One more time? 3o

Nový vzhľad, čo vy na to?? I love it! Fajn, som narcis, a čo? Keď ten obrázok je úžasný, vďaka Maruš, že si ho našla :) A bublinky tiež :)

„U don’t know-oh-oh u don’t know u’re  beautiful oh-oh-oh that’s what makes...“ ráno ma prebrali tóny ich piesne, ktorá mi hneď v prvej sekunde dostala pod kožu a znenávidela som ju. Prečo ma budí?! Nahmatala som na stolíku Louisov mobil, z ktorého pieseň vychádzala a nevedela som, čo ma naštvalo viac. Či veľký nápis Alarm clock prekrývajúci väčšinu obrazovky alebo čas 3:oo a.m. Nemotornými rozospatými prstami som sa ho snažila utíšiť, no nedarilo sa mi to. Zvonil stále a ja som bola zúfalá. Až keď veľká Louisova dlaň prikryla moju, budík stíchol. Bola som rada, že ho vypol, no nahnevaná, že ho vôbec nastavil. O tretej v noci?! Moju nahnevanú tvár osvetľovalo len slabé svetlo mobilu, no zrejme to stačilo na to, aby Lou pochopil, že sa mi ten budíček ani trochu nepáčil. „Keď chceš s nimi hrať tú hru, nestačí len herectvo. Trochu si privstať tiež nezaškodí,“ povedal pobave, na čo som mu odpovedala len mohutným zívnutím. Zdalo sa, že jemu ten nedostatok spánku neprekážal. Vyhrabala som sa teda z prikrývok a prešla ku kufru, ktorý tu ešte od včera stál. Akosi som sa už domov nedostala, ale skončila som u Louisa. Skôr, než som v tme našla zips na taške, pocítila som ruky na bokoch a Lou ma potisol od tašky preč. V tme som videla len obrisy jeho hlavy, kývajúcej sa zo strany na stranu, že nie. „Nemáme čas,“ zašepkal mi do ucha v tesnej blízkosti a potiahol ma von.

Vyšli sme na chodbu a smerovali k Harryho izbe, on len v pyžamových nohaviciach (ktoré som mala chvíľkami chuť potiahnuť len tak zo srandy dolu), ja v nohavičkách a jeho veľkom tričku. Naša organizácia bola naozaj perfektná, nevedela som, čo mám robiť, no nemohla som sa spýtať, aby som nezobudila naše obete. Po špičkách som nasledovala Louisa k posteli, kde obaja spali. Veci rozhádzané okolo postele mi napovedali, čo asi robili. Spoločne sme chytili okraj periny a ťahali ju z nich dole, opatrne, aby sa nezobudili. Prestala som, keď som si uvedomila, že ani jeden z nich nie je oblečený. Louisa to však neodradilo, do nejakej plachty, čo vzal so sebou zamotal Rachel a niesol je preč. Nechápala som, čo má v pláne, no bála som sa, že to tentokrát prehnal. Potichu otvoril dvere Zaynovej izby a aj s Rachel zmizol dnu. O minútu už bol späť, sám. Zdvihla som spýtavo obočie, no odpovede som sa nedočkala. Namiesto toho ma chytil za ruku a utekali sme do kuchyne, kde som do ruky dostala varechu a panvicu. Louis sa vyzbrojil rovnako a ťahal ma späť k ich izbám. Bola som neuveriteľne zmätená, nevedela som, čo to stvára, no dôverovala som mu v takýchto kravinách. Vedela som, že v tomto naňho nikto nemá. Nepýtala som sa ho, ani keď mi podal zubnú pastu a ukázal na Niallove dvere. Sám natlačil úctyhodnú vrstvu na kľučku Harryho dverí. Ja som teda ozdobila kľučku Niallovi a Liamovi. Potom mi naznačil, aby som vzala varechu s panvicou. Hneď mi bolo jasné, aký má s nimi plán, naraz sme začali trieskať. Ja v Niallovej izbe, on v Liamovej, potom sme sa obaja presunuli k Harrymu. Netrvalo dlho a počuli sme za dverami kroky. Lou ma rýchlo vtiahol do jeho izby a dvere sme zavreli presne vo chvíli, keď sa Liamove otvorili. O niekoľko sekúnd Lou otvoril dvere a nahlas zanadával. „Aj vy máte pastu na kľučke? Alebo ste mi ju sem dali?!“ spýtal sa nechápavo a pridal mohutné zívnutie. Dokonca aj ja, čo som mu s tým pomáhala som to zožrala. Neuveriteľný herec. Liam, Niall aj Harry, ktorí stáli zmätene na chodbe sa hneď ohradili a ukázali na svoje zapastované kľučky. „Tak potom to mohol byť jedine Zayn,“ zašomral Louis a jeho slová na chalanov pôsobili ako príkaz okamžite vtrhnúť do Zaynovej izby. „Ja si to s ním vybavím ráno,“ povedal im Louis, čo ignorovali a zavrel dvere. Rýchlo sme si obaja sadli k stene, ktorá oddeľovala túto izby od Zaynovej a počúvali. Jeden. Dva. Tri. Štyri. Päť. Päť výkrikov. 

Green Gummy Bear Kikuš