The huntresses 3

Sierra

Skotúľala som sa z Louisovej postele a prešla za ním. Neprešiel ešte ďaleko. Ruku som mu položila zozadu na plece a nedovolila mu ísť ďalej.

„Ešte sme neskončili,“ varovala som ho a za plece ho potiahla späť do jeho izby. Hoci som vedela, že mu to asi nebude príjemné, potiahla som ho za sebou na posteľ, no tentokrát som si sadla a on si sadol ku mne.

„Čo vlastne odo mňa chceš? Čo chceš, aby som urobila?“ spýtala som sa ho a pohľad nespúšťala z jeho tváre. Pokrčil plecami.

„Toto je niečo pre teba. Ty si odborníčka na akékoľvek podlosti.“

„Teraz neviem, či mám byť polichotená alebo urazená.“

„Vieš, že je mi to úplne jedno.“

„Čo tie tvoje pravidlá?“

„Nebudeš robiť problémy.“

„Problémy nikdy, miláčik,“ pousmiala som sa a prešla mu chrbtom ruky po tvári, no on ju hneď odstrčil.

„Dáš mi pokoj.“

„Obaja vieme, že sa ti to páči,“ namietala som sladko, no on len pokrútil hlavou. Cmukla som mu kúsok od pier, kým pokračoval.

„Ako mám vedieť, že urobíš všetko, čo budeš môcť?“ spýtal sa ma podozrievavo.

„Nemôžeš to vedieť. Jedine, že by som za to niečo dostala...“

„To, že Harrymu neprezradím tvoje tajomstvo ti nestačí?“

„Preto som tu. No ak chceš záruku niečoho viac, aj ja chcem čosi viac...“ usmiala som sa naňho, dlaňou mu prešla po hrudi až na pleca a okolo krku, no skôr, než som si ho mohla pritiahnuť bližšie, odtiahol sa. Zasmiala som sa na jeho reakcií. Stále s istotou vedel, že mu to robím, aby som ho provokovala.

„Myslím, že si vystačím aj bez záruk,“ povedal nakoniec.

„Druhá možnosť by bola príjemnejšia...“

„Povedal som.“

„Fajn, upokoj sa. Je mi jasné, že ani ty nevieš, čo robiť s Ariou. V tom prípade ma nechaj, ja to zvládnem sama.“

„Neverím ti.“

„Nemusíš,“ pousmiala som sa, vstala z postele a kým som okolo neho prešla, vtisla som mu krátky a rýchly bozk na pery. Odtlačil ma čo najrýchlejšie, no neskoro. Zasmiala som sa, vyšla z miestnosti a našla všetkých sedieť na gauči pred telkou.

„Harry? Môžme sa porozprávať?“ spýtala som sa ho. Aria sa k nemu pritlačila bližie a nepriateľsky na mňa pozrela.

„Čokoľvek chceš povedať, môžeš aj tu,“ povedal mi ľahostajne. Nadvihla som obočie.

„Prepáč, zabudla som, že na povel poslúchaš Ariu a bez dovolenia sa od nej nepohneš,“ zatiahla som sladko. Všetci vedeli, že som trafila do čierneho.

„Čo ty o tom vieš? Si tu dvadsať minút, desať z toho si strávila zatvorená v Louisovej izbe. A teraz zas chceš byť s Harrym? O čo ti ide, Sierra? Chceš ich oboch?“ Aria ma prebodla pohľadom a jasne ma varovala, že ma len tak nenechá vyhrať. O to väčšia zábava to bude, keď sa mi to podarí.

„Keď si taká presvedčená o Harryho láske, prečo máš strach nechať ho chvíľku so mnou?“

„Kde berieš istotu, že s tebou hovoriť chce?“

„A odkedy si ty Harryho hovorca? Prečo on nepovie, čo chce?“

„Ako si sama povedala, sme úplne rovnakí a rozumieme si. Rozmýšlame rovnako. Viem, čo chce povedať.“

„Harry? Môžem sa s tebou porozprávať, kým si tu ona bude blabotať?“

„Nechaj to tak, Aria. Nedá pokoj, kým sa neporozprávame. Budem sa ponáhľať späť za tebou,“ umlčal ju, rýchlo pobozkal a prešiel za mnou.

„Aké sladké,“ poznamenala som, keď sme boli sami v kuchyni.

„Čo chceš?“

„Chýbam ti, však?“ spýtala som sa ho z krátkej vzdialenosti, ktorú som medzi nami nechala.

„Pro-prosím?“ šokovane na mňa pozrel.

„Takže áno. Mám ťa už prečítaného.“

„Sierra...“

„Nebolo nám vtedy dobre? Vieš, že áno. Stále ma chceš. Aria nie je pre teba, vieš to sám. Máš ju len ako náhradu za mňa. Dosť chabú, no predsa.“

„Sierra! Toto je ú...“

„Teraz ma počúvaj,“ povedala som mu prísne a pritlačila ho ku stene, „kedy si to už konečne priznáš? Obaja vieme, aká je pravda. Stále na mňa myslíš. Chceš ma. Vieš, aké to vtedy bolo,“ šepkala som mu, oči som neodtŕhala od jeho. Chcel niečo namienať, no priložila som mu na pery prst, až kým to nevzdal a prešla mu ním po pere, líci, až som ho chytila za bradu a natočila k sebe. Neprotestoval.

„Stále ma chceš,“ zamrmlala som kúsok od jeho pier, kým som svoje na ne pritlačila. Jazykom som mu obkreslila spodnú peru, vychutnala chuť, ktorú som tak dávno necítila, keď sa odtiahol.

„Nechaj ma na pokoji, Sierra,“ zasyčal, odtlačil ma od seba a prešiel do obývačky, naspäť za Ariou. Pretrela som si pery.

„Veď ty za mnou prídeš,“ povedala som za ním. Zastavil sa, ako to počul, no hneď kráčal ďalej. Prešla som okolo neho, a keď som bola pri ňom, buchla som ho po zadku. Zazrel na mňa, no nič nepovedal. Spolu sme prešli do obývačky, kde na nás všetci netrpezlivo čakali. Každý bol zvedavý, čo sa dialo.

„Len sme si niečo potrebovali vyjasniť,“ vysvetlila som im s priateľským úsmevom, „a trochu sme zaspomínali. Pamätáte si, ako sme vtedy s Harrym padli do bazéna? Vyšli sme von, celí mokrí, samorejme, a práve, keď sme sa vyzliekali z mokrých vecí sa tu objavila moja mama, ktorá nás prišla pozrieť? Ešte dlho sme jej to nemohli vysvetliť...“ Všetci sa rozosmiali pri spomienke na mňa a Harryho, vyzerajúcich ako dve zmoknuté kurčatá, snažiacich sa mojej mame vysvetliť, že nebola svedkom toho, čo si myslela, že bola. Len Aria na mňa zazrela. A Harry.

„Alebo keď sme...“

„Sierra, to stačí,“ zastavil ma Harry a zazrel na mňa.

„Fajn,“ pozrela som naňho urazene, „chcela som len byť milá. Pobaviť vás pár starými historkami. Nechápem, prečo si ku mne hneď hnusný. Nič som ti nespravila, aj tak o tom vedeli. Nemôžem za to, že tvoja priateľka je taká žiarlivá a nechce, aby sme boli priateľmi. A ty ju, samozrejme, hneď poslúchneš! Chalanov ti dovolila? Museli si podať aj písomnú žiadosť?“

„Sierra, buď ticho,“ zasyčal. Videla som, že ho privádzam do zúrivosti.

„Je na čase, aby ti niekto otvoril oči, miláčik...“

„Nie som tvoj žiaden miláčik!“

„Tak ťa môže volať len Aria? Žiarli aj na to, keď ti tak povie niekto iný, miláčik?!“

„Sierra...!“ hlas sa mu triasol od hnevu. Nedokázal už sedieť, musel sa postaviť.

„Keď si bol so mnou, bol si iný. Vtedy pre teba úprimnosť nebola hriech. Dokázal si mi povedať pravdu, aj ju počúvať. Čo s tebou urobila?“

„Sierra, už to vážne preháňaš!“ zavrčal, ruky  skrčil do pästí a zúrivý pohľad zo mňa nespúšťal, kým ku mne prešiel.

„Zmenil si sa, Harry,“ smutne som povedala, dlaň mu oprela o hruď a naklonila sa k nemu bližšie, „no stále sa to dá napraviť.“ Krátko som mu pritisla pery na líce, kým mi dlane nepoložil na boky a neodtlačil ma od seba.

„Čo robíš?!“

„Pokiaľ viem, to ty si prišiel teraz za mnou...“

„Daj mi pokoj! To, čo bolo medzi nami je preč! Ja ťa už nechcem, pochop to!“

„Čo sa stalo, Harry? Predtým si mi nemusel klamať. Hovoril si mi pravdu. Ona ťa toto naučila? No zapamätaj si, ona nie je pre teba. Celé toto divadlo nie je nič pre teba. Hrá s tebou hru, ktorej pravidlá nepoznáš. Nevidíš to? Miláčik, ty klamať nevieš. Nikdy si nevidel. Keď si hral so mnou, mal si šancu. Dokázal si ľuďom hovoriť pravdu. Robil si to, čo si vedel. Vedel si, na čom si. S ňou si stratený. Nevieš klamať, každý ťa ma prečítaného. Nepatríš do jej hry. Nevidíš to? Aria dokáže predstierať stále. Keď hráš jej hru, prehrávaš. Všetci to vidia. Si stratený...“

„Vypadni.“

„Aj ja som ťa rada videla,“ usmiala som sa naňho, pobozkala som ho na líce, na čo ma hneď odtlačil a utrel si ho.

„Rada som vás znova videla, chalani,“ usmiala som sa na nich. Louisa som pripučila v silnom objatí, vtisla mu bozk na líce a odišla. Keď som zatvorila dvere, konečne som mohla ten falošný úsmev zložiť z tváre, vytiahnuť z tašky cigaretu  a vydýchnuť si.

„Môžem?“ ozval sa za mnou Zaynov hlas a ja som sa strhla. Prikývla som, keď mi priložil zapalovač ku koncu cigarety a plamienok olizol jej koniec. 

Mrkvičky moje! Zajtra odchádzam na lyžiarsky, inak sa teším, čo Vám poviem. Už vidím, ako budem stresovať pred autobusom, s kým si sadnem :D Ale čo, bude parádne, ja to cítim. Na izbe už mám sľúbenú romantiku (na ktorú som zvedavá, netuším, čo si mám pod tým predstavovať, ale pri ľuďoch, ktorí to vymysleli to môže byť čokoľvek), pri najhoršom sa niekomu inému nasáčkujem do izby :DD 

Pointa týchto drístov? Cez týždeň by som na vašom mieste časť nečakala, jedine že by som sa ešte dnes nejak zázračne rozbehla, čomu moc neverím. Máte tam ale na každý deň nastavený jeden deň z 3o-dňového challenge-u. Možno ešte stihnem nejaký photo spam, ktorý by som rada hodila, možno aj viac. Ak, tak niekedy cez týždeň sa tu objaví. Aspoň niečo, nech to tu nestojí. Budete mi chýbať. Keď prídem, sľúbujem, že aj s týmto príbehom pohnem. Ďalšia časť už bude z pohľadu Arie. Vážne sa teším na začiatok jej príbehu.

Ľúbim vás.

♥