Point in time 26

Prepáčte, že to toľko trvalo :/

Sama som sa postavila pred zrkadlo a rozmýšľala nad niečim, čo mi už dlho robilo pochybnosti. Nový dobrý Zayn. Nebola som si istá, či sa mi páči. Či sa mi páči viac, ako ten starý. No hlavne, ako dlho bude trvať, kým sa stratí a ten starý tu opäť bude.

*******************************************

„Musím ísť na WC-ko!“ zakričala som na zvyšok našej skupinky v bare a dúfala, že aspoň niekto to cez tú hlasnú hudbu zachytí. Potrebovala som ísť niekam, kde bude hudba aspoň trochu tichšia, kde nebude toľko ľudí a hádam ma prestane bolieť hlava. Je toto normálne? Veď ma bolí už deň vkuse. Domýšľavá časť môjho mozgu prichádzala s teóriami, čo všetko som si mohla udrieť, so šialenými diagnózami, no ja som to rýchlo zaháňala preč. Desilo ma to. Čo ak...? Nie. Nebudem tak rozmýšlať. Opláchla som si tvár ľadovou vodou a bolo mi jedno, že s každou kvapôčkou odchádza aj môj make up. „Zoe?“

Pozrela som na Claire a znova si osviežila tvár. Nemala som sa s ňou o čom rozprávať. Prečo sem prišla? Za mnou? „Čo je medzi tebou a Zaynom?“ spýtala sa ma. „Prečo ťa to zaujíma?“vrátila som jej otázku, možno trochu ostro. Čo ju je do toho. „Nie som slepá. Niečo medzi vami je. Chvíľu tvrdíte, že sa nenávidíte, potom si to rozdávate tak, že to musí celá ulica počuť, potom sa nerozprávate a zrazu ťa Zayn nosí na rukách, tak sa o teba stará. Vysvetlíš mi, čo sa deje? Ako to medzi vami je?“ „To je komplikované,“ odbila som ju rýchlo. V zrkadle som videla, ako za mnou nadvihla obočie. „Medzi nami nič nie je. Občas... no, jednoducho si spríjemníme čas, ale to nič neznamená. Aj tak, čo je teba do toho?!“ „Vôbec nič. Len ma to zaujíma. Keď už sme skoro stále spolu, pomaly niečo ako kamarátky...“ „Myslela som, že to ty si nechcela byť kamarátka so mnou.“ „Pozri, mrzí ma to. Len chcem vedieť, čo sa okolo mňa deje. A to, čo som vtedy povedala ma mrzí. No aj tak ti neverím. Nič medzi vami nie je? A dnes? To nič nie je?“ Vedela som, na čo naráža. No nechcela som sa k tomu vyjadriť. Čo jej poviem? Že Zayn sa zrejme tvári milo, aby to pre mňa bolo ešte horšie, keď bude zas hnusný? Akurát by ma vysmiala. No ja som ho poznala dosť dobre. „Vieš, čo si myslím?“ spýtala sa, no nedala mi priestor odpovedať. „Že Zaynovi sa páčiš.“ Zasmiala som sa. „Páčiš sa mu. Ty si si to ešte neuvedomila. Aj on si to podľa mňa uvedomil len nedávno, ak vôbec.“ „Claire. Nechcem byť hnusná. Ale nabudúce by si mala menej piť.“ „No tak, páčiš sa mu! Obaja si to musíte uvedomiť. Ja už viem, ako. Ber to, ako sprisahanie...“

*****O niekoľko dní, večierok u akéhosi Zanovho kamaráta*****

„Zatancuješ si?“ spýtal sa ma neznámy chalan a využil to, aby sa ku mne mohol nakloniť naozaj blízko. Ten alkohol z neho bolo cítiť na kilometre. „Rada!“ zakričala som, aby ma počul cez hudbu a pomaly vstala od stola. Zatackala som sa, zle dostúpila na topánku, ktorej opätok začínal byť desivý a pohárik čohosi, čoho názov som dávno zabudla pristál na stole. Našťastie sa nerozbil, no nemal od toho ďaleko. Hlúpo som sa zachichotala a tvárila sa, že nevidím Zaynovu ruku, ktorá sa snaží chytiť moju. Radšej som sa rýchlo otočila, čo mi zas nepridalo na rovnováhe a skončila nalepená na hrudi chalana, čo ma volal tancovať. „Zoe,“ povedala som mu s ďalším chichotom a pozrela naňho niečim, čo mal byť sexy pohľad. Pravdepodobne nebol. „Lucas,“ odpovedal on, znova pozrel do môjho výstrihu a s rovnako neistou chôdzou ma ťahal k parketu. „Tvoj chalan?“ spýtal sa so zvláštnym výrazom tváre, ktorý som nedokázala rozlúštiť a pozrel smerom ku Zaynovi. Ten nás celý čas pozoroval a netváril sa nadšene. „Len by chcel byť,“ pošepkala som mu, akoby to bolo obrovské tajomstvo, „ale nebude.“ A žmurkla som naňho. Zdalo sa, že ho to upokojilo. Minimálne natoľko, že nemal problém položiť svoje ruky na môj zadok. A keď natiahol prsty od seba, ten najspodnejší sa už dotýkal mojej nohy kdesi pod šatami. No čo, nie som zástancom zbytočného míňania látky na sukne, šetrím ňou, ako sa dá.

Chytila som ho okolo krku a pritlačila sa k nemu poriadne blízko. Ako sme sa otáčali do hudby, na sekundu som zbadala Zaynovu tvár. Boli by možné, aspoň malinká šanca, že je naštvaný? Že žiarli? Pretože tak vyzeral. Nie, nie je. Vyhnala som hlúpe myšlienky z hlavy. Pieseň skončila a v tichu pred ďalšou sa ku mne Lucas naklonil. „Dáš si nejaký drink, baby?“ Bola som si istá, že som sa začervenala. Prikývla som a spolu sme sa nemotorne predierali davom. Posadil sa na jediné voľné miesto na gauči a stiahol si ma na kolená, načo som sa opäť zachichotala. Chichot u mňa vždy stúpa s alkoholom v krvi. Pridržal ma za boky, keď sa zdalo, že nemám dostatok rovnováhy ani na sedenie a podal mi pohár, ktorý odkiaľsi vyčaroval. Bolo mi to jedno. Rovnako ako pohľad naňho, keď sa mi zdalo, že do pohárika nasypal akýsi prášok. To len zle vidím. Je len tma, svetlo bliká ako sa mu chce, to sa mi len muselo zdať. Zdvihol svoj pohárik k perám, no ja som mu pri ne položila dlaň, aby sa nemohol napiť. „Ani si nepripijeme?“ spýtala som sa akože urazene a hodila naňho svoje najväčšie oči. „Pre teba všetko, honey,“ zamrmlal mi pri uchu a perami sa oň obtrel. Zachichotala som sa a naklonila sa k nemu, keď sa on nakláňal ku mne, aby videl, že chcem spolupracovať, že chcem to, čo chce on. Perami prešiel rýchlo po mojich, jeho jazyk som okamžite vpustila dnu. Rukou, v ktorej som nedržala pohárik som mu prešla do vlasov, on mi dlaň položil na najnižšie miesto, ktoré sa ešte dá nazvať chrbtom a pomaly prechádzal dolu.

„Na ďalší takýto bozk?“ spýtal sa, keď sa odo mňa odtiahol a zdvihol pohár. „Na ešte krajší!“ povedala som a zdvihla si k perám pohár. Sledoval, ako sa mi približuje k tvári. „Lucas? Prečo môj drink vyzerá inak ako tvoj?“ spýtala som sa nechápavo, musela som vyznieť veľmi hlúpo. No môj drink mal úplne inú farbu. Že by sa mi to s tým, že tam niečo sypal nezdalo? „Špeciálny drink pre kočku ako ty, babe,“ povedal a žmurkol na mňa. Začervenala som sa a zachichotala. Vtisla som mu krátky bozk na líce. „To je od teba tak milé,“ povedala som mu s úsmevom, „mimochodom, ani ty nie si na zahodenie.“ „To si budem ešte dlho pamätať,“ zašepkal, keď mi dlaňou prechádzal po stehne. „Mal by si to vedieť,“ žmurkla som naňho. Myslela som to vážne. Bol naozaj sexy. Blond vlasy, modré oči, v ktorých sa dá utopiť, postava, ktorá vytvára chuť obchytkávať ho. Chalan, o ktorom väčšina báb povie, že by rozhodne stál za hriech. Škoda, že nie je môj typ. Sama som sa začudovala, kde sa takáto myšlienka ocitla v mojej hlave. Odkedy mám ja svoj typ? Neviem. Viem len, že má mať čierne vlasy a tetovania. Ó, môj Bože! To nemôže byť pravda! Nemôže! Prečo to pasuje akurát na Zayna?! Ako som na takú hlúposť prišla?!

Aby som na ten nezmysel zabudla, sadla som si na Lucasových kolenách vyššie a zdvihla pohár. Naozaj bol iný, kým jeho nápoj bol priehľadný, môj mal jemne ružovú farbu. Zvláštne, pomyslela som si, veď nám obom nalieval z rovnakej fľašky. Som paranoidná! Musím prestať! To určite len to svetlo! Vynadala som si v hlave a pohár zdvihla k perám. „Na ešte krajší bozk!“ „Na ten najkrajší!“ odpovedal.

„Lucas!“ ozvalo sa zrazu nejaké dievča a pribehlo k nám. „May!“ zvolal na ňu nadšene a objal ju. Keď sa otočil späť, akurát som na stôl položila prázdny pohár. „Ešte jeden?“ spýtal sa s úsmevom a vzal do ruky fľašku. V druhej mal medzi prstami akýsi sáčik s niečim bielym. Nevymýšľaj! Zdá sa ti to! „Nie, na mňa moc silné,“ odmietla som, keď sa mi zatočila hlava. Musel to vidieť, chytil ma okolo pliec aj pása a pomohol mi udržať sa, nepadnúť. „Ooops,“ povedala som nevinne, pokrčila plecami a zachichotala sa. „Nepôjdeme hore?“ spýtal sa s úsmevom, ktorý provokoval a prezrádzal, že má niečo v pláne. Hore boli spálne. Pomohol mi vstať, skôr, než som mu odpovedala a ruka v ruke sme kráčali ku schodom, on viedol, ja som ho nasledovala, sama som nevedela, nerozmýšľajúc, čo robím. „Lucááááás?“ zatiahla som detsky po pár krokoch, keď ma zasa zradila hlava a zatackala som sa. Nemohla som kráčať ďalej. Zrejme to pochopil, kedže ma vzal na ruky. Prechádzali sme pomedzi ľudí, keď som zbadala povedomú tvár. S obrovským úsmevom som sa kývala do rytmu hudby Lucasovi na rukách a spievala si.

„Láááá lááá lááá...“ mi vychádzalo z úst, zložitejšie slová sa mojim perám vyhýbali. Len tá známa tvár ma na chvíľu donútila vrátiť sa do reality. „Zaýýýn! Dnes ma nečakaj! Úúúúúúúú! Zostavám s Lucasom! Fa-la-láááá! Povedala som ti už, že si sexy?! Fa-la-láááá! Nie si! Robím si srandu!“ a rozrehotala som sa. Zayn za mnou nechápavo pozeral, no to už Lucas prešiel ku schodom a na Zayna sme nevideli.