Happily Never After 2

Wonderland

„Shit,“ zamrmlala si Alicia popod nos, položila sprej na zem a zo zápästia si stiahla gumičku, ktorou si vlasy zviazala do strapatého drdola. Šatku, ktorú mala na fialových vlasoch zaviazanú si previazala znova, aby jej nezbedné pramene nepadali do očí. Derrick sa uškrnul, no nič nepovedal, radšej sa znova venoval svojmu umeleckému dielu. Alicia si zahryzla do pery a zahrkala sprejom, potom dokončila d-čko na stene a odstúpila neikoľko krokov, aby sa pozrela z väčšej vzdialenosti. Fialový sprej hodila do tašky cez plece, ktorá ležala opretá o stenu a vytiahla tmavšiu, ktorej pomocou písmenám dodala jemný tieň a striebornou dodala na pár miestach lesk. Opäť si zahryzla do pery a kontrolovala svoj výtvor.

Bol nudný. Neskutočne nudný, úplne oničom. Povzdychla si, Derrick pokojne čosi sprejoval na vedľajšiu budovu a nevnímal ju. Niekoľko spotených vlasov si zastrčila za šatku, aby jej nepadali do očí a vzala úplne novú farbu. Sústredene vytvárala nový obraz, ktorý čiastočne prekrýval nápis. Čoraz častejšie menila farby a zastrkovala si pod šatku neposlušné pramienky vlasov, no stále s tým bola spokojnejšia a postupne obrazy naberali tú správnu podobu. Zelenú ovinula okolo písmena L, pridala na ňu niekoľko listov a na vrchu začala po lupienkoch vytvárať farebný kvet.

„Kvet s tvárou?“ zasmial sa Derrick, pričom jej dýchal na krk a Alicia si až vtedy uvedomila, že už nesprejuje, ale stojí za ňou.

„Nevidíš nápis?“ zasmiala sa, „Wonderland. Krajina zázrakov. Všetko je tam možné, aj kvety s tvárou.“

„Aj hovoriaci oblečený zajac,“ prevrátil očami.

„Aj ten,“ prikývla ignorujúc jeho námietky a pobozkala ho. Zasmial sa jej do pier a vrátil jej bozk.

„Stačilo,“ odtiahla sa od neho, „ešte som neskončila.“ Derrick ju objal okolo pása a sledoval, ako do svojho graffitu pridávala čoraz viac farieb a šialených obrazcov. On už bol dávno hotový s jednoduchým nápisom Fuck off.

„Ty si si pred chvíľou čosi dala, však?“ uškrnul sa a znova ju krátko pobozkal. Alicia mu vyplazila jazyk, na ktorom ležala drobná už takmer úplne rozpustená tabletka a on len pokrútil hlavou. Zas sa jej prisal na pery, no tentokrát si už tabletku pod jazyk ukryť nestihla a on jej ju vzal do svojich úst. Udrela ho do hrude, no len sa zasmial.

„Už si mala dosť. Ešte trochu a zmizneš do tej krajiny zázrakov,“ vysmial ju.

„Už tam som,“ uškrnula sa späť a zatočila sa s rozpaženými rukami na mieste.

„Som v krajine zázrakov! Celý svet je tu farebný!“ zasmiala sa, sledujúc farby na graffitoch okolo seba, ktoré boli v tom okamihu jasnejšie ako kedykoľvek predtým.

„Aj ja som farebná!“ zasmiala sa znova, strhla si gumičku z vlasov a sledovala, ako fialové vlasy lietajú okolo nej, ruky a občasne aj iné časti tela pokryté farbami sprejov. Nahlas sa zasmiala a Derrick ju chytil okolo pliec. Zastavil ju z jej šialeného točenia, no ona sa mu vytrhla a vzala do ruky strieborný sprej. Zopakovala pár tak dobre známych pohybov na stenu a dielo už nieslo jej podpis, patrilo len jej. Krajina zázrakov, wonderland, bol jej.

„Shit,“ zašomral Derrick a ona sa rýchlo otočila. Musela poriadne sústrediť pohľad, kým to zbadala.

„Shit,“ zašepkala aj ona a zohla sa po tašku so sprejmi. Derrick už bežal preč.

„Derrick, čakaj!“ zvolala za ním, no on bežal ďalej. Prehodila si tašku cez plece, no spreje sa z otvoreného vrecka vysypali na chodník. Snažila sa ich zbierať, po pár sekundách to však vzdala, hodila tašku na zem a bežala preč aj ona. Policajti už však boli blízko a kričali po nej. Videla Derricka, ako prelieza vysoký múr a aj ona bežala tým smerom čo najrýchlejšie. Roztrhané conversky sa šmýkali po zemi vlhkej od nedávneho dažďa. Chytila sa múrika a čo najrýchlejšie sa ťahala hore. Prehadzovala nohu na druhú stranu, keď na členku druhej nohy pocítila niekoho ruku a už len po silnom potiahnutí padala dolu. Ani nevedela ako stála tvárou pritlačená k múru a policajtovi, ktorý jej do ucha omieľal, aké má práva napľula do tváre. Videla, ako sa zahnal a konečne zmizla do svojej krajiny zázrakov.

Blondínka sa usmiala, keď jej priateľ podal noviny z toho rána. Nezaujato prelistovala prvých pár stránok, kým našla malý nenápadný článok kdesi v rohu a začala čítať.

Po rokoch konečne vinník hlásal titulok a dievča si odpiloz kávy, kým čítalo ďalej.

Za posledné roky sa graffiti po londýnskych budovách objavovali ako huby po daždi, no včerajšia noc bola pre políciu nesmierne úspešná. Zdá sa, že šťastie im prialo, keď pri nočnej obhliadke narazili na duo sprejerov priamo pri svojej činnosti. Naháňačka netrvala dlho, kým sa im podarilo chytiť Aliciu Petersonovú (19). Podľa podpisu, ktorý zanechávala pod svojimi dielami polícia odhaduje, že za posledné dva roky na londýnskych stenách zanechala viac než tristo svojich výtvorov. Je preto veľmi pravdepodobné, že v najbližších rokoch za spoza mreží nedostane.

Čo na to vraví samotná „umelkyňa“ žiaľ nevieme, keďže na políciu bola privezená s neuveriteľným množstvom drog a takisto aj alkoholu v krvi. Trvalo niekoľko hodín, kým sa ju podarilo vôbec prebrať, no v bdelom stave nie je o nič zhovorčivejšia, len agresívnejšia. Polícia odhaduje, že potrvá ešte možno aj dva dni, kým sa účinky drog úplne stratia a bude ju možné vypočúvať.

Záhadou však stále zostáva, kto bol s Aliciou, keďže ide podľa všetkého o človeka, ktorý drží neslávny počet v najväčšom množstve zničených fasád budov týmto novodobým typom „umenia.“ Jeho identita je celej krajine neznáma, poznáme ho len podľa podpisu, z ktorého sa však nič vylúštiť nedá. Veríme však, že polícií práve zatknutie spomínanej Alicie pomôže a práve ona zodpovie na otázky ohľadne svojho spoločníka. No kým je Alicia v neprítomnom stave, nezostáva nám nič, len čakať...

Blondínka odložila noviny. Možno, keby si všimla ešte jeden článok uvedomila by si, že aj ona tak ako toto dievča čoskoro dopadne. No ona ten článok prehliadla.