Point in time 25

 „Sama ma budeš prosiť, aby som to urobil. Budeš prosíkať o moje dotyky, bozky. No potom ich odmietnem ja,“ zašepkal mi chladne do ucha, pričom si dal pozor, aby sa ma nedotkol a z jeho ľadového hlasu mi naskákali zimomriavky. Zamieril k posteli. Doteraz som si neuvedomovala, že vlastne muselo byť nadránom. „Malik, stoj. Povedala som, že už s tebou mať nič nebudem. Takže sa k tej posteli ani nepribližuj. Už na teba čaká gauč.“

*******************************************

„Zayn? Zoe? Pamätáte sa, o čom sme sa minule rozprávali?“ spýtal sa Paul na druhý deň ráno. Prekvapene som naňho pozrela. „Ja som to myslel vážne a stále to platí. A mimochodom, nemohli by ste to zreferovať aj Harrymu s Claire? Nechce sa mi to hovoriť dvakrát, no platí to aj pre nich.“ A s tým odišiel. Prevrátila som oči, Zayn si odfrkol. Ani jedného z nás to rande nelákalo. Čo mám robiť s ním vonku? O čom sa rozrávať? A tváriť ešte pri tom, ako veľmi ho milujem? No vedela som, že sa tomu nevyhnem. „Malik? Čo vravíš na dvojité rande? Keby sme vypadli niekam aj s Hazzom a Claire? Nechcem ísť len s tebou. Čo tak sa ísť zabaviť do klubu? S tým by mohli súhlasiť?“ navrhla som mu a skôr, než akokoľvek zareágoval, zakričala som Harryho meno na celý dom. Prirútil sa k nám zo schodov a tesne predo mnou zastavil.

„Styles, choď za Claire. Večer idete s nami do klubu!“ Netváril sa nadšene a zrejme by začal protestovať, keby som sa neozvala rýchlo prvá. Nemohla som riskovať, že odmietnu. „Och, úplne by som zabudla, ale Zayn vravel, že dnes večer pozýva!“ Takýto vražedný pohľad mi Zayn ešte neukázal. Harry to videl a zrejme pochopil, čo som spravila, no nič nenamietal. „Odkážem Claire a teším sa. Zayn, si kamoš!“ povedal a zmizol. Keď bol tesne za rohom, počuli sme smiech. Zaynovi do smiechu nebolo. Nešlo ani o to, že má Harrymu zaplatiť pár drinkov. Myslím, že bol sám rád, že má dôvod hnevať sa na mňa. Chytil ma za plecia a pritlačil k stene. Okrem Harryho a Claire sme tu boli sami a tí dvaja mu rozhodne neprekážali ani najmenej. „Malik, vieš, čo som ti vravela o tom, že sa ma nemáš dotýkať?“ zasyčala som naňho a snažila sa dostať jeho ruky od seba. Proti jeho sile som však veľkú šancu nemala. „Liam tu teraz nie je. A kým príde, to už nájdem spôsob, ako ťa presvedčiť, nech si to rozmyslíš.“ „Nehrozí!“ „To si prehnala, vieš o tom?“ „Daj mi pokoj!“ a tým sa naša konverzácia skončila.

*****

„Si si istá, že chceš ísť do toho klubu?“ spýtal sa Zayn už asi desiatykrát. „Chcem,“ odsekla som krátko. Nebolo mi najlepšie. Hoci som si to nechcela priznať, necítila som sa dobre od tej nehody na schodoch. No tak zle ako teraz mi ešte nebolo. Zayn to musel na mne vidieť. Ležala som na posteli, držala sa za hlavu a čakala, či to prejde. Neprechádzalo. „Zayn, ja len potrebujem vypadnúť. Čerstvý vzduch mi pomôže, vážne,“ uistila som ho. Stále sa nezdalo, že by som ho presvedčila. „Ale keby si mi podal niečo zo skrine, nenahnevala by som sa,“ požiadala som ho takmer milo, viem byť milá aj k nemu, ak niečo chcem a pridala pohľad psích očí. Otvoril mi skriňu a zdal sa medzi toľkým oblečením stratený. „Len mi hoď tie čierne legíny z vrchnej poličky a vľavo je také tmavomodré tričko, tak to k tomu,“ povedala som mu, keď bezradne pozeral na kôpky s oblečením. Pozrel na mňa a pokrútil hlavou. Začal sa prehrabávať medzi oblečením, zrejme sa rozhodol sám mi niečo vybrať. Prevrátila som oči a ľahla si späť na postel. Chcela som svoje legíny a veľké tričko. Bolo mi jedno, že ideme do klubu a je teplo. Nebolo mi dobre, chcela som len nejaké pohodlné oblečenie. Zaynová predstava sa mojej ani najmenej nepodobala.

„Ale no ták, nemôžeš mi podať, čo som chcela?“ spýtala som sa podráždene, ruky si prekrížila na prsiach a odmietla si od neho vziať šaty, ktoré mi podával. „Budeš v tom vyzerať skvelo, ver mi,“ prehováral ma s úškrnom a podával mi ich. „Viem, inak by som si ich nekupovala.“ A nevzala som ich od neho. Opatrne si ku mne sadol na posteľ a ruky, ktoré som mala pevne prekrížené mi začal ťahať od tela. „Zayn, nedotýkaj sa ma,“ povedala som mu chladne. „Len ti chcem pomôcť s prezliekaním, vidím, že nevládzeš.“ „Ja sa zvládnem prezliecť. Ja len nechcem tie šaty.“ Prevrátil oči. Chcel presne preto, prečo som ich ja nechcela. Boli krátke, obtiahnuté, časti boli tvorené čipkou, ktorá bola takmer úplne priehľadná. Odhaľovali viac, ako som teraz odhaliť chcela. No menej, ako chcel Zayn. Jemne mi tričko potiahol cez hlavu a ja som ho nechala. Nemala som už silu hádať sa s ním. Skôr, než na mňa navliekol šaty som ho zastavila. Tváril sa prekvapene. „Malik, ty o obliekaní naozaj nič nevieš,“ venovala som mu nie veselý úškrn. „Vážne na mňa chceš natiahnuť tamtie šaty? Keď mám túto podrsenku?“ spýtala som sa ho pobavene a ukázala na ružovú látku, na ktorú aj tak pozeral a ktorá by rozhodne vytŕčala spod tých šiat. Pokrčil plecami. Nemal ani poňatia, čo je na tom zle, kde urobil chybu. Musela som prevrátiť očami. Zhodila som nohy z postele, že si prejdem sama po vhodnejšie oblečenie, no on ma nežne zatlačil späť do postele. Nechápala som. Čo sa mu stalo? Odkedy je ku mne takýto.

„Fajn, Nájdi mi vo vrchnej zásuvke vpravo čiernu podprsenku.“ Vzdala som to. Zayn sa s ňou po pár sekundách vrátil. „Otoč sa,“ prikázala som mu. „Zoe, ja som ťa už vid...“ začal s úškrnom na perách a nadvihol jedno obočie, no zastavila som ho. „Malik, otoč sa.“ Neotočil sa. Namiesto toho prešiel za mňa, jeho studené prsty ma chladili na chrbte, až som sa zatriasla. Rýchlo mi odopol podprsenku a bez jediného pohľadu niekam, kam by nemal mi zapol čiernu. Dotýkal sa ma najmenej, ako sa dalo a ja som nechápala, čo sa stalo so Zaynom, ktorého som poznala. „Zdvihni ruky,“ povedal milo a cez hlavu mi prehodil šaty. Tenká látka sa mi skĺzla na plecia a on ju hneď napravil. S citom mi stiahol kraťase, bez toho, aby sa ma dotkol čo len jedenkrát navyše a spodok šiat mi stiahol z pása pod zadok. Zdvihol ma na ruky, až potom ma postavil na zem a šaty mi zapol. Topánky boli preňho ďalšou výzvou. Pochopil, že sa má orientovať okolo tých na opätkoch, za čo som ho pochválila. No stále nevedel, ktoré. Šaty boli čierne. Tri páry topánok boli čierne. „Zayn, druhé sprava,“ poradila som mu po chvíľke. Pozrel na tie čierne, ktoré stáli pri sebe a vzal druhé sprava. „Nie, nie z čiernych, celkovo druhé sprava,“ opravila som ho so smiechom. Nechápavo pozrel na tmavomodré topánky bez akýchkoľvek ozdôb. Vzala som mu ich z ruky a z poličky chcela zložiť kabelku, ktorá k nim pasovala. Nedovolil mi ani sa po ňu natiahnuť, chytil ma, aby som to neskúšala a sám mi ju podal.

„Do kúpelne ma pustíš samú?“ spýtala som sa ho ironicky. „Nepotrebuješ tam ísť, vieš o tom?“ „Malik? Ja som padla zo schodov či ty? Pretože mám pocit, že to ty si si udrel hlavu.“ Nič nepovedal. Pomaly ma vzal na ruky a odniesol do kúpelne. „Zvládneš to alebo ti pomôžem?“ spýtal sa a neisto pozeral na rozloženú kozmetiku, čo som tam mala. Hoci tá predstava bola zábavná, nechcela som riskovať špirálu povedzme na perách, radšej som mu podala lak na vlasy a poslala ho postarať sa o seba. Sama som sa postavila pred zrkadlo a rozmýšľala nad niečim, čo mi už dlho robilo pochybnosti. Nový dobrý Zayn. Nebola som si istá, či sa mi páči. Či sa mi páči viac, ako ten starý. No hlavne, ako dlho bude trvať, kým sa stratí a ten starý tu opäť bude.