Friday 3 August 2012

One more time? 17

Všetci vyvalene civeli na Louisa, on civel na mňa a ja som vedela, že som mala byť ticho. Zvrtla som sa na päte a rýchlo bežala preč. „Trisha!“ kričal za mnou Louis a ja som bežala čo najrýchlejšie odtiaľ preč. To by som nebola ja, keby som v deň, keď budem potrebovať utekať nemala na sebe desaťcentimetrové opätky. Čiže Louis ma dobehol hneď, ako som vybehla von na ulicu a chytil ma za lakeť. „Fajn. Ospravedlňujem sa. Mala som byť ticho. Neboj sa, už ma neuvidíš, zmiznem a máš nadobro pokoj. Sľubujem,“ povedala som a zvrtla sa na päte. „To nemyslíš vážne, však?!“ „Čo ešte chceš? Nestačí, že som sa ti ospravedlnila?“ „Trish, ja len nechcem, aby si odišla. Aby ste odišli. Zas,“ povedal a výčitka v jeho hlase bola úplne jasná. „O čo ti ide? Tak som odišla. Mala som na to dôvod. A bola by som tak šťastná, nebyť tých tvojich guličiek!“ pozrela som naňho vražedne. On sa začal smiať. Asi som nezvolila najsprávnejšie slová. „Fajn. Ale teraz sa netvár, že som ti nejak hrozne chýbala alebo čo. Harry mi povedal, ako si sa po dvoch dňoch vrátil k svojej bývalej. Tebou to očividne ani nehlo! Netrápila ťa nejaká chudera ako ja, čo?!“ kričala som po ňom a on sa mračil na mňa. „Tak mňa to netrápilo?! To ty si na mňa zvysoka kašľala, jednoducho si odišla a netrápilo ťa, čo chcem ja, čo si o tom myslím! Ušla si a zrazu si začala chodiť s mojim najlepším kamarátom! A neviem, ako si na také ničo prišla, ale ja som sa k Eleanor nevrátil! Nevidel som ju, odkedy som sa s ňou rozišiel!“ „Jasné! Harry si to celé vymyslel, že?! Tomu na mne aspoň záležalo!“ „Nemyslím, že si to vymyslel Harry! Skôr ty!“ „A prečo by som to asi robila?! Si hrozný idiot! Vidíme sa poslednýkrát! Zbohom!“ otočila som sa na päte a on ma hneď chytil. „Kam si myslíš, že ideš?! Nemôžeš vždy len tak utiecť!“ „Nemôžem? Sleduj!“ vytrhla som sa mu a bežala od neho preč. Tie blbé topánky! Dobehol ma po niekoľkých metroch a tentokrát ma chytil zozadu okolo pásu. „Čo robíš?!“ zasyčala som naňho a on sa zasmial. „Už mi neujdeš. Toto najprv doriešime! Fajn, rozišli sme sa! Bol som nešťastný, ale ty si ma už nechela vidieť. Harry bol za tebou a povedal mi, že ma už nechceš nikdy vidieť, že neľutuješ, že sme to skončili, ale skôr že sme to vôbec niekedy začali. Fajn, zobral som to, aj keď nechápem, ako si také niečo mohla povedať, myslel som...“ „Ja som nič také nepovedala! Ako si na to prišiel?! Mňa to, narozdiel od teba aj trápilo!“ „Narozdiel odo mňa?! Ty si si hneď našla Harryho, kým ja som tu v depresii sedel doma a myslel, že to tu bez teba neprežijem!“ „Ideš mi hrať s týmito kravinami na city?! Viem dobre, ako veľmi ťa to trápilo! Harry mi vravel, že si v pohode, netrápi ťa to a si vlastne aj rád, lebo si ma chcel aj tak poslať kade ľahšie a len som ti to uľahčila!“ „Harry mi povedal, Harry mi povedal... kedy prestaneš s tými kravinami?! Všetko, čo ti údajne Harry povedal sú blbosti! Najväčšie nezmysly, aké som kedy počul!“ „Ale on mi to povedal! Prečo by ma klamal?! On ma mal rád, kým sa...“ „Kým na teba nekričal, že si štetka a že máš vypadnúť! Videl som! A nič z toho čo ti údajne Harry povedal nie je pravda!“ „Prečo by mi klamal?! Aby nás rozhádal a začal so mnou chodiť?!“ zazrela som na Louisa, on zazeral na mňa a zrazu sme pochopili. „Myslíš, že...“ „Pekne nás oklamal. Obom nám povedal, že tomu druhému už nechýbame...“ „Ja krava!“ „Debil! Zabijem ho!“ Otočil sa a kráčal späť k domu. „Louis! Čakaj!“ kričala som za ním, ale on rovno vbehol dnu a ja som nemala na výber, len bežať za ním. Vletel dnu a prebehol okolo ostatných chalanov, ktorí naňho nechápavo pozerali. „Nepozerajte tak! Radšej bežte za ním, ak ešte chcete vidieť Harryho!“ Blonďák aj ten čiernovlasý okamžite bežali za ním, len ten, o ktorom si stále myslím, že sa volá Liam, ale nie som si istá zostal stáť a pozeral priamo na mňa. „Ja už asi pôjdem. Mrzí ma to, všetko som pokašľala. Prepáčte,“ povedala som a vyšla von. „Prečo ste sa vlastne s Louisom rozišli?“ počula som za sebou jeho otázku a akosi ma to donútilo zastať a otočiť sa. „Lebo som bola hlúpa. Nechcem o tom hovoriť.“ „A prečo sa Lou práve pokúša zabiť Harryho?“ spýtal sa a akurát vtedy sa zhora ozval krik. Vydesene som pozrela na strop nad sebou, potom na Liama, no nezdalo sa, že by to jeho nejak trápilo. „Pozri, to je veľmi komplikované,“ povedala som mu a on na mňa pozrel zvláštnym pohľadom, ktorý ma donútil hovoriť, „neviem, prečo sa s tebou o tom rozprávam, ale oni by ti to zrejme aj tak povedali. Harry nás obidvoch klamal, mne hovoril, že Louis sa vrátil k Eleanor, že ma nenávidí, nikdy ma už nechce vedieť a jemu vravel podobné veci. Snažil sa nás rozhádať úplne. Myslím, že inak by to bol len ďalší z tých krátkodobých hlúpych rozchodov.“ Nastalo trápne ticho, keď sa zo schodov vyrútili blonďák, čiernovlasý a ťahali Louisa. Nevedela som, či sa mám tváriť vydesene alebo smiať. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa a netvárila sa nijak. „Zdá sa, že Harry bude mať pekný monokel,“ zasmial sa blonďák. „A ty si v poriadku?“ spýtala som sa Louisa a postavila priamo k nemu, načo ma on obdaril neveriackym pohľadom. „Od kedy ťa zaujíma, či som v poriadku?“ „Fajn, môžem sa spýtať aj inak. Vrazil ti jednu Harry? Dúfam, že hej. Lepšie?“ „No, vlastne to prvé sa mi viac páčilo,“ nahodil ten jeho nezbedný úsmev a moje srdce si spomenulo, aké to bolo kedysi, keď sa tak na mňa usmieval a začalo biť silnejšie. „A odpovieš?“ „Nepodceňuj ma, ja sa viem dobre biť, samozrejme, že som v poriadku,“ pozrel na mňa, akoby som ho hrozne urazila. „Tak prepáč. Už by som mala ísť. Ahojte.“ Nikto nič nepovedal, ale keď som vyšla von, počula som, že niekto ide za mnou. Neotáčala som sa a kráčala ďalej. O päť minút som bola na zastávke a sadla si na lavičku, nohy si vyložila tiež hore. Louis prišiel niekoľko sekúnd po mne. „Čo bude teraz?“ spýtala som sa ho a nechala ho prisadnúť si. „Neviem. Kedy si mi to chcela povedať? Myslím, keby ťa nenaštval Zayn a nenakričala by si naňho?“ Zayn. To si musím zapamätať, nech sa v budúcnosti nestrápnim. „Vlastne, dúfala som, že sa tomu akosi vyhneme, ja neviem. Neuvažovala som nad tým, nemala som v pláne povedať ti to,“ priznala som a sklopila hlavu. „Ty si mi nechcela povedať, že budem otcom?!“ začal zrazu kričať, „ty by si chcela, aby som toho malého drobca, nášho malého drobca nikdy nevidel?! Ty by si mi to urobila?!“ „Čo som mala robiť?! Myslela som si, že už ma nikdy nechceš vidieť, že máš priateľku! Bála som sa, Louis! Nechápeš?! Ja som nevedela, čo mám od teba čakať, či ma budeš vôbec chieť ešte vidieť! A nikdy by ma nenapadlo, že ty budeš chcieť byť otcom. A že budeš vôbec chcieť mať so mnou ešte niečo spoločné. Nemyslela som, že budeš chcieť byť s nami...“ Kým som pomaly začínala opäť plakať, priložil mi prst na ústa a o chvíľku ho vystriedali jeho pery. Takýto bozk som s Louisom ešte nezažila. Pomaly sa hral s mojimi perami, jemne ich skúmal jazykom a prvýkrát bol takýto nežný. Žiadne šialené súboje jazykmi, ktoré ma dostávali do kolien, len jemný dôkaz toho, že ma aj po tom všetkom má rád. A ja som nič viac nepotrebovala, rukami som sa dotkla jeho tváre a skúmala každý jej detail, kým on mi z líc zotieral slzy a zároveň jemne hladkal miesto, kde sa skrýva náš malý poklad. Doteraz som nad tým vôbec neuvažovala, ale bude to chlapec alebo dievča? Ako bude vyzerať? A ako budeme my traja spolu fugovať? Louis sa pomaly odtiahol na niekoľko centimetrov, pozrel mi do očí a kým sa čelom opieral o moje, zašepkal: „One more time?“ A ja som len prikývla a opäť sa dotkla perami tých jeho.

Love ya guyz, 4 u :*

3 comments:

  1. Nádherné, krásne,úžasné.:) máš talent.:)

    ReplyDelete
  2. Krásne! :) milujem to tvoje geniálne písanie :* budú nádherná rodinka :) perfektné. Love ya <3

    ReplyDelete
  3. aaa ja plačem, dokonale :D

    ReplyDelete