Our last song 9

Hodila som po ňom zásnubný prsteň a ušla. Odvtedy som ho nevidela,“ sťažka som preglgla, keď som dorozprávala náš príbeh až takmer do konca. No stále tu bolo čosi, čo som ešte nepovedala. Jackie ma upokojujúco pohladila po pleci. Musela počuť, že mi hlas začal zlyhávať.

„Veľmi ma to mrzí, také čosi si nikto nezaslúži.“

„To nič. Je to za mnou, preniesla som sa cez to. Myslím, že nám to nikdy nebolo súdené. Nepatrili sme k sebe. Ja patrím k niekomu inému, teraz to viem,“ na tvári sa mi pomaly opäť usadil úsmev a na chvíľu som pozrela znova do zákulisia na Nathana. Povzbudzujúco sa na mňa usmial. Vedela som, že on je dôvod, prečo nám to s Harrym nikdy nemalo vyjsť. Pretože ja som mala byť s ním. S Nathanom.

„Naozaj ste sa už potom nestretli? Ani sa ťa nesnažil skontaktovať alebo niečo?“ spýtala sa ma neisto, akoby nemala dobrý pocit z toho, že sa opäť vracia k tejto nepríjemnej téme. Bez dlhšieho zaváhania som zaklamala a dúfala, že si nikto nič nevšimne.

„Volal mi a tak, ale ja som ho ignorovala. A po chvíli to vzdal.“

„Osobne som verila, že to vám dvom dlho vydrží, a keď sa dostalo von, že ste sa rozišli a zrušili ste zasnúbenie, zostala som šokovaná. No to, čo ma najviac prekvapilo si bola ty. Už na druhý deň si mala koncert a potom ďalšie, ani jeden si nezrušila a nikdy nebolo na tebe vidieť, že by niečo nebolo v poriadku. Ako si to zvládala?“

„V skutočnosti to bolo so mnou oveľa horšie a úplne som sa zrútila. Jediné, čo ma držalo pri živote boli tie koncerty. Violet, moja maskérka a kostimérka ma doslova musela obliekať a spolu s manažérkou ma takmer museli vyniesť na pódium. Až tí ľudia, ktorí prišli a boli tam ma dokázali prebrať k životu. Bolo to niečo neuveriteľné, sama to nechápem. Akoby som mala opäť pocit, že možno ma predsa len niekto potrebuje, možno niekomu na mne aspoň trochu záleží. Videla som tie vzrušené nedočkavé tváre ľudí, ktorí prišli kvôli mne a na chvíľu som cítila, že niekto sa o mňa zaujíma. Počula som ich krik, piskot a jediné, čo som dokázala bolo usmievať sa. A zrejme som sa tak trochu chcela aj predvádzať, dokázať im, že som im za to, že prišli vďačná a to, že prísť sem nebola chyba. Tí ľudia ma držali pri živote. Keď som sa ocitla opäť sama, nevládala som. Zrútila som sa znova. Jediné miesto, kde som žila, bolo pódium. Doslova. Väčšinou som sa zrútila už na schodoch po koncerte a zostala na nich sedieť v slzách, kým ma odtiaľ Maggie, moja manažérka, odniesla. Bola som sklamaná a zničená. Po pár týždňoch som sa však rozhodla hodiť to za hlavu. A znova žiť.“

„A čo tvoj nový priateľ? Nie je tajomstvom, že už dlhšiu chvíľu nie si sama. Ako ste sa zoznámili? Pomohol ti vyrovnať sa s rozchodom s Harrym?“

Automaticky som sa otočila smerom k zákulisiu a zachytila Nathanov typický úsmev. Jeden kútik úst vyššie a spodná pera skusnutá medzi zubmi. Žmurkol na mňa a nadvihol krátko obočie. Musela som sa tiež usmiať a mala som pocit, že sa začínam červenať.

„Vlastne mi ho dohodila kamarátka, ktorá sa už na mňa nemohla pozerať a rozhodla sa dať ma dokopy s prvým človekom, ktorý jej prišiel pod ruku. Mala som šťastie, že to bol práve jej bratranec Nathan. Zo začiatku to bolo naozaj hlúpe, myslím, že sme sa obaja cítili dosť trapne, keď sme sa stali obeťami bláznivej dohadzovačky Lizzie. Našťastie sme sa vtedy pustili do reči a akosi z toho vzišlo niečo viac. Najskôr nesmelé stretnutia, postupne sa to pohlo ďalej. To, že som ho spoznala bolo to najlepšie, čo sa mi kedy stalo. Ľúbim ho.“

Jackie sa na mňa dojato usmievala.

„Verím, že vám to spolu vydrží,“ úprimne a presvedčivo sa na mňa usmiala, potom pozrela priamo do kamery, „žiaľ, náš čas so Shirley už pomaly končí, no máte sa na čo tešiť, o chvíľu privítame nášho dnešného druhého hosťa. Uvidíme sa opäť o chvíľku.“

Svetlá, ktoré na nás celý čas svietili sa okamžite stlmili a ja som si až vtedy uvedomila, ako ma začínali z nich štípať oči. „O päť minút pokračujeme, zlatko,“ usmiala sa na mňa Jackie, „ak by si zatiaľ čokoľvek potrebovala, stačí povedať...“

„Jackie, mohli by ste prosím odísť na prestávku do zákulisia, potrebujeme to tu upraviť,“ postavil sa pred nás veľký chlapík a vetu, ktorú sformuloval ako otázku nám dal príkazom. Spolu sme sa postavili a prešli dozadu, kde ma čakali Maggie s Nathanom.

„Shirley, zlatíčko, občerstvenie je pripravené tamto za rohom, toalety sú tie posledné dvere, nezabudni, o päť minút na pódium,“ so žmurknutím ma rýchlo oboznámila Jackie a sama zmizla smerom k stolíku s občerstvením. Dezorientovane som našla Nathanovo silné objatie a jeho ruky ma pevne chytili okolo pliec.

„Vyzerala si tam dokonalo a šlo ti to, láska,“ uistil ma a pobozkal na čelo, po čom som sa k nemu privinula bližšie.

„Vyzeráte spolu naozaj kúzelne,“ povedala nám sladko Maggie, ktorá celý čas pri nás ticho stála, „myslím, že by ste sa mali častejšie takto objavovať medzi ľuďmi, rozhodne by sa im to páčilo a tvojim fanúšikom...“

„Maggie! Môžeš aspoň na chvíľu prestať s takýmito pripomienkami?!“ naštvane som ju zastavila a radšej sa bližšie privinula k Nathanovi. Povzdychla si, no uisťujúco sa na mňa usmiala.

„Bolo to skvelé, Shirley, celý ten rozhovor, ľudia ťa budú zbožňovať. Nechápem, prečo si predtým tak stresovala. Keby si ešte pri vhodnej chvíli spomenula nové CD-čko, chápeš, tak nevtieravo, len akoby mimochodom, som si istá, že ty to zvládneš...“

„Maggie, prosím ťa, prestaň!“ zasyčala som na ňu a ona radšej odišla a nechala nás s Nathanom osamote. Zdvihla som hlavu, ktorú som mala dovtedy pevne vtlačenú do jeho hrude, pozrela mu do očí a postavila sa na špičky, aby som ho mohla pobozkať. Rukami mi skĺzol dolu po chrbte, až zastal na bokoch a pritiahol si ma k sebe.

„Ani si nezaslúžim, aby si o mne hovorila také pekné veci, ako si tam povedala, no ďakujem,“ zamrmlal potichu, kým ma konečne pobozkal.

„Ľúbim ťa,“ dodal, keď sa odo mňa nakoniec odtiahol.

„Shirley?“ ozval sa za mnou akýsi povedomý hlas a ja som sa otočila, stále držiac Nathanovu ruku.

„Zayn?“ nechápavo som sa pozrela do známej tváre Harryho kamaráta. Dlho som nikoho z nich nevidela, od kedy sme sa s Harrym rozišli. A pritom sme boli s chalanmi naozaj skvelí kamaráti.

„Nehnevaj sa, prosím,“ zašepkala som prekvapenému Nathanovi a bežala objať Zayna. Objal ma silno ako kedysi a so smiechom mi zašepkal: „tak dávno som ťa nevidel, kočka!“

„Chýbal si mi, bad boy,“ uškrnula som sa naňho.

„No to snáď nie! Naša bývalá skorošvagrinká!“ ozval sa za nami ďalší známy hlas. Zdvihla som hlavu a prekvapene pozrela do Louisovej vyškerenej tváre. Za ním sa hneď objavili aj Niall s Liamom a prekvapene na mňa pozreli. Ja som nemohla uveriť, že vidím ich. No keď tu boli oni štyria, musí tu byť aj piaty. Ten, ktorého som niekoľko rokov nevidela a nič na tom nechcem meniť. Všetci štyria ma uväznili v jednom veľkom, silnom objatí.

„Som rada, že vás vidím, chalani,“ povedala som im so smiechom.

„Shirley, zlatko, konečne som ťa našla! Musíš už ísť,“ prišla za mnou Jackie a vytiahla ma z tej kopy tiel.

„Prepáčte, chalani, ale dnes tu mám rohovor, takže musím bežať,“ s úsmevom som sa im ospravedlnila a mala som pocit, že si vymenili zvláštne pohľady, keď som im to povedala. Čo je zlé na tom, že tu mám rozhovor? Ospravedlňujúco som sa ešte pozrela na Nathana, poslala mu vzdušný bozk a cupitala za Jackie na pódium. Posadili sme sa do kresiel, svetlá sa opäť na nás namierili a ktosi dal Jackie pokyn, že má pokračovať.

„Vitajte späť, som rada, že nás stále sledujete! Dnes sme tu mali talentovanú mladú speváčku Shirley Westford a teraz je čas, aby sa k nám pridal náš dnešný druhý hosť. Dámy a páni... Harry Styles!“