Výhovorky, výhovorky, výhovorky...

Lásky moje, tak neskutočne som verila, že tento víkend vám niečo stvorím, aj som si čokoládku z mrazničky vytiahla, čo som si tam schovala, aj čajíček navarila, že idem písať až kým tu nebudem mať desať strán, lebo sa mi chcelo, písať a písať a písať... A samozrejme, nevyšlo. Prepáčte :( Nabytý trošku program a to som sa tešila, že víkend a nič nebudeme robiť. Lenže sa toho nazbieralo viac než dosť. V prvom rade momentálne tento víkend sa tu organizoval Banícky jarmok, čo je v podstate jediná udalosť celého roka v tejto tu diere a celý rok sa na to každý teší, jarmoky (ktorým sa vyhýbame) a kolotoče. Samozrejme aj program, kde každoročne naša skupina ide tancovať, čiže tam som strávila nejaký ten čas. V druhom rade This is us, ku ktorému sa ešte osobite vyjadrím, v treťom sa u nás stále dokončuje prerábka, lepili sme tapetu, sťahovali obývačku, ťahali káble k telke, ja som si konečne začala dnu do skrine nosiť oblečenie, chodiť pravidelne poň do letnej kuchyne, po svetre a tašky do garáže nie je bohvie čo. Ďalej tu tento víkend prišla teta z Bratislavy, ktorú naozaj vídam každé dva mesiace, čiže aj s ňou som bola, musela som ísť ku starkej, babke a aj nakupovať. Och, a ešte mám aj nádchu. Spomenula som všetko? Nie som si celkom istá, ale aj tak to znie ako veľa vecí, nie? Beriete teda moju výhovorku?

Teraz k This is us, ktoré bolo proste úchvatné, časti z koncertov akoby sme tam naživo boli.... ale neskutočne závidím ľuďom, čo tam boli v iných miestach, všetci len píšu, koľko fanúšikov tam stretli, koľko super ľudí... A my? Boli sme v kine až dve, len my dve. Po asi desiatich minútach ešte prišlo päťročné dievčatko s mamou, ale trapas aj tak, nie? Povedali sme si, že nikomu sa nepochválime, radšej. Samozrejme, že Klaudia hneď povedala kamoške, keď jej volala, koľko nás tam bolo a zrejme už vie pol mesta... A sere ma to, ľudia, kde ste boli?!

Konečne už moja izba vyzerá ako izba a ja ju neskutočne milujem, bola som pesimista, priznávam sa, ale teraz to milujem, je to dokonalé, ako z nejakého katalógu, nikdy som nebola v krajšej izbe a to je to stále ešte len provizórne. Stále sú knihy v krabiciac pri skrini, lebo poličky dodávajú za mesiac, posteľ len obhádzaná vankúšmi, nech sa nejak zakryje, že tam nie sú opierky, nočné lampy ani také škatule na veci nikde, ale ja to už teraz milujem :3 Mäkkučký koberček, nádherná tapeta, vankúšiky... :3 ono sa to nedá opísať, keď to raz bude hotové, odfotím, ale až potom.

Ešte som vám jednu informáciu chcela povedať, akosi sa to tu nikdy tuším ani nespomenulo. Happily Never After (budem tomu musieť vymyslieť jednoslovný kricí názov) nie je o chalanoch, neplánujú sa tam vyskytnúť, nič. Komu to vadí, mrzí ma to a majte sa krásne.

A asi mám preto kricí názov, práve ma to napadlo a sama to začínam volať Bitches s.r.o, aj keď viem, že z toho čoskoro zostane len bitches a aj to sa zrejme preloží, ale čo, pche.

Ľúbim vás a skúsim pohnúť s Lonely, ale neviem, či to tak skoro stíham.

xxx