Aria
Zastala som na
začiatku tmavej ulice. Jediné svetlá pochádzali z občasných pouličných
lámp a blikajúceho nápisu nad vchodom do klubu. Pred vyhadzovačom stál rad
ľudí, inak bola ulica prázdna, až na postavu v čiernom opierajúcu sa
o budovu oproti. Rýchlo som naťukala Harrymu sms-ku, že som išla navštíviť
kamarátku, telefón strčila do kabelky a prešla k tmavej postave. Bez
pozdravu sa odlepil od steny a postavil predo mňa. Nastavil pred seba
ruku, ja som si vyzliekla kabát a prehodila ho cez ňu. Premeral si ma
pohľadom. Krátke čierne šaty s hrubými ramienkami a hlbokým
výstrihom, topánky na vysokom opätku, niekoľko náramkov na ruke. S úsmevom
mi naznačil, aby som sa otočila a pomaly mi vytiahol gumičku
z vlasov. Zatriasla som nimi, kým mi nepadali vo vlnách na plecia, podalu
mu kabelku a on mi dal inú. Na sekundu som do nej nazrela. Plno malých
sáčikov, v každom dve biele tabletky. Jeden som vzala do ruky, tašku
zatvorila a prevesila si ju cez plece.
„Čakám ťa tu
o hodinu.“
„Vieš, že sa na
mňa môžeš spolahnúť, Eric,“ uistila som ho. Chytil ma za pás, pritiahol ku sebe
a drsne pobozkal na pery, kým sa otočil a zmizol za rohom.
„Hey Steve,“
usmiala som sa na vyhadzovača pri dverách, objala ho a do zadného vrecka
nohavíc mu zastrčila balíček, ktorý som držala v ruke.
„Vyzeráš skvelo,
Jess,“ povedal mi a otvoril dvere, aby som prešla dnu. Fungovalo to presne
ako každý iný večer. Steve neplatil, no za svoju dávku ma púšťal dnu, kedy som
chcela. Rozhliadla som sa po známom, zadymenom bare. Skôr, než som našla známu
tvár, sama si ma našla.
„Annie, už som sa
bál, že neprídeš,“ ozval sa za mnou hrubý hlas a zozadu ma objal, kým mi
do vrecka na šatách nenápadne čosi strčil. Chytila som ho za ruku a ťahala
do najtmavšieho kúta tanečného parketu. Rýchlo som spočítala bankovky vo
vrecku. Päť. Keď sa nikto nepozeral, povytiahla som rohy, aby som uistila, že
boli správnej hodnoty. Až potom som medzi prstami z tašky odrátala desať
balíčkov, ruky mu dala pri tanci okolo pása a všetky mu strčila do vrecka
nohavíc.
„Prepáč, mám tu ešte
pár priateľov, ktorých musím stretnúť,“ usmiala som sa naňho sladko a prebíjala
si cestu pomedzi tanečníkov. Hneď pri bare sedel Joe, ďalší, ktorý tu čakal na
mňa, Ericov stály zákazník.
„Maggie, posaď
sa!“ veselo ma pozval a pobúchal si po kolenách. Dlaň mi vzal do svojej
a niečo do nej strčil. Letmým pohľadom som prepočítala peniaze, skryla ich
do vrecka šiat a naklonila sa k nemu bližšie, aby nikto nevidel, ako
mu strkám do ruky štyri sáčiky.
„Henry!“
zakričala som na vysokého chalana opierajúceho sa o neďaleký box. Zamával
mi a spolu sme sa do toho najosamelejšieho posadili. Hneď mi podal šesť
bankoviek, ja jemu šesť sáčikov.
„Lucy,“ oslovil
ma ďalší chlapík, ktorého som si matne pamätala ako Joea, možno Josha. Spolu
sme prešli do miestnosti pre WC-kami, kde nebol nikto. Tak ako všetci, aj on mi
do vrecka strčil peniaze - rýchlo som ich prepočítala, kým ma pobozkal. Ja som
mu zatiaľ do nohavíc vopchala tri balíčky, on mi stále jazykom skúmal krk.
Odtlačila som ho od seba a vošla späť do baru.
„Nie je ich nejak
málo?!“ zakričal za mnou od dverí.
„Tie bozky tiež
neboli zadarmo,“ odkričala som mu a viac sa nestarala.
„Stella!“
„Mary!“
„Emma!“
„Lea!“
„Caroline!“
„Emily!“
„Jessica!“
„Paula!“
„Mary!“
„Emma!“
„Lea!“
„Caroline!“
„Emily!“
„Jessica!“
„Paula!“
Z každej
strany na mňa volali známi kupujúci. Vždy to šlo rýchlo. Niekoľko krátkych
objatí, ruka nenápadne do zadného vrecka, pár bankoviek a sáčikov
s tabletkami vymenilo majiteľa. Hlasná hudba, hustý dym, stále viac
nechcených dotykov... Všetko bolo tak ako vždy.
Dopila som už
piaty drink, na ktorý ma pozval ďalší chlapík, neschopný odtrhnúť pohľad od
môjho výstrihu. Hodinky mi vraveli, že Eric na mňa už asi päť minút čaká pred
barom. Kabelku som si prehodila cez plece a predrala sa davom
k vchodu. Rýchly pozdrav pre zlatého vyhadzovača Stevea a kráčala som
k Ericovi, ktorý sa opieral o protiľahlú budovu tak ako vždy.
„Trvalo ti to,
Aria,“ zahriakol ma, no ignorovala som to. Nechá to tak, ak sú obchody
v poriadku. A tie sú. No bolo príjemné opäť počuť svoje meno,
s istotou vedieť, že dotyčný hovorí ku mne. Eric by ma zabil, keby som
všetko, čo bolo možné, neskrývala. Podala som mu poriadne hrubú kôpku bankoviek
a on ich v sekunde prepočítal. Tak ako ja, robil to neuveriteľne
často. Usmial sa, suma, ku ktorej sa dostal sa mu určite páčila. Podala som mu
kabelku, rýchlo do nej nazrel a celý jej obsah vysypal do kabelky,
s ktorou som prišla a podal mi ju. Narýchlo som do nej pozrela. Šesť
balíčkov. Nádhera. Rýchlo som jeden otvorila, tabletku si vložila do úst
a so zatvorenými očami ju prehltla. Keď som otvorila oči, sledoval ma.
Uškrnul sa a podal mi kabát, pomohol mi navliecť si doň ruky a sám mi
zapol vpredu gombičky, za ktoré ma potom držal pri sebe.
„Poď ku mne do
bytu,“ navrhol mi tichým hlasom.
„Eric, mám
priateľa,“ povedala som mu, hoci som vedela, že to vie. Akoby moju poznámku
nepočul, potiahol ma k svojmu autu. Veľké, čierne. Iné by si človek ani
k chlapíkovi ako je on nedokázal predstaviť. Otvoril mi dvere na strane
spolujazdca a zavrel ich za mnou, keď som si sadla. Nebránila som sa, hoci
by som to dokázala. Potrebovala som prácu. A hlavne som potrebovala svoje
dávky. Bez neho by som nemala žiadne. A nemohla by som si ich kúpiť. Sadol
si na svoje miesto, zaváhal a namiesto toho, aby naštartoval ma pobozkal.
„Eric,“ snažila
som sa namietať, no ignoroval to. Naklonil sa ku mne ešte bližšie, jeho ruky
blúdili všade, kým ma bozkával. Neviem, ako sa mu to podarilo, no svoju sedačku
odsunul dozadšie, potiahol ma za sebou a ocitli sme sa na zadných
sedadlách, v okamihu som ležala pod ním.
„Eric...“
naposledy som zúfalo zaprotestovala, kým mi pery prikryl svojimi. Cítila som,
ako sa zips na šatách kĺže dolu a šaty tiež. Jediné, na čo som dokázala
myslieť bol Harry. Toto som mu nikdy nechcela urobiť. Nikdy, nikdy, nikdy...
hmm..tusim ze je to cim dalej tym komplikovanejsie :D ale svetoveee :D dzana
ReplyDeleteFucking perfect.
ReplyDeletenedokážem zo seba dostať ani slovo. ani jedno. ani písmeno.
ReplyDeleteje to čím ďalej tým lepšie. tá vec s Ariou ma dostala. ale musím povedať, že ten záver sa mi páči, končí sa to úžasne. čím sa to v podstate ešte komplikuje.
teším sa na ďalšiu časť.
Dokonalé ;)
ReplyDeleteDokonale zamotané :3
ReplyDeleteAsdfghjkl WOW
ReplyDeleteToto je neuveriteľná poviedka! Prepáč, moja, že som ti teraz nič nekomentovala, ale neviem, kde mi hlava stojí, mám toho veľa... ale toto je skvelé! Strašne sa mi to páči:) Ani nevieš, ako s ateším na ďalšie časti! A pripomenulo mi to A-team:) Len tak ďalej! :) :*
ReplyDeleteou.. je to zamotané .. ale dokonalé:) krásne:) šup dalšiu :)
ReplyDelete