Our last song 6

„U-uniesli vás?“ spýtala sa šokovane Jackie, ktorá to počúvala so zatajeným dychom. Prikývla som. „Niečo také. Bolo to to najzvláštnejšie, čo sa mi kedy stalo. Stáli sme v parku. A zrazu, akoby za ten zlomok sekundy, kým som žmurkla, sa čas posunul a my sme sa premiestnili na letisko. Museli nás nejak omámiť, omráčiť alebo čosi. Doteraz neviem, čo to bolo. Zrazu sme len boli na letisku. Predo mnou dlhovlasá blondínka, inak nikde nikto. Chcela som kričať, keď sa ku mne otočila. Vlastne, ako som v tej chvíli zistila, otočil. Blond vlasy boli len hlúpa parochňa a na mňa pozeral Louis Tomlinson.“

 Jackie na mňa vyvalila oči. „Uniesol vás Louis? A tí zvyšní traja, to boli...?“

„Niall, Zayn a Liam. Presne. Uniesli nás z nášho rande a dotrepali na letisko. Dodnes neviem, čo bolo so mnou počas tej noci, z ktorej si nič nepamätám. Mohlo sa stať čokoľvek...“

„Hádam si nemyslíš, že by tí chalani s tebou robili niečo...“

„Nie! Ani náhodou! No v to ráno som si bola istá, že keď sa pozriem do zrkadla, uvidím fixkou nakreslené fúzy a podobné hlúposti. A samozrejme, našla som. Aj keď až o niekoľko hodín, lebo skôr ma Louis od seba nepustil na viac ako dva metre. Celý čas ma držal za ruku, keď sme niekam šli, prehodil si ma cez plece. A rozhodne sa v tom vyžíval.

flashback

„Myslím, že táto lavička sa mi nepáči,“ zahundral si Louis popod nos a skôr, než som si stihla uvedomiť, čo to pre mňa znamená som už vysela dolu hlavou na jeho pleci a nevedela, či sa mám smiať alebo kričať. Ako nejakú tašku ma zhodil na inú lavičku, no po pár sekundách prišiel na to, že ani táto mu dostatočne nevyhovuje a ja som zas vysela dolu hlavou. Prešiel pol letiskovej haly, poriadne ma ponatriasal a prišiel k ďalšej lavičke, na ktorej kvality som sa spoliehala. Už si musí nájsť miesto, kam si sadne. Aj ma skoro zložil, bola som možno desať centimetrov od lavičky, keď aj na tejto našiel čosi nevyhovujúce, a tak ma rovno zdvihol naspäť, prehodil si ma cez plece úplne opačne, ako som bola pár sekúnd dozadu, tak, že ma vo vzduchu otáčal najviac, ako sa dalo. S povzdychom som ležala prehodená cez jeho plece, bolelo ma hádam všetko, taká nepohodlná poloha to bola a už som ani neprotestovala, pri ňom to aj tak nemalo zmysel. Tentokrát nemieril k lavičke, ale rovno ku kontrole pasov. „Zabijem vás, všetkých!“ zasyčala som naňho, „hlavne Harryho! Už sa s ním nikdy nebudem rozprávať! Nikdy! Idiot!“

„Šetri si dych, kráska, Harry o tom takisto nič nevedel. Momentálne je rovnako šokovaný ako ty. Takže, nepredpokladám, že so sebou máš svoj pas.“

„Vyzerám, že so sebou nosím na rande pas?!“ zasyčala som naňho, teraz už vážne vytočená.

„To nič, kráska. Určite nejako vybavím, nech ťa pustia.“ A žmurkol na mňa. On vedel, prečo mi držal ruky, pomyslela som si, keď som mala obrovskú chuť vylepiť mu.

Ako sme čoskoro zistili, šesť celebrít nemá problém vybaviť vlastne čokoľvek. Hlavne, ak je päť z nich považovaných za najsexy chalanov a dievča pracujúce na letisku má tak okolo dvadsať. A keď ešte Louis zažmurká a Zayn sa usmeje dychvyrážajúcim úsmevom, dá sa vybaviť úplne hocičo. Čiže o takých desať minút som (nedobrovolne) sedela na palube lietadla medzi Louisom a Zaynom. A obaja ma, samozrejme, neustále strážili. Perfektné. Jedinou dobrou správou bolo, že Harry sedel neďaleko. Pohľad naňho bol naozaj utešujúci, začínala som sa totiž báť, že som tu sama s tými dvoma. A tak sme leteli, netušila som kam a až kým sme neboli v nezpečnej výške nad zemou, Louis ma ani nepustil zo sedadla.  

flashback

„A tak sme sa zoznámili s chalanmi a šli na výlet. Bol to pekný výlet, až na to, že sme sa niekoľko dní nerozprávali. No aj tak. Slniečko, teplo, more... A kedže som tam bola s nimi piatimi, veľa zábavy. Nebol deň, keď by som neskončila vďaka ním mokrá. Či už ma hodili do mora, bazéna, obliali, strčili pod sprchu či vytiahli von, ak náhodou pršalo...“

„Vychádzali ste spolu dobre?“ Jackie mi opäť naznačila otázkou, o čom asi mám rozprávať, keď som bola na chvíľu ticho. Nadýchla som sa, že jej odpoviem, no na chvíľu som sa zasekla, keď som zašla pohľadom až za kulisy a môj pohľad sa stretol s Nathanovým. Usmial sa na mňa a ja som sa podvedome usmiala späť. Stále som tomu nemohla uveriť, on sem prišiel. Vedel, aké to bolo pre mňa dôležité, a tak zrušil svoje plány. A teraz sa na mňa usmieva, aj keď počúva o chalanovi, s ktorým som chodila pred ním a ako nám bolo dobre. 

„Ehm, Shirley?“ Jackie mi pomohla vrátiť sa do reality, keď som chvíľku neodpovedala. „Och, jasné, prepáčte,“ zamrmlala som popletene a vrátila sa k rozprávaniu.

„Rozumeli sme si skvele. Chalani sú neuveriteľní, nechápete, odkiaľ sa v nich stále tie poznámky berú, no akosi vždy odpovedia najväčšou možnou kravinou a rozosmejú všetkých naokolo. Málokedy sa dá s nimi vážne porozprávať, no keď už, je to také... neprirodzené. Jednoducho zvláštne, tak trochu sa to k nim nehodí. No ten týždeň s nimi bol skvelý. Bohužiaľ, tým sa tie skvelé časy viac-menej skončili. Samozrejme, vyskytli sa aj tie krásne a veselé chvíle, no bolo ich akosi málo. A celé sa to začalo nečakane komplikovať.“