Lonely 12

„Prečo nám to nevyšlo?“ zafňukala Leslie a ja som ju upokojujúco objala okolo pliec.

„Čo nevyšlo, Leslie?“ spýtala som sa jej so záujmom v hlase, hoci v skutočnosti ma jej nesúvislé vymyslené reči dosť unavovali, bolo to akurát plytvanie času, nič z toho sa naozaj nestalo a nikam aj tak neviedlo.

„Niall pozval Leslie na rande a to nevyšlo,“ zafňukala Leslie.

„A kam ste šli? Čo sa stalo?“ vypytovala som sa jej ďalej a hadkala ju upokojivo po pleciach.

„Do kina. A na večeru.“ Klasika.

„A čo sa také zlé stalo?“

„Bol to trapas,“ povzdychla si.

„Ale prečo?“

„Lebo Leslie nechcela byť zlá. Veľmi sa snažila nebyť zlá. Ale zabudla, že iná byť nevie.“

„Určite vieš byť aj iná ako zlá,“ povedala som jej, na čo som si vyslúžila vražedný pohľad.

„I am not Leslie. I am lonely. A Lonely je zlá.“

„Fajn. Tak čo sa stalo?“ povzdychla som si.

Niall prišiel po Leslie presne o siedmej, ako mu kázala. Už ho čakala, v jednoduchých úzkych rifliach, vysokých topánkach a obyčajnom tope bez ramienok. Hádam sa kvôli nejakému Niallovi nebude namáhať. Ľahký make up, jednoduchý účes, nič z toho kvôli nemu, len kvôli sebe, dobrému pocitu a tomu, aby vôbec mohla ísť z domu, aby sa nemusela za svoj výzor hanbiť. Do kabelky si vložila mobil, kúče a čakala. Rátala každú sekundu, či nepríde o jedinu skôr či neskôr. Niall prišiel šesť sekúnd po siedmej. Odpustiteľné. Otvorila mu dvere, on na okamih zaváhal, no pobozkal ju na líce. Neodtiahla sa, no bolo to zvláštne. Strojené, neúprimné. Bozk, ktorý bol očakávaný, no nevyvolal žiadnu červeň v tvári či úsmev. Jednoducho sa musel stať a teda sa aj stal.

„Môžme?“ spýtal sa milo a Leslie prikývla. Potichu kráčala za ním, zatiaľ čo si v hlave stále opakovala, že dnes to nepokazí. Bude sa správať normálne, nebude k nemu odporná ani ho nezatiahne do postele prípadne na iné miesto. Dnes to bude normálne prvé rande normálnych ľudí. Aj keď normálni neboli.

Slušne jej otvoril dvere na aute aj ich za ňou zavrel. Leslie napadlo, že keby šiel s niekym iným, pravdepodobne by ju už tým správaním a autom úplne ohúril. No Leslie bola zvyknutá na akékoľvek vymoženosti a správanie.

„Chceš zapnúť rádio?“ spýtal sa Niall nervózne a Leslie si uvedomila, ako veľmi sa snaží aj on, aby to tentokrát všetko nepokazili. Ona to tiež nepokazí. Usmiala sa naňho.

„To by bolo fajn,“ povedala milo a Niall to zapol. Pomaly sa pohli.

„Zmenil si sa,“ povedala mu Leslie a on sa uškrnul.

„Neverím, že zrovna ty si niečo také všimneš. A v čom takom?“

„Vlastne... skoro vo všetkom,“ povedala, keď sa nad tým poprvýkrát zamyslela.

„Takže by som sa mal skôr spýtať, v čom nie?“

„Netuším,“ zasmiala sa, aj keď nie veľmi veselo.

„Musíš niečo tušiť, inak by si nepovedala, že len skoro vo všetkom,“ doberal si ju pobavene.

„Fajn. Možno to vyznie zvláštne, ale vážne neviem o ničom. Len keby som povedala, že si sa zmenil vo všetkom, bol by si to ešte ty?“

„Filozofka? To som si doteraz na tebe nevšimol,“ zasmial sa.

„Asi si nemal príležitosť.“

„Asi.“

„Vieš, že som rozmýšľala nad tým, čo si mi naposledy vravel, že si teraz celebrita? Čo robíš? Si herec? Model? Nejaký slávny športovec?“ spýtala sa, naozaj zvedavo, no bol v tom aj akýsi pochybovačný podtón. Niall sa široko uškrnul a stíšil o čosi rádio. Leslie čakala na odpoveď, no Niall mal lepší nápad. Začal spolu s piesňou spievať, najprv potichu a neisto, no rozbehol sa a Leslie musela uznať, že čosi na jeho hlase bolo. Rozhodne.

„Prečo som nikdy nevedela, že vieš takto spievať?“ spýtala sa prekvapene po skončení piesne.

„Možno pre ten istý dôvod, prečo som ja nikdy nevedel, že si taká filozofka?“ zasmial sa a Leslie sa k nemu nervózne pridala, „mám to teda brať tak, že sa ti to páčilo?“

„Ber to tak, že som neohluchla a to je fajn,“ povedala o niečo menej nadšene než on a Niall len prikývol.

„Nie zlý začiatok.“

A tým zostalo v aute trapne ticho, prerušené len jednou poznámkou k piesni v rádiu. Obom sa uľavilo, keď zastali.

„Dúfam, že máš rada kino,“ povedal nervózne a otvoril jej dvere. Leslie prevrátila oči, ale nič nepovedala. Vážne kino? Niall si nasadil šiltovku, čo bolo tak trochu divné, no Leslie to neriešila, až tak ju to zas netrápilo. Chytil ju za ruku, čo bolo tak trochu zvláštne a nepríjemné, no nechali to tak. Bez slova kráčali ku vstupu kina, keď pred dverami Nialla zastavilo akési dievča. Leslie by jej tipovala možno 15 rokov, rozhodne nie viac. Netrpezlivo čakala, kým sa o niečom bavili, no nepočúvala ich, nechcelo sa jej. Len trochu viac vypúlila oči, keď sa Niall s dievčaťom odfotil a podpísal sa jej na kus papiera.

„Kto to bol?“ spýtala sa trochu zvedavo, aspoň dúfala, že tak vyznela.

„Faninka.“

„Nie náhodou nejaká sesternica, ktorej si za to zaplatil?“

„Mala si pocit, že sa podobáme?“ zasmial sa, „a okrem toho, moja rodina je v Írsku, zabudla si?“

„Možno trochu...“

„Ja som ti hovoril, že som celebrita,“ uškrnul sa na ňu provokačne a Leslie naznačila, že mu chce streliť facku.

„Takže mám očakávať maniere?“

„Takže máš očakávať pukance zdarma,“ zasmial sa a ťahal ju dnu. Rad na lístky aj pukance vystáli v tichosti a dokonca ani žiadne zdarma ako Niall predpokladal nedostali. Našli si miesta v poslednom rade sedadiel a čakali.

Film bol prepadák. Obaja sa nudili a ani jeden nevedel, čo povedať, o čom sa rozprávať. Z času na čas otvorili ústa, no opäť ich zatvorili. Leslie niekoľkokrát napadlo niečo, čím by si mohli čas spríjemniť, no vždy si zahryzla do pery a donútila sa pritlačiť hlbšie do sedačky. Nie je taká, nebude taká, opakovala si dookola, nechcela byť už taká, nechcela všetko pokaziť. Vždy všetko pokazí, no teraz nie. Nechce predsa, aby sa Niall utvrdil v tom, čo si o nej myslí, nechce predsa, aby ju považoval za štetku, nechce tento večer zničiť. A tak len sedeli a čakali dokonca. Boli prví, ktorí opúšťali kinosálu.

Nasadli do auta, ospravedlňujúco sa na seba usmiali a Niall navrhol, aby sa šli niekam navečerať. Leslie súhlasila a nechala sa odviezť do veľmi elegantnej no peknej reštaurácie. Usadili ich takmer do rohu, na miesto, kde mali veľa súkromia a stenu nad ich stolom zdobila maľba krajinky, ktorá sa Leslie okamžite zapáčila. Otrepané témy na rozhovor ako rodina veľmi rýchlo minuli a skôr, než im vôbec čašník priniesol jedlo už pri stole bolo nepríjemné ticho, ktoré nebolo nikomu príjemné, no nedokázali ho prerušiť. O škole sa nemali rozprávať o čom, keďže obaja všetko vedeli, kamarátov ani jeden nechcel vytiahnuť, vedeli, že by to nedopadlo dobre. A o čom inom sa rozprávať, keď o druhom človeku neviete nič a nič nemáte spoločné?

V tichosti zjedli večeru, vymenili si niekoľko názorov na jedlo pred sebou, no stále žiaden zmysluplný rozhovor neprišiel. V aute aspoň mohli zapnúť rádio a ticho nebolo také výrazné, no stále tam bolo a Leslie len dúfala, aby tento večer, ktorý sa inak ako utrpenie nazvať nedal skončil.

Niall zastal pred jej domom a skôr, než sa jej podarilo rozopnúť pás už stál na jej strane auta a otváral jej dvere. Leslie mu potichu poďakovala, keď jej podal ruku pri vystupovaní a zatvoril dvere za ňou. Ako vo filme ju odprevadil až ku dverám a Leslie si zarazene uvedomila, že sa červenala. Obaja pred dverami na okamih zarazene zastali, no Niall sa rozhýbal a pritiahol si ju k sebe, aby ju mohol pobozkať. Bol to zvláštny bozk, zo začiatku váhavý, netušili, čo si môžu dovoliť, ako pobozkať na prvom rande človeka, s ktorým ste už predtým spali? Leslie sa len opatrne obtrela perami o tie jeho, nechcela, aby to dopadlo tak ako väčšina ich redchádzajúcich stretnutí, nechcela, aby ju považoval za štetku, vážne to nechcela. Nikto ju predtým nesúdil, on áno a Leslie mu nedovolí, aby si o nej uzatvoril zlú mienku. Nikto si o nej nesmie uzatvoriť zlú mienku. Veľmi opatrne sa podvolila slabému tlaku jeho pier a dovolila mu prehĺbiť bozk, hoci ho stále kontrolovala, nedobrovoľne, no nedovolila im obom zájsť priďaleko, len krátky bozk na dobrú noc.

O minútu ju už Niall tlačil k stene a bozkával po celej sánke, zatiaľ čo ho z celej sily držala okolo krku a tlačila jeho telo ešte bližšie k svojmu. Vydýchla mu do pier, ktoré znova našli jej a drsne ho pobozkala, keď sa spamätala. Zadychčane ho od seba odtlačila s pohľadom plným hrôzy.

„Dobrú noc, Niall,“ zašepkala mu, neschopná nájsť svoj hlas a čo najrýchlejšie vbehla dnu. Čo to urobila? Ako mohla? Veď si sľúbila, že dnes taká nebude, že to nezničí...

Zmätený Niall kráčal k autu. Oprel sa o jeho dvere a snažil sa zhlboka dýchať, hlava plná blúdiacich myšlienok. Rovnako ako ona vedel, že tento večer bol katastrofa. Vedel, že sa nebavila a o sebe to tiež nemohol povedať. A teraz tento bozk, keď ho bez vysvetlenia odtlačila a zmizla. Urobil niečo zle? Stalo sa niečo? Nemal...?

„Hlúpa Leslie, hlúpy Niall. Hlúpa Leslie, hlúpy Niall!“ Leslie si začala zrazu spievať a ja som na ňu nechápavo pozerala.

„Hlúpa Leslie, hlúpy Niall, hlúpa...“

„Leslie! Počuješ ma?! Prestaň!“

„Hlúpa Leslie, hlúpy Ni...“

„Leslie!“

„Hlúpa Leslie, hlú...“

Povzdychla som si. Uvedomujúc si, že moja prítomnosť pri nej je úplne zbytočná som vstala a kráčala preč z jej izby. A jej pieseň, spievaná desivo sladkým hláskom bezvýraznej takmer detskej tváre sa niesla za mnou.

„Hlúpa Leslie, hlúpy Niall...“