Sierra
Cítila som sa
naozaj zle po tom, čo som z domu chalanov ušla hneď, ako Louis zaspal.
Hnevala som sa sama na seba, no nemala som inú možnosť. A hoci sa ráno
zobudí sám a zrejme bude prekvapený, je to nič proti tomu, čo by sa mohlo
stať v mojej prítomnosti. Ale možno len preháňam. Bože, prosím, nech to
nie je pravda. Však len preháňam? No
ták! Spiaceho Louisa som jemne pobozkala na rozlúčku a možno aj preto, že
keby bol hore, nedovolil by mi to a čím skôr som vybehla z domu.
Ulica bola prázdna, čo o jednej v noci nebolo nijak prekvapivé, no
napriek tomu som mala lepší pocit, len čo som si všetko prezrela. Už dávno som
vedela, čo hľadať a kam pozerať, no všetko bolo v poriadku.
Strelila som si
imaginárnu facku za tieto nezmysly, kým som sa konečne donútila kráčať ulicou
smerom domov. Topánky mi do rytmu klopkali po chodníku, a hoci som veľmi
túžila po nejakej dobrej hudbe z iPodu, ktorá by ma upokojila
a zlepšila mi náladu, nemohla som si dovoliť prísť o ďalší orientačný
zmysel, keď som už v tej tme ledva videla. Zúfalo som si zašla rukou do
vlasov, čo bolo také malé podvedomé gesto, ktorému som sa nedokázala ubrániť
a vzdychla si.
Veď Ariu poznám.
Musí tu byť dôvod, prečo odišla. Nemôže v tom byť nič viac. Už tu nie je
nikto, kto by mohol od nej niečo chcieť. Najskôr ju zas chytili, no tentokrát
aj nadobro zavreli. Uškrnula som sa sama pre seba, hoci som tomu neverila. Aria
bola na takéto niečo šikovná. Aj keby ju chytili, dobre vedela, ako správnym
výstrihom a pohybom mihalníc presvedčiť pánov policajtov, minimálne by sa
ozvala a chalani by ju z toho dostali.
Dosť! Dosť! Dosť!
Nič sa jej nestalo! Keby to aj boli oni, aj keď už nemajú čo chcieť, za Ariou
by nešli. Aspoň nie ako prvou. Kto by šiel za Ariou? Aria je nikto a vždy
aj bola. Zasa dostala tú najpodradnejšiou možnú prácu, aj keď by mohla byť
niekde úplne inde a sama je s tým spokojná. Kto z nich by chcel
Ariu? Dievča, čo predáva drogy po baroch za pár tabletiek týždenne? Dievča,
ktoré sa dá nahradiť prvým, čo stretne človek na ulici? Zrejme leží dakde
u kamošky na dlážke, zdrogovaná do bezvedomia po nejakej žúrke, kde ju mal
každý druhý.
Spokojná so
svojim vysvetlením, o ktorom som samú seba presvedčila, že mu verím, som
kráčala ešte niekoľkými ulicami dúfajúc, že sa mi podarí dostať do trochu
živšej časti mesta, kde možno aj chytím nejaký taxík, keď pri mne zastalo nízke
šporotové nablískane červené auto. Niekto si zo mňa robí srandu a dobre sa
baví na provokácií s týmito krásnymi strojmi. Začala som rozmýšlať nad
všetkými pre a proti minutiu polovice svojich peňazí na takýto pokladík,
keď vodič zroloval tónované okienko a vyklonil hlavu.
„Zveziem ťa,
kráska? Také nádherné dievča ako ty by nemalo namáhať svoje rozkošné nohy, zaslúžilo
by si voziť sa v tých najkrajších autách a aby ju všetci obskakovali,“
uškrnul sa na mňa a pridal zvodný pohľad, ktorý by bol, keby som nepoznala
Harryho, ku ktorému ho takto prirovnávam, neskutočne sexy. Chcel otvoriť dvere
a výjsť von, za mnou, no ja som ho rýchlo ubrzdila.
„Pozri, zlatko,
keby sa to dievča chcelo voziť v takom autíčku, samo by si také kúpilo,
alebo rovno lepšie. Poznám ten pohľad, ani neskúšaj na mňa ísť s tým, že
netuším, s čím mám tú česť, aj v tme ti viem povedať, že táto kráska
je Audi, A5 predpokladám, možno štvorka, len s lepším lakom. Ver mi, keby
som si ja nejakú kupovala, beriem si minimálne takú TT RS, tak zo seba nerob
nejakého frajera a láskavo ma neotravuj,“ odbila som ho, dvere, ktoré
otváral mu pekne naspäť zabuchla, kým na mňa v šoku pozeral, a keď som
kráčala preč, ukázala som mu prostredník.
Arogantný, ako
každý chalan, ktorý je presvedčený, že sa vyzná v autách a dievča netuší
o nich nič. Ako pekne sa dá takému zotrieť ten nechutný úsmev, za ktorým
sa skrývajú prihlúple predstavy, čo sa nikdy nezrealizujú, minimálne so mnou
nie.
Chvíľku som
rozmýšľala, ako ho vôbec mohlo napadnúť, zastaviť pri mne a ešte aj čakať,
že k nemu do auta nastúpim, až po chvíľke som si uvedomila, že on vlastne
netuší, že ho poznám. On netuší, že som ho sledovala, ako sa olizuje s Ariou,
že som ho videla viackrát s ňou. Čo chce odo mňa? Aria je preč, tak si
hľadá náhradu? Jasné, však sa s ňou vyspí, a keď ona na druhý deň
zmizne, on si ani nevšimne, len si rovno hľadá ďalšiu, veď kto by si všimol jej
neprítomnosť? Jedine Harryho peňaženka, oslobodená od jej nájazdov. Na chvíľu
som sa zasekla. Otočila som sa a videla červené auto, ktoré stálo na
ulici, nič sa okolo neho nehýbalo. Pochybujem, že Eric v ňom len tak
sedel. Prečo rovno nevypadol?
Kráčala som
rýchlo ďalej, tak, že keby som ešte trošičku pridala, bežala by som. Cítila som,
akoby mi niečo unikalo, všetko okolo sa rúcalo, nič nedávalo zmysel, kždý sa
správal čudne a všetko bolo čudné tiež. Nenávidela som to. Potrebovala som
späť kontrolu nad všetkým. Potrebovala som istotu. Potrebovala som vedieť, čo
sa deje. Prešla som niekoľko ulíc, keď som sa konečne dostala niekam, kde to žilo.
Nejaká zastrčená diera, kde pár neónových písmen, ktoré ešte svietili dávali
človeku zložitú hádanku, ktorou bol názov toho baru. Tonny's, Torry's, Trevis's...
Isté tam bolo v podstate len T-čko a S na konci. Bola to diera,
kde sa bavili ľudia spoločnosťou označovaní za spodinu.
Všetci presne
pasovali k vzhľadu ošarpanej budovy s opadajúcou omietkou a dosvecujúcim
nápisom. Roztrhané oblečenie, kožené bundy, piercingy a tetovania všade, jednoducho
decká presvedčené o tom, ako im je dobre na ulici a aký neférový k ním
je svet. Decká maľujúce graffiti po stenách a pravidelne obviňované z vandalizmu.
Bola ich plná ulica, veselo sa bavili, všetci pripití, a ako tanečný
parket, ktorý bar rozhodne nemal im slúžila ulica.
Skôr, než som
skutočne vošla do ulice plnej deciek, čo si ma začínali premeriavať som sa
obzrela. Ďaleko za mnou, no predsa celkom jasne, kráčal Eric. Netušila som, čo
chcel, no to, že šiel za mnou, už druhýkrát za túto noc sa mi jednoducho
nepáčilo. Nech chce čokoľvek, rozhodne to nie je niečo, čo by som chcela ja. Prešla
som pomedzi všetky tie decká, ktoré som tak volala, aj keď väčšina z nich vyzerala,
že má okolo 18-ky, čo je odo mňa len o dva roky menej, no aj tak mi
pripadali ako deti. Strašne urazení, aký je na nich svet nespravodlivý, no
namiesto toho, aby si spravodlivosť vybojovali, zabúdajú na ňu v alkohole.
Úbohé. Ja som vždy vedela, čo chcem a ko to dosiahnem. Takýmito ľuďmi som
odjakživa opovrhovala, no teraz som kráčala medzi nimi, uškrňala sa na
uslintaných pohľadoch ožratých chalanov, ktorý mi čumeli do výstrihu a na zadok,
ktorý len veľmi neporiadne zakrývali kraťase, pod ktorými boli iba riedko
čipkované silonky.
Prešla som k chalanovi,
ktorého som si už z diaľky vyhliadla, opieral sa o stenu, jedinú
spoločnosť mu robila fľaša v ruke. Pozrel na mňa, venoval mi veľmi pozorný
pohľad od hlavy k pätám, preglgol a radšej si znova odpil. Kráčala som
bližšie k nemu a on sa vystrel, keď si to uvedomil, čomu som sa
musela zasmiať. Hádam si chlapec nemyslí, že ma teraz začne baliť? Že ma vôbec
môže skúšať baliť? No on nahodil pripitý akože frajerský výraz. Nechajte ma
trikrát hádať... zapíja žiaľ, že ho žiadna nikdy nechcela?
Zastavím tesne
pred ním a váhu tela prenesiem na jednu nohu tak, že sa mi druhý bok
výrazne vystrčí. Viem, že nemám veľa času, no pri chalanovi, ktorý nie je
absolutne pri zmysloch, kto potrebuje čas? Odlepím ho od steny potiahnutím za
koženú bundu, otočím ho chrbtom a chudák ledva registruje, ako sa mu šúcha
z pliec. Ospravedlňujúco sa naňho usmejem, keď si ju oblečiem a poviem
mu niečo v zmysle, že mi je zima. Presvedčený o tom, ako strašne ho
balím mi v tom nebráni. Hryzúc si peru sleduje, ako sa niekoľkokrát
predkloním, pričom hádžem hlavou, až mi vlasy chytia objem a rukou si ich
ešte viac rozstrapatím.
Za toto mi
zaplatíš, ty sviniar, varujem Erica v duchu, keď si trhám obľúbenú
pančušku na jednej nohe. Rýchlo sa snažím prísť ešte na niečo, čo tomu chýba,
no nič ma nenapadá. Aj tak už nemám čas. Chalana, ktorý to celý čas sledoval,
stále presvedčený, ako strašne sa mi páči som bez varovania chytila za plecia a pritiahla
si ho k sebe, pri čom som cúvla, až som stála pri stene a opierala sa
o jej chladné tehly. Chalan bol na chvíľu nechápavý, kým som ho
nepobozkala a on neprestal rozmýšľať úplne. S jeho opileckým
sebavedomím a istotou o mojom pobláznení, ktorá ho stále
neprechádzala ma pritlačil bližšie k sebe a bozkával, čo bolo presne to, čo som potrebovala. Nazrela som
mu narýchlo cez plece, ruky mu obkrútila okolo krku, nohu v roztrhanej pančuške
okolo pása. Eric sa rozhliadal medzi deckami v uličke a pôsobil zúrivo.
Kopol do niečoho, čo som nevidela cez plece mojej ožratej skrýše a ja som
sa lepšie schovala za jeho hlavu, pričom som zvýšila intenzitu našich bozkov. Jediné,
čo Eric mohol zo mňa vidieť bola roztrhaná pančucha, ruky v koženej bunde
a strapaté vlasy. Aspoň som dúfala. A to nebolo v tejto skupinke
ľudí nič výnimočné. Chalan, ktorý ma pred ním nevedomky skrýval stiahol ruky z môjho
chrbta, čo som najskôr nechápala, no o chvíľku som videla, ako sa
nemohotne pokúša vyzliekať si mikinu a zostáva len v tričku. To si
snáď robí srandu! Ten idiot je vážne až taký naivný? On si myslí, že sa s ním
chcem vyspať alebo čo? No hoci si to neuvedomoval, robil mi neskutočnú službu,
kedže som videla, ako na nás Eric znechutene pozrel, rozhodne sa neplánoval
priblížiť k dvom idiotom, čo si to išli rozdávať o stenu. Čo mi
vnuklo len ďalší nápad. Ak sa mu hnusíme už teraz, keď to potiahneme ešte
ďalej, určite sa sem nepriblíži. Pomaly som si nohu zložila z jeho pása,
aj keď sa ma snažil chytiť za stehno a zastaviť, jeho ruky som si zložila z bokov a priložila ich
k stene pri mojej hlave.
„Toto sa ti bude
páčiť,“ sľúbila som mu s úškrnom a on sa neodvážil protestovať. Veľmi
pomaly som mu ruky položila na boky, pobozkala ho ešte raz, prešla mu na krk,
kým som sa od neho odtiahla a schádzala stále nižšie. Keď som si pred neho
kľakla, bol si istý, že vie, čo chcem spraviť a uškrnul sa, zatiaľ čo ja
som mu ruky položila na zadok. Dávala som si pozor, aby som bola čo najviac
skrytá za jeho nohami, no aj tak som musela vyzrieť a zistiť, čo Eric
robí. Vyzeral zúfalo, určite si myslel, že ma stratil, veď z tejto ulice
sa dalo dostať do asi štyroch ďalších. Zanadával, opitej babe, ktorá sa s nim
pokúšala flirtovať a zároveň zostať na nohách v zúrivosti strelil a s niekoľkými
kopancami do všetkého, okolo čoho prešiel, zmizol. Vydýchla som si, zatiaľ čo
zlatý chalan, ktorý ma doteraz kryl začal byť netrpezlivý. Bez slova som ho od
seba odsotila, a on, chudák nemal ani silu vzdorovať, nebolo treba žiadnu
silu, aby sa odtackal dozadu.
„Vážne si si
myslel, že by som s tebou chcela niečo mať?!“ vysmiala som ho, tá
myšlienka ma neskutočne urážala.
„Urob so sebou
niečo! Nerumádzgaj tu, že ťa žiadna nechce! Nájdi si prácu, začni chodiť do
fitka! Čokoľvek! Len vypadni z tejto diery!“ začala som naňho kričať
dúfajúc, že mu to dôjde, naozaj mi toho chudáka začínalo byť ľúto. Hodila som
po ňom jeho bundu a poslednýkrát ho pobozkala.
„Nestrácaj tu
čas, máš na viac,“ uistila som ho, kým som odtiaľ vypadla opačným smerom ako
Eric. Končene som sa po chvíli dostala preč z vyprázdnenej časti mesta a podarilo
sa mi chytiť taxík. To, čo som potrebovala bol čas na pokojné rozmýšľanie, takže
som ho požiadala o odvoz na opačný koniec mesta ako ten, kde sme sa
nachádzali, len aby som sa povozila, domov pôjdem potom.
Taxikár zafrflal,
no niekoľko papierikov s obrázkom kráľovnej a peknými číslami mu
zdvihlo náladu. Pekne peniaze spočítal, mučivo pomaly, až potom sa konečne pohol.
A ja som pri melódií prastarej piesne vychádzajúcej z rádia rozmýšľala
nad Ericom, na tom, ako on zapadá do toho chaosu a čo chce. Prečo by sa
zaujímal o mňa? Chcel Ariu. A kde je ona? Nemala som už chuť klamať
sa a presviedčať, že sa nič nedeje. Aria zmizla a mňa prenasleduje
Eric. Nie som úplne sprostá. Možno neviem, kto je za tým všetkým, no aj tak
musím zmiznúť. Okamžite.
Povedala sm včera, že možno bude časť, a aj keď som to nestihla, nie je to až o toľko neskôr, či?
Anyway I love you sooo much :*
ty kokoooos... tak akoze toto je ina peckaaa... nechapem z teba :D
ReplyDeleteTakžeee Eric, áno? :O Nalepená na obrazovke a ani nedýcham :D
ReplyDeleteSkvelé! :3
super, super rýchlo ďalšiu :)
ReplyDeleteJe mi to už trápne, ale okrem wáu zo seba nič neviem dostať. Celý tento príbeh je dokonalý, dokonalo zamotaný .. už teraz máš čo robiť, aby si to odmotala, ale predpokladám, že toto je ešte len začiatok. Máš úžasný talent, choď na nejakú žurnalistiku :)
ReplyDeleteJa som úplne mimo :D zbožňujem túto poviedku, ako to všetko opisuješ, no proste úžasné! ... Danka :)
ReplyDeleteakože áááá :) dokonalé to je :) užasne :) teším sa na ďalšiu:) šup :)
ReplyDeleteoch shit..no toto :)))) amazing ...skveléééé :)
ReplyDeleteNeskutecne! Jedna z nejlepsich ff !! Ctu ji podruhe,a lhala bych ,kdybych rekla ,ze me to stale nedostava! Uzasne, uplne neco jineho nez ostatni stereotypni povidky,ktere najdu na kazdem blogu ! Mas muj obdiv!
ReplyDelete