The Huntresses 36

Sierra

Rýchlo som sa odtlačila od Zayna, ktorý vôbec nechápal, čo sa deje a bežala za Louisom, ktorý však tiež bežal preč a zabuchol za sebou dvere. Shit! Toto sa nesmie stať! Nie Louis, prosím, nie nie nie! Rýchlo som utekala za ním, takmer som spadla na schodoch.

„Louis!“ zúfalo som zvreskla, no on ma ignoroval.

„Prosím! Louis! Prosím! Ja... ja...“ nevedela som, čo mu vlastne chcem povedať, bežala som za ním a so slzami v očiach kričala. Čo so mnou ten chalan urobil?!

„Stoj, prosím,“ zašepkala som mu zlomeným hlasom, keď som ho konečne dobehla.

Pozrel na mňa neprístupným pohľadom, ktorý sa zmenil na prekvapený, keď uvidel moje slzy. Ja neplačem. Nikdy. A on to vedel.

„Prepáč mi to,“ zašepkala som mu a utrela si rýchlo líca aj oči.

„A čo?! Že spávaš s mojim kamošom?! Že si spala so mnou?“

„Louis, ono to tak nie je, prosím...“

„Nie je? Prepáč, pochopil som to nesprávne? Hrali ste piškvorky?“

„O čo ti ide?! Ty si sa vykašlal na mňa! Ja som ti povedala, že som ťa chcela, povedala som ti všetko a ty si sa na mňa pri najbližšej príležitosti vykašľal!“

„Takže si rovno utekala za ďalším?! A keď sa pohádaš so Zaynom, pôjdeš naháňať Liama? Alebo Nialla?!“

„Prestaň!“ zakričala som naňho, prečo mi to robil ešte horšie?!

„A čo si mám akože o tom myslieť?!“

„Že tvoj kamarát je idiot?! Myslíš, že mne na tom nejako záležalo?! Louis, počúvaj ma! Mne je to celé úplne ukradnuté! Veď ma poznáš! Mne je totálne ukradnutý!“

„Idiot? Aj ja som pre teba idiot, keď už nie si so mnou?!“ vybral si najmenej podstatné slovo z celej vety.

„Vieš, že nie! Prečo mi to robíš také ťažké?! Vieš dobre, že mi na tebe záleží! Louis prosím! To nebolo nič. Ty si ma poslal do riti, čiže som si mohla robiť čo som chcela!“

„Pokojne si rob, čo chceš! Ale moje poslanie do riti stále platí!“

„Fajn! Ja sa ti doprosovať nebudem! Na to môžeš zabudnúť! Už som ti povedala, že mi na tebe záleží, ty si ma nechal tak, čím si v podstate tá sviňa ty a nie ja, čiže zbohom!“ zasyčala som naňho, so slzami ho pobozkala a bežala preč. On zostal stáť šokovane uprostred miestnosti.

*********

Stále plačúc som sa oprela o stenu domu a zošuchla sa na zem. Prečo sa toto musí stať akurát mne? Prečo akurát Louis? Prečo to tak musí komplikovať? Čo nevidí, že mi na ňom záleží? Asi mi to nikdy neuverí... prečo, keď mi jedinýkrát v živote na niekom záleží, on mi neverí?

Pomaly som zdvihla pohľad, keď som si uvedomila, že na mňa padol tieň. Harry sa široko uškŕňal, no ja som rozhodne nemala náladu vidieť ho.

„Fuck off,“ povedala som mu jasne a zazrela naňho. Zdalo sa však, že on sa na mne zabával a bol spokojný.

„Čo sa deje, Sweetheart?“ spýtal sa ma výsmešne.

„Neviem, prečo sa staráš, bež si za tou svojou štetkou,“ zasyčala som naňho.

„Ona nie je štetka,“ zazrel na mňa, pohľadom mi hovoriac, kto ňou podľa neho je. Zasmiala som sa, aj keď som vôbec nemala náladu na smiech.

„Prepáč, zabudla som, že tebe je jedno, keď ti spáva s niekym iným. Možno preto, že ty robíš to isté?“

„To je za nami. Bola to chyba. Ty si bola chyba, ktorá sa už však nezopakuje.“

„Zaujímavý zvrat udalostí... asi by som to mala ísť povedať chalanom, môžme dať stávky, koľko ti to vydrží,“ zapriadla som mu sladko.

„Nechápeš?! Nechcem už s tebou nič mať,“ zasyčal.

„Nič som ti ani neponúkala,“ vysmiala som ho, „prepáč, mám vkus.“

„Och, to som nepostrehol akosi,“ premeral si ma, akoby vedel niečo o vkuse a obliekaní.

„Daj mi láskavo pokoj! Vyzerám na to, že sa mi chce s tebou strácať čas?!“ stratila som nervy.

„Máš pocit, že sa mi chce s tebou hádať?! A nechať sa urážať?!“ zakričala som naňho, bez toho, aby som si uvedomila, čo vlastne robím mu strelila, odtlačila ho od seba a bežala preč. Všetkého som už mala akurát dosť.

„Ťažký deň?“ zastavila ma Clarisse, ktorá sa práve v najlepšej chvíli priplietla do cesty. Mala som chuť niečo jej odvrknúť, no zastavila ma, keď mi ponúkla krabičku cigariet.

„Neopováž sa to povedať Niallovi,“ zašepkala mi sprisahanecky a cigaretu mi zapálila. Pomaly som vdýchla a snažila sa upokojiť. Už som dlho nefajčila, nemala by som...

„Dúfam, že si si premyslela moju ponuku,“ usmiala sa na mňa a v očakávaní nadvihla jedno obočie.

„Už som ti vravela, že do toho nejdem,“ zamračila som sa a ona si povzdychla.

„Neprišla som za tebou počúvať to isté. Prišla som ti dať možnosť zmeniť svoje hlúpe rozhodnutie.“

„Vďaka, ale ja som so svojim rozhodnutím spokojná.“

„Čo sa s tebou deje? Vieš, že robíš chybu, však?! Neuvedomuješ si, čo nám ten chlap urobil?!“

Pokojne som prevrátila oči.

„Približne to, čo si ty urobila ďalším tisíckam ľudí. Takto to chodí, to by si už mala vedieť.“

„Lenže presne o to ide! Dokázať všetkým, že my tu tomu všetkému šéfujeme, že sa s nami nemajú čo zahrávať! Nechápeš to?! To je viac, než len česť a pomsta! Arthura sa zbaviť musíme! Všetci musia vidieť, že sa s nami nesmú zahrávať, že nemajú ani myslieť na to, že skúsia niečo proti nám.“

„Clarisse, nás okradol jeden človek. A nikto o tom ani nevie. Ty si ich okradla tisícky. Vieš dobre, že si nikto nedovolí k tebe ani žiadnemu biznisu, s ktorým si aj najmenej spojená. Chill out. Užívaj si.“

„Nepokúšaj sa ma prehovoriť. Neverím tým nezmyslom. Už dávno sme nikomu nepripomenuli, kto sme a čoho sme schopné.“

„Nechápeš, že pre mňa je to minulosť? Pre Amber takisto. Zostala si v tom sama, my máme svoj život.“

Nechápavo na mňa pozerala a začala sa šialene smiať.

„Pekný život! Len sa bijete o toho chalana! K čomu vám to je dobré? Nie je dosť dobrý ani pre jednu z vás.“

„Myslím, že o tom ty nerozhoduješ. A Harry je Amberin. Ja ho nechcem, keby si nebola taká zaslepená sebou, vedela by si to dávno.“

„Samozrejme, jeho kamarát. Prečo som nad tým skôr neuvažovala. Máš to tu pekne rozobraté. Jeden na pondelok, jeden na utorok, jeden na...“

„Prestaň! S Harrym už nič nemám! Chcem len Louisa, jasné?!“ zastavila som ju a prebodla pohľadom, na čo sa zasmiala.

„Len pokojne! Ja ti ho neberiem. Len ti navrhujem, aby si konečne začala rozmýšľať a uvedomila si, čo je pre teba dob...“ zasekla sa uprostred vety a ja som sa otočila, aby som videla, kam pozerá.

Amber vyšla na dvor, za rohom domu sa oprela o stenu a v krátkom pohybe sme obidve videli, ako si do úst vložila tabletku. To snáď nie!

„Musíme s ňou niečo urobiť,“ šepla som Clarisse, ktorá vážne prikývla. Jej oči nadobudli neprítomný výraz a ja som vedela, že ak ju nevyruším, hneď príde s nejakým zložitým plánom, ktorý jej potom otrávene zatrhnem a spoločne z neho spravíme reálny. Sledovala som, ako sa pomaly pozrela na mňa a na perách sa jej objavil úsmev.

„Porozprávame sa v súkromí,“ povedala spokojne a ja som vedela, že plán prišiel.

Mrzí ma, že tá časť je až teraz, že je taká aká je a... všetko.

Je toho neskutočne veľa.

V utorok odchádzam na takmer týždeň preč, držte palce, World Dance Masters, neviem sa dočkať.

Sľubujem, že sa vám budem potom venovať viac, už budem dobrá ;)