Our last song 4

Chcela mi pomôcť a zmeniť tému, a hoci to nemyslela zle, nebola to pre mňa veľká pomoc, pokračovať v príbehu s Harrym. Pretože ten bol plný červených ruží.

„Ďalší deň pred dverami znova ležali ruže,“ pokračovala som, keď som sa zhlboka niekoľkokrát nadýchla. „Vyhodila som ich z okna, ako tie pred tým. Ďalie ráno – ďalšia kytica. Celý týždeň. Keď som vyhadzovala z okna už asi šiestu, zdalo sa mi, že som niečo zbadala. Bola som si istá, že som videla dobre. Kučeravé vlasy, ktoré rozhodne patrili Harrymu trčali spoza blízkeho stromu. On sledoval, čo spravím s tými ružami? Tvárila som sa, že ho nevidím. O deň neskôr pred dverami ležali ďalšie ruže. A deň potom – tulipány.“ „Tie si už, dúfam, vzala,“ prerušila ma Jackie nedočkavo. Naozaj chcela vedieť, ako to celé bolo. „Mhm,“ prikývla som zamyslene, už som viac nesedela v kresle pri nej, stála som u seba v chodbe pred tromi rokmi.

Flashback

Hneď, ako som vstala, som prešla k dverám. Čakala som ďalšie ruže, ktoré poletia von oknom. No namiesto toho tam ležali ony. Prekrásne. Rúžové, fialové aj biele. S úsmevom som ich zdvihla, ovoňala ich rozkošné hlavičky a privinula si ich k sebe. Ako prišiel na to, že mi nemá nosiť ruže? A ako zistil, že milujem tulipány? Tanečným krokom, ktorý zapríčinila moja skvelá nálada a dokonalé kvety v mojom náručí som prešla k oknu a otvorila ho. Teplý vánok s vôňou letného rána mi príjemne hladil ruku, ktorá držala kvety. Pevne som ich držala, keď som sa vyklonila z okna a kvety nechala viať vo vetre. Harry stál opäť za tým stromom. Na tvári sa mu zjavil nervózny výraz, nechápavo sledoval kvety vysiace vo vzduchu. Určite si bol istý, že tulipány zaberú. S úsmevom som si kvety privinula k sebe, pozrela naňho, zamávala mu a kývla, nech príde dnu. Nechápavo na mňa pozrel. Bol prekvapený, že som ho videla. Ja som mu len znova zamávala a aj s kvetmi zmizla dnu. Každú hlavičku som zvlášť pobozkala na vrch, potom ju ovoňala. Vložila som ich pekne do vázičky, ešte raz si k nim privoňala a prešla k dverám. Harry pri nich ešte nebol, no aj tak som ich nechala otvorené a na rýchlo sa zastavila pred zrkadlom. Až teraz som sa zamyslela nad tým, čo som urobila. Harry tu o chvíľu bude. V mojom byte. Čo chceme robiť? Čo mu chcem povedať? Rýchlo som si prečesala nervózne vlasy a potiahla nižšie tričko. To už stála vo dverách jeho vysoká silueta. Potlačila som potrebu povzdychnúť si a prešla k nemu. „Ďakujem za tulipány, sú nádherné,“ povedala som mu úprimne. Spokojne sa usmial a ruku mi vzal do svojej. Nechápavo som na naše ruky pozrela, no nepustil ma. „Máš to tu pekné,“ uškŕňal sa, keď si sám našiel cestu do obývačky, stále ma ťahal za sebou a na koniec si sadol na gauč, kde ma potiahol na svoje kolená. „Harry, brzdi!“ upozornila som ho, no jemu to bolo jedno, jeho ruky na mojich bokoch sa uistili, že sa nikam nedostanem. „Vyzeráš nádherne,“ obdaril ma nezmyselným komplimentom, ktorý nemohol byť pravdivý, hlavne nie 15 minút po tom, čo som vstala z postele. No z jeho úst znel úprimne a moje líca boli hneď červenšie. „Prepáč mi ten bozk,“ začal, hoci som si istá, že to neľutoval, no asi vedel, že ja od neho ospravedlnenie očakávam. Predsa len, videla som ho prvýkrát v živote, sledovali nás milióny ľudí a on ma len tak bez varovania pobozkal. „Nemohol som odolať, rovnako ako teraz.“ Usmial sa, ako to hovoril a jeho pery našli moje nepripravené druhýkrát.

koniec flasback-u

„V ten deň sme pozerali niekoľko filmov, obhadzovali sa popcornom, ako dvaja zaľúbenci. Neviem, ako som sa dostala do tej situácie, no páčilo sa mi to.“ „A čo si ty cítila? Som si istá, že Harry bol do teba po uši zaľúbený. Ako si vnímala ty jeho?“ Jackie mi položila otázku, akoby vedela, že sama neviem, ako ďalej pokračovať. Vďačne som sa na ňu usmiala. „Nuž, vlastne som sama nevedela. Bolo mi s ním dobre, veselo a myslím, že si ma tou svojou drzosťou a tým, že si robil, čo chcel, získal. Keď som sa ho neskôr spýtala na tie tulipány, povedal, že mu ich poradila Maggie, moja manažérka. Aj to, že sa dozvedel o mojom vzťahu k ružiam a mrzelo ho, že mi ich nosil.“ „Takže odvtedy ti už nosil tulipány, žiadne ruže?“ spýtala sa veselo Jackie. Ja som sa tak veselo už netvárila. „Vlastne, nemôžem povedať, že žiadne. Ale to je zložité. Vysvetlím ti to potom, dobre? Keď sa k tomu dostaneme. Nechcem predbiehať. A ani by to nikto nepochopil.“ Zatvárila sa dosť prekvapene, no prikývla. Myslím, že chápala a videla, že sa tomu chcem vyhnúť alebo to aspoň odkladať, kým sa dá. No ja som bola odhodlaná, že aj toto jej poviem. Ale až v správnom čase, nech príbeh nepredbieha. Možno bolo dobré, že je to až skoro na konci. Najhoršia a najškaredšia časť nášho príbehu. Je dobré povedať ju až potom, lebo neviem, kto by po nej vnímal tie ostatné.

„Bol už toto začiatok vášho vzťahu? Ako dlho od vtedy trvalo, kým sa o tom dozvedela verejnosť?“ ticho netrvalo viac než niekoľko sekúnd, keď ho prerušila otázkou. No aj tak to nebolo také to ticho, keď len nebolo čo povedať. Bolo to ticho, v ktorom sa každý zamyslel a nikto tie myšlienky nechcel prerušovať. „Klebety o mne s Harrym sa rozšírili veľmi rýchlo. Na druhý deň sme si spolu vyšli na večeru a skôr, než sme sa vrátili domov už našich fotiek bol plný internet. Nerobili sme nič také, nebozkávali sa, nedržali za ruky. No dnes stačí okolo niekoho prejsť na ulici a všetci si už myslia, že tí dvaja spolu niečo majú. Nás ľudia videli spolu a to už bolo dosť na zaplavenie celého sveta dohadmi o tom, čo sa deje. A keďže nás ešte dva týždne pred tým videli pobozkať sa na verejnosti, čo som Harrymu neustále vyčítala, boli tu také teórie, že všetci vedci by sa s tými svojimi mohli ísť niekam zahrabať. Ľudská kreativita je niekedy naozaj nekonečná.“ „Nepamätáš si ešte niektoré z týchto teórií? Na pobavenie?“ vyzvala ma Jackie a ja som sa zamyslela. Jedna ma napadla.

„Spomínam si na jednu a myslím, že táto bola z nich najzaujímavejšia. Neviem, odkiaľ ju vyhrabali, no niektorí ľudia majú neskutočnú pamäť na detaily a schopnosť využiť ich neskôr v najnevhodnejšej chvíli. Asi dva roky pred tým, než sme sa s Harrym spoznali som spievala na podujatí v istom hoteli. Vystupovalo tam veľa ľudí a medzi nimi aj One Direction. V ten večer sme sa nestretli, bolo to tam plné a ja som hneď po svojom vystúpení odišla do izby, ktorú som mala na hoteli rezervovanú, akosi som sa necítila dobre. Keď som na druhý deň odchádzala z hotela, vo dverách som sa stretla s nejakým chalanom, mohol mať okolo 2o rokov. Nepoznala som ho a nerozprávala som sa s ním, len sme z hotelu vyšli naraz. Ako sa neaskôr ukázalo, v ten deň nás ktosi odfotil a ten neznámy chalan bol Louis, ďalší člen One Direction. V čase, keď sme sa s Harrym začali stretávať na verejnosti sa táto fotka prvýkrát objavila. A k nej teória. Keď bola odfotená mal Louis totiž priateľku. A údajne ju mal vtedy v tom hoteli podvádzať so mnou. Nikto si už nepamätal, že sme tam vystupovali a nikto to nechcel pripomínať. Jednoducho, fotka, ako spolu ráno vychádzame z hotela. A Harry sa vraj snaží zakryť vzťah medzi mnou a Louisom, preto sa tvárime, že sme spolu, no vraj v skutočnosti, keď sa tvárim, že navštevujem Harryho, navštevujem Louisa. Trvalo ešte dlho, kým túto teóriu ľudia prestali presadzovať. No myslím, že úplne sa na ňu zabudlo, až keď sme sa s Harrym zasnúbili."

Prepáčte, že otravujem takýmito drístami. Len by ma zaujímalo, či sa Vám tento príbeh nepáči a prečo. Nechcem vyznieť ako nevďačná, len počty komentárov naozaj klesli a chcela by som vedieť, či je to tým, že sa Vám to nepáči. Ďakujem Vám, že to vôbec čítate, kto to čítate, ľúbim Vás :*