Bitch against will 7

Krátka, trápna, odveci. Tak by som opísala túto časť. Ale niečo Vám sem chcem hodiť. Nestíham, začal tento kolobeh zvaný škola. Na jednej strane- dokonalý rozvrh, perfektný triedny, všetko úžasný profesori. 32 spolužiakov, z ktorých sa na ani jedného nemôžem sťažovať. Teda, až tá 33. je krava (kto nepochopil, myslím seba). Naozaj sa teším, ako sa tam zajtra vrátim. Najviac vtipný je asi môj spolusediaci. Teda, vtipné je to naše sedenie spolu. Deväť rokov sme chodili do jednej školy, len inej triedy. A vážne neviem, že by sme sa niekedy spolu rozprávali. A teraz? Spolu sedíme, kecáme cez hodiny... Just fun. Moja drahá spolužiačka sediaca z druhej strany mi jemne lezie na nervy. Ale ja ju aj tak zbožňujem, veď ona to vie, Terči je najlepší človek z našej triedy. Ale keď ja nedokážem cez hodinu kukať na tých profesorov a nič. Ja MUSÍM kresliť. Prisahám, prvá hodina, cca 1o. sekunda a ja už začínam. A ona ma hneď zdžubáva. Ale myslí to v dobrom, ona je poklad. Ak bude zajtra čas, hodím možno foto :D Milujem graffiti, chcem to vedieť, ale zatiaľ som len pri "hrubších písmenkách". Možno hodím, písala som AWLNTU? OMT? a BAW :D A to ste mali vidieť ľudí naokolo. Že to čo je? No nepoviem :P Parádička no :) Ale keď ja nestíham!! SHIT! Tak aspoň toto a zajtra by som to s ničím ružovo nevidela, škola  a ešte aj tréning. Teším sa, ale no time left :(

Pomaly som zdvihla pohľad a sledovala postavu vo dverách. Zabudla som už jeho meno. Kráčal rovno ku mne, akoby bolo v pohode behať si tu po dievčenských véckach. „Čo sa deje?“ spýtal sa a jeho slová by zneli príjemne a starostlivo, nebyť toho otravného tónu. „Nič,“ povedala som mu a hrdo zdvihla hlavu. „No tak, slepý nie som. Čo sa deje?“ „Povedala som, že nič!“ zavrčala som naňho a vstala, no príliš rýcho a nohy vypovedali službu. Chytil ma za ruku, ktorú som si hneď vytrhla. „Daj mi pokoj! Nechcem mať s tebou ani tvojou sprostou kapelou nič spoločné!“ „To vidím, hlavne keď sa mi olizuješ s kamošom.“ „Hádam ti to nevadí! Alebo nebodaj žiarliš?! Vieš, aj ty si tu môžeš pokojne nájsť nejakú chuderu a skúmať jej mandle, či chce alebo nie. Tu to tak funguje!“ „Ja to viem. A ty, očividne, tiež. Veď preto tu si. Ďalšia hlupaňa, čo verí, že sa tu do nej zamiluje nejaká hviezdička. A vezmú sa a happy end. Preber sa!“ „Ty mi nič nehovor! Daj mi radšej pokoj! Nevieš, prečo som tu, prečo to robím, ty nič o mne nevieš! Tak sa do mňa nestaraj!“ „Viem o tebe dosť. Vidím, čo tu robíš a to mi stačí.“ „Vidíš, čo chceš vidieť! Vidíš ma ako chuderu, lebo sa ti to hodí! Ale ani netušíš, že mne je to, čo robím nechutné rovnako ako tebe! Lenže to, čo ty nepoznáš je nemať na výber! Ty si robíš čo chceš! Všetci ti idú v ústrety a padajú k nohám! Ale ja nemám nič, len túto blbú prácu, o ktorú prísť nemôžem! A vidíš, čo ma to stojí? Čo kvôli tomu musím robiť?! Myslíš, že mne sa to páči?! Si na omyle môj zlatý! Toto miesto je moje osobné peklo! Ale ja nemám na výber! Robím tu ako chudera, ale nemôžem odísť! Nevieš, kto som, nevieš, čo ma k tomuto donútilo, tak ma láskavo nesúď!“ kričala som po ňom a slzy mi potokmi tiekli z očí. „Jasné, slečna svätá. Prestaň  s tým divadielkom!“ „Ja nehrám divadielko!“ kričala som po ňom s plačom, „ak si ma sem prišiel viac ponižovať a urážať tak vypadni!“ „Ja som ti sem prišiel pomôcť. Ale vidím, že ty o moju pomoc nestojíš!“ „Ako by si mi mohol ty pomôcť?!“ spýtala som sa pohŕdavo a ignorujúc ho si sadla na zem a plakala. Nech mi už dá pokoj. Čo som mu spravila? Čo ešte chce? „Asi nijak, ak mi nepovieš, čo máš za problém!“ „A prečo by som to tebe vravela?! Urážaš ma, kričíš po mne a teraz sa tváriš ako mi chceš veľmi pomôcť? Si idiot! Nechaj ma na pokoji!“ „Prepáč,“ povedal už pokojnejšie, dokonca trocha zmierlivo, „asi som to prehnal. Som Ian.“ „Carmen,“ povedala som mu a prebodávala ho pohľadom. Ignorujúc to si ku mne prisadol na zem. „Čo sa stalo?“ „Nevidíš?“ spýtala som sa ho nechápavo, „všetko, čo sa tu deje! Tvoj úžasný kamoš, ktorý mi chvíľu nedá pokoj napríklad!“ „Ty chceš od neho pokoj?“ spýtal sa prekvapene so zdvihnutým obočím. „Samozrejme! Ja nie som taká chudera, čo sa v tom vyžíva! Každú sekundu sa musím premáhať, nech mu nerozmlátim jeho dokonalý ksicht! Ja ho nenávidím, no nespravím, čo chce a mám padáka! Povedz mi ty génius, čo mám robiť?!“ Prekvapene na mňa pozrel, potom si povzdychol a zas na mňa pozeral. Na tvári sa mi roztiahol zlomyselný úškrn. Ani tento samozvaný génius nemá rady.

Zrazu ma chytil za ruku a potiahol na nohy. Prstom mi prešiel po ústach, dosť drsne a necitlivo. Potom si nimi prešiel po krku. „Máš tam trochu rú...“ chcela som ho upozorniť, no umlčal ma. Namiesto toho ma potiahol k sebe a rukami mi prešiel do vlasov. „Prestaň!“ Vlasy mi rozstrapatil a ja som ho nechcela nechať robiť čokoľvek, o čo sa snažil. No chytil mi obe ruky do jednej svojej a znehybnil mi pohyb. Na krátkom tope mi rozopol polovicu gombíkov na chrbte. „IAN!“ ignoroval moje námietky, namisto toho rukou prešil k mojim kraťasom, ktorým tiež rozopol jeden gombík. Absolutne som nechápala, o čo sa snaží. Sám si rukou zašiel do vlasov a zničil si dokonalý účes, vlasy na všetky strany. Z riflí si vykasal košelu, niekoľko gombíkov si rozopol. Sledovala som ho s otvorenými ústami, keď zrazu prišiel obrovský šok. Ian sa vrhol ku mne tak, že sme cúvali, až rozrazil dvere a ocitli sme sa v zákulisí, v miestnosti plnej ľudí. Všetci šokovane pozerali na nás a ja striedavo na nich a na Iana. Ryan na mňa hodil vražedný pohľad a vtedy som pochopila, ako to asi muselo vyzerať a o čo sa Ian snažil. Len som nechápala prečo. Prečo chcel, aby si všetci mysleli, že sme spolu spali?

Green gummy bear