Bitch against will 8

Zasa krátka, ale už budem písať hlavne také. Aby ste nemuseli čakať, kým word napíše, že to má 12oo slov, lebo to by bolo hrozne dlho :) Ľúbim vás :*

Vražedne som zazrela na Iana, ktorý mi ešte vtisol krátku pusu na líce a zmizol. S otvorenými ústami som za ním pozerala, keď som si uvedomila, že všetci pozerajú na mňa. V jednej chvíli som nevedela, ako sa zachovať, či sa tváriť, ako ma to mrzí alebo si ich to nechať vyžrať, nech závidia. Nebolo veľa času na rozmýšlanie, tak som len, dúfajúc, že nevidno stopy po plači vykročila dopredu, vlasy si prehodila ľahko cez plece a prešla až k svojmu kreslu, ignorujúc Ryana rozvaleného tam. Nič mi nepozdvihlo náladu tak ako sledovať ho, rýchlo opúšťajúceho moje kreslo vyhýbajúceho sa mi pohľadom. Nemohla som si odpustiť výsmešný úškrn, potom som sa posadila na opierku kresla. Zapla som si gombík na nohaviciach, sčesala vlasy, znova si pery pretrela rúžom. Chcela som si aj zapnúť top, keď som si uvedomila, že to nejde. Doma ma zapla Kay. Tu mi tiež musí niekto pomôcť.

Prešla som cez celú miestnosť s úsmevom na perách za osamote postávajúcim dievčaťom. „Pomôžeš mi?“ spýtala som sa priateľsky, no ona sa zvrtla na päte a odišla. „Ja ti pomôžem,“ ozval sa za mnou hlboký hlas a mne až naskákali zimomriavky. Zbaví ma Ryana a teraz ma ide otravovať sám? Bez slova som čakala a nechala ho babrať sa mi so zapínaním. Nešlo mu to, no nakoniec to zvládol. „Porozprávame sa?“ navrhol a nečakajúc na odpoveď ma ťahal na opustenú chodbu. „Čo to bolo?!“ spustila som okamžite, ako sme boli sami. „To, čo si chcela. Pomoc. Teraz máš už od Ryana pokoj.“ „Ale...“ chcela som ho prerušiť, no priložil mi prst na pery. „Pozri, Ryan je možno trochu idiot, no vie, kedy si má dať odchod. Teraz si myslí, že sme spolu a už sa k tebe nepriblíži. To si chcela, nie? Sme kamoši a to by mi nespravil.“ „Ian...ja...ďakujem,“ povedala som mu prekvapene, „ale, je to tvoj kamarát, nie? Nepohádate sa? Ja nechcem, aby si mal kvôli mne nejaké problémy.“ „Možno trochu, ale to bude ok a prejde to. Ver mi, máš pokoj a to je hlavné.“ „Ďakujem,“ povedala som mu dojato a nenapadalo ma nič rozumné, čo povedať ďalej. „A mimochodom, bolo by fajn, keby si sa držala pri mne dnes. Nemusíš nič robiť, len sa môžme rozprávať, dobre? Nech ti dá Ryan definitívne pokoj.“ Prikývla som, nedokázala som všetky informácie ešte spracovať. Bolo toho na mňa veľa. Nasledovala som Iana späť do nášho zákulisia a obaja sme zamierili k môjmu kreslu. Na moju radosť ma nechal sadnúť si a on sa postavil k chrbtu, opierajúc sa o operadlo. Pokúšajúc sa prerušiť trápne ticho, položila som najbežnejšiu a najnudnejšiu otázku, aká ma napadla. „Ako ste sa vy štyria vlastne dali dokopy? Myslím, ako kapela.“ „No, Ryan a jamie sú bratia. A čo sa týka mňa a Nasha...“ nasledovalo niekoľko historiek a zaujímavých príbehov, ktoré som chvíľu počúvala, chvíľu ignorovala sledujúc, čo robí Ryan. On sa snažil ignorovať mňa, no pokukoval každú chvíľu. A ja som sa premáhala, aby som mu nevyplazila jazyk alebo neukázala niečo horšie. Vždy som sa radšej otočila k Ianovi, zachytila, o čom práve hovorí a vo vhodnej chvíli sa aj zasmiala. Bolo to fajn. Na poslednú dobu, príjemne pokojné. Celý večer prebiehal dokonalo, spravili sme si svoje a zas sa rozprávali s Ianom. On mi vravel o svojej rodine, kamarátoch, ja som opísala svojich. Čas príjemne rýchlo ubiehal. Prvýkrát som mala po skončení pocit, že sa mi nechce ísť ešte preč. Chalani zmizli hneď, ako sme skončili, no ja som sa ešte chcela odmaľovať a prezliecť, pretože takto som von výjsť nechcela. No ponáhľala som sa a o chvíľku som už vychádzala von. Nemohla som si pomôcť, no keď som počula Ryanov hlas, musela som zostať za rohom a schovať sa. Nedokázala som ho vidieť. Potichu som stála na mieste a dúfala, že si ma nevšimne. Ani som nedýchala. No zrazu som počula čosi iné a pochopila som, že nie je sám. Je s Ianom. A hádajú sa. Poriadne. Kvôli mne.

****Ianov pohľad****

Na druhý deň po tom, čo sme sa rozprávali s Carmen som do clubu prichádzal neskoro, ako posledný. V meste som sa ešte zastavil v obchode a ani si neuvedomil, koľko času som tam strávil a že už meškám. Rýchlo som vbehol dnu, rozrazil dvere a zadychčaný vošiel do zákulisia. No nikto mi nevenoval pozornosť, oveľa zaujímavejší bol bozkávajúci sa párik v strede. Pri pohľade na nich sa mi v hlave vynorilo neskutočne veľa otázok. Čo to má znamenať? Prečo sa Carmen zas bozkáva s Ryanom?

Green gummy bear