolo pása, jednou skĺzol trochu nižšie a postupne prechádzal po jej zadku, z úst mi uniklo spokojné „mmmmm.“ Oprela sa jednou dlaňou o chladničku a naklonila ku mne ešte bližšie. O pár sekúnd neskôr sa odtiahla a pozrela mi do očí, v tých jej poskakovali nezbedné plamienky, na perách jej svietil široký úškrn. „Čo to bolo?“ spýtal som sa prekvapene, no šťastne. Mykla plecom. „Od teraz robím, čo chcem. A momentálne chcem...“ začala, no nedovolil som jej dokončiť. Naše pery boli už príliš dlho od seba oddelené. Veď to nemôže byť ťažké, uhádnuť, čo chce. Naklonil som sa k nej a pery pritlačil na jej, no odtiahla sa dozadu. Venoval som jej nechápavý pohľad. Myslela niečo iné? Je tu niečo iné, čo chce? Na chvíľku som ju sledoval. So širokým úsmevom na perách ma celého prešla pohľadom, opäť pritlačila dozadu k chladničke, odrezala mi cestu, nie že by bol problém utiecť jej, no kto by chcel teraz utekať?

 Zrazu len držala okraj môjho trička a ťahala ho hore, kým dlaňami prechádzala pomaly po mojom tele, bruchu, hrudi a dotýkala sa ma najviac, ako mohla. Zdvihol som ruky, aby som jej pomohol zbaviť sa toho zbytočného kusu látky. Krátko cmukla a pokrútila hlavou. „Nemusíš sa toľko predvádzať,“ napomenula ma s úsmevom, no aj tak spokojne sledovala, ako sa z môjho zdvíhania rúk stalo naťahovanie všetkých svalov. Nechápal som, ako ma vždy dokáže odhaliť, nech robím čokoľvek. No v tejto chvíli mi to bolo aj tak jedno. Naklonil som sa k nej a nedočkavo perami začaj skúmať tie jej. Nikdy sa tej chute nebudem schopný nabažiť. Sladké ako ona, s príchuťou malín. Odteraz sú maliny moje obľúbené ovocie. Opäť ma pritlačila k chladničke, cítil som, že zajtra ma z toho bude bolieť chrbát, no momentálne to bola posledná časť môjho tela, ktorá ma trápila. „Odteraz...si...robím...čo....chcem,“ vravela mi pomedzi rýchle bozky, ktorými mi zasypávala krk. Mimovolne som si povzdychol a ona vtedy prestala. Prečo prestala?! Dostal som zo seba zvuk, ktorý mohol pripomínať zamraučanie, zavrčanie, jednoducho akési nepomenovateľné čosi. To som už cítil jej ruky na svojom páse a keď som tam pozrel, nohavice sa hýbali smerom nadol. Odkopol som ich, no viac som ju už nechcel nechať robiť si so mnou, čo chce. Rýchlo som ju chytil pod kolená, na chvíľu stratila rovnováhu a už som ju držal na rukách. Jej protesty som umlčal rýchlym bozkom a usadil ju na kuchynskú skrinku. Postavil som sa tesne pred ňu a pritlačil ju k stene. Zdalo sa, že sa jej to už tak nepáči, keď ona nie je tá, čo má nadvládu a všetko sa robí podľa nej. Musel som sa pousmiať. Sklonila sa ku mne, na skrinke bola vyššia a pritlačila pery na moje. Hoci ma to stálo veľa námahy, odtiahol som sa. Dievča si musí zvykať, že nedostane vždy to, čo chce. Pri mne nie. Rukou som jej pomaly prechádzal od kolena, cez stehno až na boky, kde som našiel jej tričko a rýchlym pohybom ho poslal na výlet do teplých krajín. Nohy mi obtočila okolo pása a ja som ju pobozkal, rukami som prechádzal po všetkých zakázaných miestach, ona mi prstami mapovala chrbát. A tak sa naša vojna o nadvládu zmenila na tú najkrajšiu spoluprácu.

Dali ste tie komentáre, máte časť. A ja Vám za to ďakujem. Pretože Vám chcem niečo napísať a článok kvôli tomu by bol odveci. Niektoré Vaše komentáre k poslednej časti si pýtajú odpoveď.

1. Alexi - Na príbehoch nie je videť, že autorka má veľa učenia, lebo autorka sa sústavne neučí a spolieha na svoje šťastie, ktoré jej zachraňuje život odjakživa. Naozaj, ja a učiť sa? Nejde do kopy. Môžeš mi veriť a ľudia ti môžu potvrdiť.

2.Bebs Z - s tebou to vidím na dlho :) Najprv dúfam, že ťa z toho bytu nevyhodili. Tá poviedka bola jednoducho najlepšie, čo som na tej stránke čítala a stojím si za tým. Nechceš mi pomáhať s príbehom, v častiach takého typu? Ako si si určite všimla, ja to stopnem vždy predtým, lebo to neviem napísať a teba za to veľmi obdivujem. Musím sa ti hrozne moc poďakovať za tie krásne veci, čo si napísala, vohnali mi slzy do očí a donútili skákať tu tri metre od radosti. Len jedna drobná rada do budúcna, pre tvoje bezpečie. NIKDY nič neporovnávaj s Harrym Potterom a Hrami o život. Ver mi, nechcela by si, aby to nejaký "die hard fan" (ku ktorým sa z veľkej časti zaraďujem aj ja) videl, vieme byť nebezpeční. A na niekoho ako Suzanne Colins alebo Jo to rozhodne nemá, tieto dve ženy sú neuveriteľné, tak ako väčšina fanúšikov aj ja Jo nazývam našou kráľovnou, bohyňou. Nechcem, aby to vyznelo nejak zle, vážne nie, to čo si napísala pre mňa tak strašne veľa znamená. Ale toto sú ľudia, ku ktorým sa jednoducho neprirovnáva. Ďakujem ti tak strašne moc. (ak sa ti nechce písať na tt, pridáš si ma na fb? TU)

Odpovede na Vaše ďalšie otázky v rubrike Vaše trable, naše hrable zajtra. Prepáčte, veľa naraz sa blbo odpovedá a aj Vám číta.

...Maruška sa sem veľmi nerada sáčkuje, chce len toľko, že Adriana je vo vývine, píše sa :D ..len ma vééľmi baví písať časti do budúcnosti, takže uvidím, ako ten remake nakoniec zoberiem :D ..ale dočkáte sa, možno už v pondelok :) ..a ešte že ĎAKUJEME, za účasť v našej novej rubrike :) veééľmi nás baví odpovedať, zajtra ďalšia várka :*