The Huntresses 42

Sierra

S hlbokým nádychom a bez nadšenia som vošla poslednýkrát do domu chalanov. To zvládnem. Rozlúčim sa a vypadnem. Budem to mať rýchlo za sebou. Samú seba som klamala hlúpymi uisteniami. Nič nebude v pohode. Už neuvidím Louisa. A on mi stále neodpustil. Prečo mi to robí?! Akoby nič som vošla dnu a od troch ľudí, ktorých som tam našla som dokopy dostala jeden pozdrav. Usmiala som sa vďačne na Zayna, no snažila som sa ignorovať ho a nerobiť si to ešte ťahšie.

„Liam? Mohli by sme sa, prosím, porozprávať osamote?“ spýtala som sa ho a on na mňa vyvalil oči. Takisto aj Louis, ktorý sa však hneď tváril, že ho to vôbec nezaujíma.

„A o čom?“ spýtal sa Liam, príliš zvedavý a šokovaný na to, aby ma rovno poslal kade ľahšie.

„Poviem ti, keď budeme sami, prosím.“

„Neverím ti. Nechcem byť s tebou sám. Človek po chvíli pochopí, že to nie je bezpečné.“

„Ja... ani  sa ťa nedotknem, sľubujem!“

„Prečo to znie, akoby si mala v pláne dotýkať sa ma a teraz si sa toho nasilu vzdala?“ neprestával v podozrievavom výsluchu.

„Možno preto, že som dúfala, že mi dovolíš objať ťa?“

„A prečo by som to robil?“

„Lebo som sa prišla rozlúčiť! Lebo vás dnes vidím poslednýkrát v živote! A aj keď ja tebe chýbať nebudem, ty mne áno! Aj keď ma teraz nenávidíš, ja nikdy nezabudnem, aké to bolo kedysi. Keď sme všetci boli priatelia, spolu sme sa smiali a trávili neskutočne veľa času hromadnými objatiami. Prestaň sa tváriť, že si ma nepoznal predtým a neboli sme priatelia. Ja sa nelúčim len s tebou, ale aj s tým starým Liamom, ktorý bol najspoľahlivejším priateľom, akého som poznala a neskutočne veľa pre mňa znamenal.“ Cítila som, ako sa mi v hrdle vytvorila hrča a oči ma štípali, ako si slzy bojovali cestu na povrch, no okamžite som všetko zahnala.

„Môžme sa teda sami porozprávať?“

Prikývol a kráčal smerom do kuchyne a mne zostalo len nasledovať ho.

„A čo Harry? Čo on a Aria?“ spýtal sa ma hneď ako sme boli sami.

„Si si naozaj stopercentne istý, že je preňho až taká zlá?“ odpovedala som mu na otázku otázkou a on skrčil prekvapene čelo.

„Je drogová dílerka! A už niekoľko týždňov nevieme, kde vlastne je! Len tak si kedykoľvek zmizne a dúfam, že si nezabudla, ako z Harryho ťahá peniaze. A ty sa jej zastávaš?!“

„Môžeš mi veriť, že som prekvapená rovnako ako ty. No napriek tomu, vieš, kde je teraz? Lebo ja áno. Odišla na odvykačku. Kvôli Harrymu. Len kvôli nemu. Myslíš, že jej na tom záleží? Že jej nie je dobre aj s jej závislosťami? Uisťujem ťa, že sa má perfektne, no ona sa rozhodla prestať, kvôli Harrymu. Myslíš si, že odvykačky sú päťhviezdičkové hotely s raňajkami do postele? Ľudia to skôr prirovnávajú k väzeniu. Niektorí k peklu. A to ona kvôli Harrymu podstupuje. Len kvôli nemu. Chce sa zmeniť, chce byť preňho dosť dobrá. Tak si myslím, že by ste jej mohli dať druhú šancu. Daj jej druhú šancu. Aj za mňa, ktorej si ju odoprel.“

„Pokúsim sa,“ prikývol po chvíli ticha, „ale prečo ty odchádzaš?“

„Liam, život ide ďalej, svet sa ďalej krúti, len ja stojím na mieste a trávim celé dni s ľuďmi, ktorí so mnou byť nechcú. Usmievam sa a tvárim, že to nevidím, že mi to neubližuje, pričom všetci mi tu len ubližujete a dokazujete, čo si o mne myslíte, aká chudera som pre vás. Pozerám sa na ľudí, pre ktorých som nič, ktorí mnou opovrhujú. Pozerám sa na človeka, ktorého som kedysi milovala a on pozerá na mňa a vidí len štetku. Pozerám sa na človeka, ktorého milujem teraz a on ani na mňa nepozrie. Ja už ďalej takto nevládzem. Som neskutočne rada, že som mala možnosť ťa poznať. Nikdy na teba nezabudnem,“ zašepkala som napokon, neuvedomujúc si, že som stále stišovala hlas a bez váhania ho objala. Prekvapil ma, keď mi objatie opätoval a takmer ma v svojich silných rukách rozpučil.

„Nepredpokladám, že tu zostaneš, ani keď ti teraz s oneskorením ponúknem tvoju zaslúženú druhú šancu?“ spýtal sa a ja som pokrútila hlavou.

„Nebudem už ďalej prekážať,“ povzdychla som si a jemne ho pobozkala na líce.

„Zbohom, Liam.“

„Zbohom, Sierra. Ak by som pre teba ešte mohol niečo urobiť, stačí povedať.“

„Dokázal by si prehovoriť Louisa, aby sa so mnou porozprával? Tak ako ty? Ja za ním ísť nemôžem,“ povzdychla som si, „on sa na mňa ani nepozrie.“

Liam prikývol a po pár sekundách zdvihol obočie. Videla som na ňom, ako mu práve pred očami prebehla veta, ktorú som mu pred pár sekundami povedala. Pozerám sa na človeka, ktorého milujem teraz a on ani na mňa nepozrie. Neisto som prikývla a on ma objal ešte raz s ľútostivým pohľadom v očiach, na čo odišiel. Posadila som sa na kuchynský pulta čakala...

*****

Kým Louis konečne vošiel s naštvaným výrazom na tvári do kuchyne, prešlo viac než desať minút.

„Čo chceš?“ zavrčal na mňa nepriateľsky.

„Rozlúčiť sa.“

„Počul som. Čau,“ zasyčal a zvrtol sa na päte, že odíde.

„Čau?! Už ťa nikdy v živote neuvidím a ty mi povieš čau?!“

„Prepáč. Skákanie od radosti mi pripadalo nevhodné.“

„Musíš byť takýto? Musíme sa lúčiť v zlom?“

Pokrčil plecami a ignoroval moju otázku.

„Čo si urobila s Liamom? Takéto vydieranie som od neho ešte nezažil.“

„Mrzí ma to vydieranie. A nič som s ním neurobila. Liam je len milý, tiež by si to mohol občas skúsiť.“

„Často to skúšam, no keď si v blízkosti, akosi to nie je úplne vhodné.“

„Prečo mi to robíš? Prečo ti jednoducho nemôžem povedať, ako ma to všetko mrzí, ako ťa milujem, že som rada, že ťa poznám a objať ťa?“

„Práve si mi to povedala, a keď preskočíme objatie, čo preskočíme, môžeš vypadnúť.“

„Prosím, počúvaj ma...“

„Nie, Sierra, nebudem ťa počúvať, stačí ťa počúvať chvíľu a človeku popletieš hlavu! Spravila si to Harrymu, spravila si to mne, spravila si to Zaynovi a pred pár minútami aj Liamovi! Nie som taký hlupák, aby som ti veril znova. Prečo by som ti mal veriť znova? Aby si mi znova ublížila? Skúsil som to. Skúsil som ti veriť. A čo mi to prinieslo? Jeden deň som si uvedomil, že ťa milujem a druhý ťa našiel v posteli so svojim najlepším kamarátom. Ty sa nikdy nezmeníš, snažil som sa tomu veriť, dať ti šancu a ty si mi dokázala, že to bolo zbytočné. Nezmeníš sa. Ani kvôli mne ani kvôli nikomu. Dokázala si, čo je pre teba prvoradé a ja to rešpektujem, no odmietam byť to niečo druhé. Zbohom, Sierra. Nemôžem povedať, že by som bol rád, že som ťa niekedy poznal.“

„Zbohom, Louis,“ zašepkala som so slzami na krajíčku, „aj keď tomu nikdy neuveríš, naozaj ťa milujem a nezabudnem na teba.“

S hlbokým nádychom som sa od neho otočila, a aj keď som v to dúfala, nezastavil ma a nechal odísť. A v obývačke som narazila na Harryho, ktorý sa medzi časom vrátil domov. Bolo to už niekoľko dní, takmer týždeň, odkedy sa naposledy pýtal na Amber a ona sa ozvať nemohla, o čo sa postarala Clarisse. Zdalo sa, že mu pomaly prestáva chýbať.

„Zbohom, Harry, rada som ťa poznala,“ rozlúčila som sa s ním rýchlo, kedže som naozaj nemala silu na ďalšie zdĺhavé lúčenie, „dúfam, že vám to s Ariou vydrží a budete šťastní. O pár rokov očakávam svadobné oznámenie, ale s pozvánkou sa neobťažujte,“ povedala som mu a rýchlo ho objala. Ešte ma poslednýkrát objal Zayn a Harrymu medzitým zazvonil mobil. Prekvapene ho zdvihol k uchu a ešte prekvapenejšie sa doňho ozval.

„Aria..?“

Už som dlho vynechávala kecy a hádzala len časti bez pol slova na vysvetlenie či čokoľvek iné potrebné.

Začnem dodatkom k článku o Chorvátsku, najprv k otázke, ktorá padla a nedá mi nevyjadriť sa.

Išlo v nej podstate o to, či sme vôbec baby, keď nám tam stovky futbalistov, ktorí na nás pískali a volali liezli na nervy. 

Samozrejme, že to polichotí, ale boli naozaj hluční a v inej situácií by sme to brali inak, no keď sme ich porovnali (čomu sa nedalo vyhnúť) s chalanmi tanečníkmi, čo tam boli, jednoducho sa to nedalo. Nie je nič viac sexy, ako chalan tanečník, úprimne. Takí Juhoafričania, niektorí dokonca černoši... jeden Brazílčan... Maďari, Angličania a Francúzi... a ďalší, ktorých národnosť som nezistila, lebo som ich buď nepočula rozprávať alebo som si nebola istá. Proste tanečníci chalani (ak si odmyslíme baleťákov v obtiahnutých bielych pančuškách presne kopírujúcich tvar... všetkého...) sú väčšinou pekní, dobrí tanečníci sú kvalitne vymakaní (a na World Dance Masters boli len dobrí), vedia sa neskutočne hýbať a pôsobia pri tom dobre. Preto chalani futbalisti s jednýcm spoločným účesom, červenými spálenými bruchami neboli až také niečo úžasné. Tanečníci, čo tam v každej voľnej sekunde sformovali kruh, jeden tancoval v strede a predvádzal sa, kým ostatní boli okolo... to bolo trochu niečo iné.

Ďalej som hovorila, že bude ešte jeden článok, no stále som čakala na fotky a medzitým som si uvedomila, že sa mi ten článok písať nechce. Ale bude, len viac fotiek ako textu. K tanečnej časti len toľko, že sme skončili druhé v kategórií Musical Theatre (choreografie viditeľne spracovávajúce slávne muzikály, my sme mali Wicked) a štvrté miesto v kategórií Open (kde názov hovorí za všetko), čo bola naozaj jedna z najsilnejších kategórií, aj keď nemôžem povedať, že by sa mi celkom páčili choreografie, čo nás porazili alebo by som ich považovala za nejak technicky náročné. Porota mala zrejme iné kritéria, na aké sme zvyknuté a podľa ktorých to my posudzujeme.

A finally k The Huntresses. 

1. Môžem vás požiadať o pripomienky, prípadne požiadavky alebo čokoľvek? Vedieť, prečo sa vám ten príbeh už nepáči? Prečo ho číta stále menej ľudí, prečo si stále menej ľudí otvorí tento blog, prečo je stále menej komentárov pod časťou?

2. Môžem vás požiadať o rady, ako to napraviť? Čo by ste tu chceli vidieť, aby ste častejšie tento blog navštívili?

3. Už len obrovské ďakujem každému, kto túto stránku otvorí. Veľa to pre nás znamená.

I love you :*