Bitch against will 11

Krátka, lenže trúba menom ja to chcela ukončiť takto. Tak hádam sa bude páčiť :)

Tak zúfalo a bezradne som sa ešte necítila. Ian moju správu nedostane a nikto ma nezachráni. Zostanem tu a vyspím sa s Ryanom. Myšlienky sa mi v hlave menili neuveriteľnou rýchlosťou. V jednej sekunde ma ovládalo neuveriteľné zúfalstvo, v ďalšej som sa chcela smiať sama sebe. Aká som len bola hlúpa! Naozaj som verila, že sa tomuto vyhnem? Naozaj? Veď je to úplne jasné, všetci to vedia. Nie, všetci to vedeli. Len ja som si to nechcela priznať. Akoby tu bola nejaká iná možnosť. Až teraz sa moje ilúzie rozplynuli a uvedomila som si, že tu nikdy iná možnosť nebola. Dalo sa to len odkladať ďalej a ďalej, no do kedy? Aj tak by sa to raz stalo. A čo by mi pomohlo, keby teraz Ian nejakým zázrakom zachránil?  Čo by sa tým zmenilo? Zopakovali by sme si túto scénku zajtra alebo pozajtra, alebo inokedy. A nie je možné, aby ma vždy niekto zachraňoval. Čo som si myslela, do kedy sa mu budem vyhýbať? Že ho to raz omrzí a nájde si niekoho iného? Naozaj som takému nezmyslu verila? Pripadala som si absurdne. Samozrejme, že sa s ním vyspím. Že som o tom vôbec pochybovala. Nič s tým neurobím. Nejdem to odďalovať, chcem to už mať za sebou. Bolo to zvláštne, uplatňovať v takomto niečom svoju logiku, no nemohla som ju odmietnuť. Sama sa mi nanominovala do mozgu a nechcela odstúpiť. Vždy, keď niečo robím, robím to poriadne. A toto urobím poriadne tiež. A okamžite! Nech už je to za mnou! Pohárik som chcela položiť na stôl, no Ryan ma predbehol, jemne mi ho vytiahol z ruky. Pri jeho dotyku som sa zachvela. Ryan to musel cítiť, pretože sa na mňa pozrel, pousmial sa, potom sa ku mne naklonil a celou svojou váhou ma pritlačil ku gauču. Rukami mi prešiel na chrbát a snažil sa nahmatať odopínanie topu. Ja som mu rukami zašla pod tričko a opätovala mu bozky. Počula som zvuk odopínania zipsu a cítila som, ako ma obtiahnutý top už viac nedrží. Ryan ho rýchlo odhlodil kamsi preč, perami mi prešiel na bradu, krk, hrudník, ústami aj očami skúmal všetko, čo nezakrývala podprsenka. Jeho pohyby ma šteklili, ako prechádzal stále nižšie, perami skúmal moje brucho, až prešiel k okraju nohavíc. Hľadal vpredu nejaké gombíky alebo zips a ja som len čakala, kedy si uvedomí, že sú na boku. Na líci som pocítila slzu. Vôbec nie od šťastia alebo smútku. Skôr od sklamania nad sebou alebo od hanby. Chrbtom ruky som si ju rýchlo zotrela a mysel mi naplnilo odhodlanie. Spravím to. A budem to mať za sebou. Aby som sa odpútala a zabudla na pochybnosti, chytila som okraj jeho trička a pretiahla mu ho cez hlavu. Spolupracoval, nechal si ho vyzliecť a venoval mi široký úsmev. Mikla som sa, ako ma pobozkal na brucho, pretože to šteklilo. Ryan sa zasmial, no pokračoval v načatej činnosti. Stále nepochopil, čo s môjmi nohavicami. Chytila som jeho ruku a viedla ju smerom k zipsu. Na tvári sa mu objavil spokojný úsmev a potiahol zips smerom dole. Nadvihla som boky, ako ťahal nohavice dole a pomohla som mu ich vyzliecť. Ruky som mu položila okolo pliec a pritiahla si ho k sebe, perami k svojim perám. Bez problémov som našla rozopínanie jeho nohavíc. Jednoduché, keď niekto nosí obyčajné rifle. S jeho pomocou som ich stiahla nižšie. Akonáhle boli jeho ruky voľné a nohavice preč, prešiel nimi na môj chrbát, hľadajúc zapínanie podprsenky. Vo chvíli, keď sa mu podarilo dať ju dolu sa ozval kľúč vo dverách. Nestihla som ani varovať Ryana, ktorý si nič nevšimol a dvere sa otvorili. Obaja sme pozerali do troch párov očí. Dvoch prekvapených, jedných vydesených.

Your Green Gummy Bear Kikuš :*