The Huntresses 31

Sierra

Usmiala som na Zayna, ktorý mi ponúkol rameno a ruku som si položila na tú jeho. Pomaly sme kráčali po chodníku vydlaždenom bielym kameňom, pravdepodobne mramorom, ktorý bol z oboch strán osvetlený drobnými svetielkami. Okolie chodníka bolo tmavé, jediné svetlo bolo len pred nami, kde svietilo každé okno v obrovskej vile, ku ktorej sme kráčali na večierok. Už teraz som zvnútra počula hudbu, jemné tóny nejakej skladby, len husle a klavír. Ani som si zo začiatku neuvedomovala, no kráčali sme presne podľa nej, pomedzi drobné lupienky ruží, ktoré boli rozsypané na chodníku. Len biele a žlté.

„Vašu pozvánku, pane,“ požiadal Zayna hneď pri dverách chlapík v elegantnom obleku.

„Prajem krásny večer, pán Malik. Slečna,“ kývol nám, keď si ju prečítal a otvoril dvere. Vošli sme do miestnosti, ktorá bola do posledného detailu zladená v bielej, jemnej žltej a zlatej, plná ľudí. Všade bolo počuť rôzne rozhovory, dámy v dlhých večerných róbach, páni v najluxusnejších oblekov, množstvo čašníkov so šampanškým, na vyvýšenom pódiu v rohu stáli hudobníci a v dokonalej synchrónií hrali akúsi skladbu.

„Pán Malik!“ ozval sa pri nás mužský hlas a ja som zostala prekvapená, keď som ho spoznala, „som veľmi rád, že ste prijali pozvanie!“

„Pán Jenkinson, je mi potešením,“ uistil ho Zayn, „váš večierok je úžasný. Smiem vás zoznámiť? Pán Jenkinson, moja veľmi dobrá priateľka, Sierra Chaseová,“ Zayn nás predstavil, formálnym spôsobom, ktorý ma v jeho podaní prekvapil, netušila som, že sem tak ľahko zapadne.

„Slečna Chaseová? Mal som česť poznať dievča s rovnako krásnym menom. A je mi cťou poznať aj vás,“ usmial sa na mňa a zdvihol ruku, do ktorej som mu vložila svoju. Konečne som zdvihla pohľad od zeme a pozrela naňho. Prekvapene sa zastavil, s mojom rukou kúsok pred ústami.

„Bože môj, Sierra, drahá,“ prekvapene si ma prezrel, keď ma spoznal, „tak dávno som ťa nevidel. Od tej...“

„nehody,“ dokončila som zaňho, môj hlas znel jemne hanblivo, „obávam sa, že som sa necítila dobre v spoločnosti, kde mi ich všetko pripomínalo.“

„Isteže, drahá, ver mi, že ťa chápem. A môžem ťa uistiť, že si všetkým chýbala, rovnako ako aj tvoji drahý rodičia. A taktiež sestry, neskutočne ma to mrzí.“

„To nič, už je to dávno,“ uistila som ho, hoci som o tom nebola sama presvedčená. S úsmevom ma chytil jemne za lakte a na vzdialenosť paží si ma od seba podržal, obzerajúc si ma.

„Vyzeráš prekrásne, ako vždy,“ povedal láskavo, „a máš krásne vlasy, táto farba ti pristane.“

„Budem sa červenať,“ zasmiala som sa a on sa ku mne pridal. Pobozkal ma na obe líca, tak, že sme sa dotkli len veľmi jemne a privítal aj ostatných chalanov, ktorí práve dorazili. S obavami som sledovala Ariu, okolo ktorej mal Harry jednú ruku obkrútenú. Čo ak ju spozná? A prezradí? No ona našťastie, asi prvýkrát, urobila niečo rozumné a nezdvihla pohľad. Rozprúdila sa medzi nimi formálne konverzácia. So Zaynom sme sa medzitým vyparili na tanečný parket.

„Skvelo tancuješ,“ pochválila som ho a tým sa celý náš rozhovor skončil. Pomaly sme sa hýbali do tej krásnej melódie, až kým napokon neutíchla. Zayn ma hneď po nej opustil s tým, že potrebuje ísť na wc, no nezostala som sama ani na sekundu.

„Zatancujete si so mnou, slečna Chaseová?“ zašepkal mi do ucha Louis, ktorý ani neviem ako stál priamo za mnou a mne naskočili zimomriavky. Tak ako všetci, aj on hovoril tým prehnane formálnym spôsobom, ktorý mi rýchlo začínal liezť na nervy.

„Bude mi potešením,“ usmiala som sa naňho, jemne si nadvihla sukňu a kúsoček sa poklonila. Uškrnul sa a dlane mi položil na chrbát, na čo sme sa pomaly začali hýbať do hudby.

„Netušil som, že tu tak dobre poznáte, slečna Chaseová,“ zašepkal, stále tá miestna formálnosť.

„Je veľa vecí, ktoré o mne netušíte, pán Tomlinson,“ odpovedala som mu rovnako formálne, pričom som  sa mu pozrela hlboko do očí, „mám množstvo tajomstiev.“

„A prezradíte mi nejaké z nich?“

„Môžem to skúsiť,“ usmiala som sa naňho a zahryzla si do pery, „Aria je moja sestra.“

Louis sa rozosmial a ja som sa uškrnula tiež, no vzápäti zvážnel.

„Počkaj, to si nemyslela vážne, však?“ spýtal sa zrazu šokovane.

„Ber to ako skúšku. Vidíš, že mi neveríš. Tak načo by som ti prezrádzala svoje tajomstvá?“

Na chvíľu bolo medzi nami ticho.

„Odpustíte mi to, slečna Chaseová?“

„Isteže,“ usmiala som sa naňho.

„Ale neprezradíte mi žiadne z vašich tajomstiev?“ spýtal sa s takmer psými očami.

„Možno jedno by som mohla,“ pošepla som mu a on sa na mňa so záujmom zahľadel.

„Je o týchto šatách,“ šepla som a videla, ako ho záujem prešiel.

„Sú príliš tesné,“ šepla som tak, aby ma nikto nepočul, „tak tesné, že som si nič pod ne nemohla obliecť. Vôbec nič.“

Videla som, ako sa mu rozšírili oči.

„Prečo mi to hovoríš?“ spýtal sa a oči na mňa prižmúril.

„Chceli ste počuť tajomstvo, pán Tomlinson. Tak som vám jedno prezradila. A je len na vás, ako s ním naložíte.“

Uškrnul sa na mňa, no to už pieseň skončila a ja som sa mu rýchlo vytrhla, s pocitom Popolušky. Alebo jej zlej verzie. Prešla som pomedzi baviacich sa hostí a zastavila sa pri prechádzajúcom čašníkovi, ktorému so vzala z tácne pohár šampanského. Chutilo lahodne a malo tú správnu teplotu, príjemne ma chladilo. Porozhliadla som sa po miestnosti, vstrebávajúc dokonalosť každého aj najmenšieho detailu. Nebolo pochýb o tom, že Elliot Jenkinson usporiadaval vždy najlepšie večierky. Otočila som sa k obrovskému zatočenému schodisku a vtedy mi takmer zabehlo šampanské. Niall sa v rohu bozkával s krásnou brunetkou, ktorej škoricové vlasy padali na plecia v dokonalých lokničkách, splývajúc na chrbát na rozkošné smotanové šaty. Vyzerala takmer milo. Všimla si ma, usmiala sa na mňa a ďalej sa venovala Niallovi. Štetka!

Otočila som sa na päte a rýchlo hľadala v dave Amber. Našťastie nebola ďaleko a v princezničkovsky rúžových šatách bola dostatočne viditeľná.

„Videla si Niallovu novú priateľku?“ šepla som jej do ucha a ona sa ku mne otočila s pohŕdavým pohľadom.

„Žiarliš? Jeho si ešte jediného chudáka nepretiahla?“ vysmiala ma, no ja som ju ignorovala.

„Niall sa tu práve olizuje s našou drahou Clarisse,“ zasyčala som na ňu a odišla skôr, než sa mohla znova ozvať.

Samozrejme, práve v najhoršej nálade som musela naraziť na Louisa, ktorý ma rovno potiahol na parket.

„Rozmýšľal som nad tajomstvom, ktoré si mi prezradila,“ uškrnul sa na mňa, konečne rozprával normálne, „a prišiel som na to, čo s tým chcem urobiť.“

Bez ďalšieho slova ma ťahal smerom k chodbe vedúcej z miestnosti a ja som sa zasmiala.

„Aj tušíš, kam ideš?“ podpichla som ho a on pokrútil hlavou.

„Tak nechaj viesť mňa,“ navrhla som mu a ťahala ho známymi chodbami. V kuchyni rozhodne teraz ľudia budú. Hosťovské by som neskúšala. Na toaletách budú tiež ludia...

Prechádzali sme okolo viacerých dverí, až boli pred nami posledné. Bez váhania som Louisa vtiahla do knižnice. Len čo som za nami zavrela dvere, pobozkal ma, jeho bozky boli lačné a nedočkavé.

„Veď ja sa presvedčím, čo máš v skutočnosti pod tými šatami,“ povedal výhražne a rozopol prvú gombičku.

Tá baba je otrasná, ale cca také nejaké má Sierra šaty 

A ešte, maličké venovanie, ktoré ma mrzí, že je na konci, no oddôvodnenie by Vám pokazilo časť.
Čiže, toto je pre Mimu, na ktorú som si hneď spomenula, neboj sa, ona so Zaynom určite neskončí, on je pre ňu len prostriedok, ako sa dostať k Louisovi.