The Huntresses 4o

*o niekoľko týždňov*

Sierra

„I'm done! Končím! Už mám toho všetkého naozaj dosť!“ zúrivo som zakričala, sama neviem komu a frustrovane sa zdvihla z gauča. Ako dlho už toto robím? A ako dlho ešte chcem? A kam to vedie? Otázniky ma naháňali, kam som sa pohla. Nič sa za posledné týždne nezmenilo, každý deň prebehol do detailov tak isto, ako predchádzajúci a ja som už toho mala naozaj dosť. Ja som sa nikdy nezvykla nudiť. Nikdy som nezvykla robiť nič, čo ma nebavilo. Robila som si, čo som chcela. A odteraz pokračujem. Kam ma toto doviedlo? Flirtujem tu s Harrym, snažím sa presvedčiť Louisa, že ho naozaj milujem, zatiaľ čo on ma ignoruje a vyhýba sa mi a sama sa vyhýbam Zaynovi.

„Čo ťa posadlo? Kam sa chystáš?“ spýtal sa Harry, ktorý sa na mne bavil.

„Preč. Nebaví ma už byť v dome, kde ma všetci nenávidia.“

„To nie je pravda,“ zasmial sa Harry.

„Samozrejme, že je,“ ozvala sa od dverí Clarisse, ktorej príchod si nikto nevšimol.

„Vďaka za podporu. A zbohom,“ zasyčala som v podstate nikomu konkrétnemu a odišla.

Prečo som to vôbec celý čas robila? Naozaj mi tak veľmi ešte stále záležalo, aby sa Harry nič nedozvedel? Keď odídem, môže mi to byť jedno, či mu to povedia. Aj tak nevedia všetko. V snahe zbaviť sa všetkých otrávnych myšlienok som si v aute pustila rádio a donútila sa spievať s ním, až kým som prišla domov. Nechcela som sa tých myšlienok zbaviť, nebola som taká naivná, aby som verila, že to je možné. Chcela som ich len chvíľu odložiť, kým prídem domov a nájdem podporu v niekoľkých kockách čokolády.

*****

Položila som na stôl fľašu obľúbeného červeného vína, jednoduchý, no pekný sklenený pohár a do misky nasypala bonbóny z asi troch rôznych bonbonier. Ako som si mala vybrať iba jednu?! Zalovila som prstami medzi cukríkmi a jeden si vložila do úst, kým som otvárala fľašu vína. Nohy som si vyložila pohodlne na gauč a sama pre seba sa usmiala. Hneď je to lepšie. Vychutnala som si niekoľko dúškov lahodného vína, ktoré ma príjemne chladilo počas svojej cesty dolu mojim hrdlom a zatvorila som oči.

Čo budem robiť? Čo mám teraz robiť? S Harrym to vzdávam. Vážne a definitívne. O čom to celé bolo? Podľa chalanov preňho Aria nie je dosť dobrá. Podra Clarisse nie je dosť dobrý on pre ňu. A mne je to celé ukradnuté. Aj tak si nemyslím, že niektorí z nich má šancu nájsť si niekoho lepšieho. Kto iný by chcel Ariu? Úprimne, kto by bol taký hlúpy? A Harry... ten je do nej zbláznený, nikto nechápe prečo. Harry je neskutočne zvláštny. Strááááááášne ju miluje, no stále spáva pri každej príležitosti so mnou. Ale ja som už z toho vonku, už sa do toho miešať nebudem.

Pomaly som otvorila oči, vzala si ďalší cukrík z misky, chytila fľašu vína a vstala. Bosími nohami, ktoré sa ozývali som prešla k oknu, posadila sa na širokú parapetu a sledovala Londýn, nad ktorým zapadalo slnko. Odpila som si priamo z fľaše a povzdychla si.

Čo mám robiť? Čo Louis? Stále ma nechce ani vidieť, nedovolí mi vysvetliť to. Prečo to nechápe? Prečo to nechce pochopiť? Prečo?! Potrebujem ho. Neskutočne ho potrebujem. Loius Tomlinson! Skús pochopiť, že mi na tebe záleží! Že ťa milujem! Prosím!

Znova som si povzdychla, uvedomujúc si, že telepatické schopnosti túto správu asi k nemu nedoručia.

Čo s ním mám robiť? Má to vôbec zmysel? Je tu vôbec nejaká šanca? Veď sa stále hnevá... stále mi neverí. A prestávam veriť tomu, že niekedy bude. Time to move on. NOW!kričalo na mňa posledné múdre čosi, čo som v sebe mala.

Odpila som si niekoľko poriadnych dúškov vína a ako mi tiekli dolu hrdlom, slzy mi spolu s nimi tiekli po lícach. Vedela som, že nechcem na Louisa zabudnúť, nechcem ho nechať len tak. Lenže on nechce mňa. čím skôr to pochopím, tým lepšie.

A čo Zayn? Chudák Zayn... Netuší, čo sa deje, netuší, čo sa stalo medzi nami dvomi. Netuší, prečo ho ignorujem, netuší nič. On to naozaj nepochopil už vtedy? Že mi na ňom nikdy nezáležalo? A ani nebude? Prečo sa vždy namotá ten nesprávny? Prečo mi to robíš, Zayn? Tušíš, že si všetko zničil? Všetko, na čom mi kedy záležalo?

Niekoľkokrát som si udrela hlavu o okno, keď som si to uvedomila. Odpila som si ešte viac naraz z vína a znova si hlavu udrela o okno. Prečo?!

Presne ako Harry... si presne, ako Harry. Aj on miluje Ariu, no neodolá pokušeniu a spáva s tebou!

A ja robím to isté s Louisom a Zaynom. Prečo sa to vypomstilo len mne? Prečo sa všetko vypomstí vždy iba mne?! Harry si z toho pokojne vykráča a ja, čo som nebola o nič horšia, nič iné ako on som neurobila, ja budem tá, ktorá si to vytrpí, ktorá to bude mať do poslednej sekundy zrátané. Prečo práve ja?!

Dopila som zvyšok vína a pozerala bez záujmu z okna. V hlave mi stále lietali tisícky myšlienok, stále som v nej mala desivý nekonečný chaos, no jedna myšlienka sa objavovala stále častejšie a výraznejšie pomedzi ostatné. Hoci som ju odháňala ako otravnú muchu, stále istejšie som vedela, že sa jej nevyhnem. Zhlboka som sa nadýchla a rozhodla. Definitívne rozhodla.

Už sa ku chalanom viac nevrátim.