Point in time - epilóg

Nejakú pieseň k tomu? <=======KLIK

Túto milujem, hodí sa mi k čítaniu, ale Vy si pustite, čo len chcete.

Pre najúžasnejšiu Marušku, tvoje vianočné želanie a pre (ne)objektívnu (najmegabombastickejšiu)Klaudiku. Obidve Vás strašne milujem.

Zobudila som sa s úsmevom na perách a slnko ma príjemne šteklilo na tvári. Niečia ruka sa okolo mňa ovinula a pritiahla si ma bližšie, keď som chcela vyliezť s postele. Horúce pery sa jemne dotkli môjho nosa, až potom ma s nevôľou pustil. Dlhé tričko povaľujúce sa pri posteli som na seba rýchlo natiahla a stiahla ho čo najnižšie. Vyšuchtala som sa spod tenkých prikrývok, nohy spustila na studenú drevenú dlážku a zamierila som ku skrini. Sotva som sa postavila na nohy, jemne mi plesol po zadku a ja som sa zasmiala. Až teraz som si bola úplne istá, že to bol on, pretože to, že bol ku mne doteraz nežný sa naňho vôbec nehodilo. Otvorila som skriňu a stála pred najťahšou možnou úlohou, výberom oblečenia.

Rozhodla som sa pre veľké tepláky a opatrne ich zložila z najvyššej poličky, ktorá bola o kus vyššie, než by mi vyhovovalo. „Mám lepší nápad,“ zamrmlal mi zrazu do ucha, pritisol sa zozadu ku mne, jednou rukou ma objal a druhou sa postaral, aby tepláky spadli na zem. „Čo tak radšej robiť niečo, kde to oblečenie potrebovať nebudeš?“ Pokrútila som hlavou a natočila sa tak, aby som aspoň na okamih dočiahla na jeho pery. „Ty vieš argumentovať,“ uškrnul sa, jemne ma od seba odtlačil a podal mi oblečenie zo skrine. „Toto ne...“ začala som protestovať, no priložil mi prst na pery a začal hovoriť sám. „Buď toto alebo možnosť, ktorú som ti dal pred chvíľou.“ Zahnala som sa, akoby som mu chcela streliť facku a on privrel oči, určite presvedčený, že s tým nemám problém. Namiesto toho som ho pohladila po líci. Rýchlo som si obliekla riflové kraťase, ktoré by sa svojou dĺžkou dali pomýliť so širším opaskom a navliekla si biele tielko s čipkou okolo nie veľmi skromného výstrihu. Spokojne sa na mňa usmial a vlepil mi rýchly bozk na líce. Vo voľných kraťasoch a tričku, cez ktoré bolo vidieť tvar jeho hrude vyzeral sexy a ja som si mimovoľne zahryzla do pery, keď som si ho prezerala. Uškrnul sa, no nič nepovedal. Vzal ma za ruku a ako malé deti sme bežali dolu schodmi.

Dolu nečakane zastal a ja som doňho narazila, čomu sme sa obaja veselo zasmiali. Keď som to nečakala, chytil ma okolo pása a prehodil si ma cez plece, na čo som sa ja len smiala. Posadil ma na pult uprostred kuchyne a postavil sa predo mňa. Jeho tvár bola nižšie od mojej, len o malý kúsoček a ja som sa sklonila, aby som ho rýchlo odstránila.  Bosé nohy som mu obmotala okolo pása a na chodidlách studených od dlážky som cítila horúcu pokožku jeho chrbta. Jeho pery sa ponorili do mojich, prvýkrát ma bozkával s citom a hral sa so mnou. Zašla som mu prstami do vlasov a preberala jednotlivé pramienky. „Ak mi zničíš účes...“ „Tak čo?“ „Zbijem ťa?“ „Nemáš žiaden originálnejší trest?“ spýtala som sa provokačne. Neodpovedal, vrátil sa perami na moje, bozkával ma tak, že po každom bozku som chcela viac. Pritiahol si ma bližšie, rukou mi opatrne vkĺzol pod tielko a na každom kúsočku pokožky, ktorého sa dotkol zanechal zimomriavky. Jemne dlaňou prechádzal po mojom bruchu až na chrbát, druhá ruka mu akosi zablúdila pod moje kraťasy. Spokojne som mu vzdychla do pier, akýsi zvuk medzi zamraučaním a pradením. A zrazu sa odo mňa odtiahol. „Čo to robíš?“ spýtala som sa sčasti naštvane, sčasti zúfalo. „Myslím, že toto je lepší trest,“ povedal s úškrnom a odtlačil ma, keď som chcela opäť nájsť jeho pery. „Rozmysli si to.“ „Lebo čo?“ „Večer. Nič nebude.“ „Ty to nevydržíš,“ vysmial ma. „Nepochybuj o mne. A keby to bolo také zlé, bývam v dome s piatimi chalanmi. A kúsok odtiaľto býva celý váš štáb. Pamätáš sa, ako sme dobre s Joshom vychádzali? Dal mi pusu, pamätáš?“ „To neurobíš,“ povedal mi s úškrnom, no už nebol taký istý, ako pred chvíľou. „Stále si myslíš, že je niečo, čo by som neurobila?“ Na chvíľu zaváhal. A hneď potom bol zas pri mne, jeho pery na mojich, kam patria.

„Čo sa to tu zas deje?“ ozval sa za Zaynovym chrbtom rozospatý Louis opierajúci sa o zárubňu. „Vy dvaja? Zas?“ Mykla som plecami. Lepšia reakcia ma naozaj nenapadala. „A prečo ja o tom nič neviem?“ „Lebo by si hneď robil kraviny. Zo všetkého vieš urobiť problém,“ odbil ho Zayn. „To nie je pravda!“ „Louis, je to pravda. Urobil by si tu polhodinové predstavenie aj z toho, že mám rúžové nohavičky.“ „Ty... vážne máš rúžové nohavičky?“ spýtal sa podozrievavo, potom zvrieskol na celý dom: „Zoe má rúžové nohavičky!“ „Sklapni!“ obaja so Zaynom sme ho naraz okríkli. Uškrnul sa a otvoril ústa, že spustí znova. „Nie sú rúžové,“ povedala som mu a vyplazila jazyk, dúfala som, že ho nejak zastavím. „Vidíš? Čierne,“ povedala som mu a potiahla si kraťase na boku kúsok nižšie. „Kam to pozeráš?!“ okríkol ho okamžite Zayn, „to, na čo pozeráš, je moje! Celé!“ Chytil ma okolo pása, aby to Louisovi ešte viac dokázal. „To ti niekedy poviem, keď ťa zasa zbadám pozerať na zadok El,“ vyškieral sa Louis. Zayn na mňa pozrel pohľadom neviniatka. „Myslíš, že verím niečo jemu?“ spýtala som sa ho s úškrnom a pobozkala ho. Tak, aby Lou nič nepočul som mu zašepkala: „To si vybavíme, keď budeme sami.“

Ignorujúc Louisa sme sa konečne rozhodli nájsť to, kvôli čomu sme sem prišli – raňajky. S miskami cereálií sme sa posadili oproti sebe na pult v strede kuchyne. Prekrížila som si nohy do tureckého sedu a Zayn to urobil chvíľu po mne. V tichosti sme raňajkovali a pozerali na seba, ticho len občas preušoval Louis hlúpymi poznámkami. Pri jednej sa už k nemu Zayn otočil a ja som vtedy nenápadne vbehla svojou lyžičkou do jeho misky a ukradla mu niekoľko cereálií. Otočil sa práve včas, aby ma videl. 
Škaredo na mňa pozrel a z misky mi vzal tiež za lyžicu cereálií. Skôr, než som mohla protestovať, priložil pery na moje a umlčal ma. To by neboli chalani a hlavne Liam, keby akurát vtedy nevošli do kuchyne. Všetci pozerali s vyvalenými očami. Vidieť nás dvoch bozkávať sa bez toho, aby minimálne jeden počas toho prichádzal k úrazu... nezvyklé, minimálne. „Ako to, že ste zas spolu?“ spýtal sa Liam šokovane. Pozreli sme sa so Zaynom na seba a usmiali. Obom sa nám vybavilo, ako sme sa to udobrili.

*****

„Čo ak to nechcem skončiť?“ zavolal za mnou Zayn a ja som sa otočila, len na sekundu. „Čo potom?“ dožadoval sa odpovede. „A čo ak tomu neverím?“ Rúčka kufra mi vypadl z ruky, keď ma rýchlo chytil a nadvihol do vzduchu. V objatí ma rýchlo doniesol do jeho izby a zamkol za nami dvere. „Chcem byť s tebou zas. Stále. Navždy.“ Pery drsne pritlačil k mojim a dlaňami bol na každom kúsku môjho tela naraz. Nerozmýšľala som, jednoducho som mu nohy obmotala okolo pása a bozky mu opätovala. Zhodil nás na posteľ, kde sme zo seba navzájom rýchlo sťahovali oblečenie. Skôr, než bolo všetko preč, nasilu som sa od neho odtiahla. „Zayn, ale ja to už takto nechcem,“ povedala som mu zadýchane. „Ani ja,“ odpovedal vážne, „tentokrát už naozaj.“

*****

Rozosmiala som sa a Zayn tiež. Žmurkol na mňa. Tento príbeh im tu rozhodne rozprávať nebudeme.

And they lived happily ever after

Veselé Vianoce!
I ♥ U