The Huntresses 30

3o. časť? Srsly? Doteraz, keď mal príbeh 3o. časť už sa chýlil ku koncu a to veľmi rýchlo a toto... :)
Inak som sa bavila, keď som to dokončovala dnes a čítala som si začiatok. Prisahám, že bol písaný pred pár dňami, no keď som si ho prečítala teraz, uvedomila som si, ako veľmi som sa so Sierrou stotióžnila.
Ešte som chcela dodať, že ma mrzí, že to toľko trvalo, a že si za dnešný herecký výkon zaslúžim oscara...
Už mi hrabe.
Ľúbim Vás :*

Sierra

Prebudila som sa ráno a hneď som vedela, že v nesprávnej posteli. Zayn sa na mňa usmieval ako slniečko, kým ja som sa snažila pochopiť, čo sa stalo. Hlavne, ako som skončila práve s ním. Veď som šla za Louisom! Shit! Naozaj nesprávna posteľ! Už tretia v tomto dome... asi by som si ich mala škrtať (imaginárna fajočka nad touto posteľou), zostávajú mi len dve.

„Dobré ráno,“ uškrnul sa Zayn a sladko ma pobozkal.

Hmm, na toto by som si vedela zvyknúť. Opatrne som pred seba zdvihla ruku, aby som mu naznačila, že potrebujem čas a snažila sa spomenúť si na presný priebeh posledného večera, no po chvíľke som to vzdala, kedže to poriadne nikam nevidelo. Jediné, čo sa mi vybavovalo stále dookola bol Zaynov zadok. Zvláštne.

Bez varovania som sa prevalila na Zayna a pritlačila ho k posteli, pričom som ho pobozkala.

„Netuším. Ako. Som. Sa. Sem. Dostala. Ale. Neľutujem,“ zasmiala som sa.

„Bola som veľmi.. opitá? Robila som veľmi divné alebo zlé veci?“ spýtala som sa s obavami, no on len pokrútil hlavou.

„Bola si trochu popletená,“ pripustil, „ale sexy.“

So smiechom som sa vykotúľala z postele a niečo na seba hodila.

„Pozri, Zayn, toto všetko, ja, neviem, ako to presne povedať... Nemali by sme to nikomu hovoriť, zatiaľ. Prosím, nehnevaj sa na mňa. Vieš, prečo tu som, prečo ste ma zavolali, kvôli Harrymu. A kvôli nemu to musí zostať tajomstvo, aspoň zatiaľ, prosím. Kým sa zbavíme Am...Arie.“

„Ja ťa chápem,“ usmial sa na mňa povzbudzujúco, „no pokiaľ nevylezieš z okna, asi si všimnú, že si tu v noci bola.“

„Tak im nepovieš všetko. Len potiaľ, ako som sa sem v noci dotrepala opitá. Ďalej som jednoducho zaspala po tom, čo si ma v obave o mojo zdravie zložil na gauč. Ja už predvediem dokonalú bolesť hlavy.“

„A prečo si pila, vlastne?“

„Pohádali sme sa s Louisom. Vyhodil ma odtiaľto. Pozri, Louis bol mojim kamarátom veľmi dlho, zobralo ma to, jasné? A on vie, že sme sa pohádali, čiže nám bude veriť. No poď, nech to máme rýchlo za sebou,“ uškrnula som sa naňho a držiac sa za hlavu vyšla na chodbu.

„Ránko,“ zamrmlala som potichu Liamovi, keď prechádzal okolo a Zayn ma chytil okolo pliec.  

*****

„Zayn!“ zasyčala som naňho potichu, keď ma vo chvíle, počas ktorej sa na nás nikto nepozeral jemne uštipoldo zadku. Len sa uškrnul.

„Vlastne, teraz ma napadá...“ začal nesmelo, akoby sa to bál vysloviť a ja som sa naňho povzbudzujúco usmiala, nech pokračuje.

„...no... ehm...“ napokon si odkašľal a začal znova, už poriadne, „s chalanmi sme pozvaní na istý večierok. A naozaj by som bol rád, keby si šla so mnou...“

„Je ti trápne ísť sám?“ spýtala som sa a zdvihla obočie.

„Možno... ale naozaj chcem, aby si šla so mnou,“ povzdychol si a ja som sa zasmiala. Videla som, ako mu „nenápadne“ ukázal Liam zdvihnuté palce. Všetci to sledovali ako nejaké predstavenie.

„Prečo neísť s kamarátom na večierok...“ zasmiala som sa, „kedy, kde, prípadne ešte nejaké dodatočné informácie?“

„O dva týždne v sobotu, u istého pána Jenkinsona... s tým si nerob starosti, prídem po teba...“

Uškrnula som sa pri tom mene. Starý dobrý Elliot? Vždy usporiadával neskutočné večierky.

„...ale musíš sa naň vhodne obliecť...“ pokračoval Zayn a ja som sa rozosmiala.

„Zlatko, s tým si nerob starosti. Ja sa viem veľmi vhodne obliecť,“ žmurkla som naňho, no to ho len viac vydesilo. Chcel niečo povedať, no predbehla som ho.

„Do toho, čo si oblečiem mi kecať rozhodne nemusíš a ani nebudeš. Maximálne mi povieš, akej farby si dáš kravatu, prípadne motýlika. That's it.“

Znova sa pokúšal niečo povedať, čiže som ho musela predbehnúť.

„Ak ti to urobí radosť, keď budem mať šaty, ukážem sa ti v nich. Ak budeš mať veľké a opodstatnené pripomienky, MOŽNO budem rozmýšlať o tom, že na nich niečo zmením. A viac sa o tom nemienim baviť. Neviem, prečo by som ťa mala poslúchať.“

„Dobré ránko!“ ozval sa Harry, ktorý zrazu vošiel do kuchyne, držiac Amber za ruku a hlasno si zívol, čím vlastne ukončil celý náš rozhovor.

„Bude mi cťou ísť s vami na ten večierok, pán Malik,“ zašepkala som mu spôsobom, aký sa používal pred pár storočiami a spôsobne sa uklonila, nadvihujúc imaginárnu sukňu.

„Potešenie je na mojej strane, slečna Chaseová,“ uklonil sa taktiež a žmurkol na mňa. Až potom som skutočne venovala pozornosť Harrymu.

„Dobré ránko,“ odpovedala som mu veselo a objala ho, čo ho dosť šokovalo, no hneď, ako som sa vykrútila z jeho objatia, chytila som za ruku Amber.

„Len s Ariou dáme krátky rozhovor,“ oznámila som im, nečakajúc na ich reakciu ju potiahla cez francúzske okno na terasu a na záhradu, čo najďalej od domu.

„To bolo rýchle,“ zasmiala sa,“ keď si vravela, že sa musíme porozprávať, čakala som tak... o mesiac?“

„Nemáme čas na tieto nezmysly,“ prevrátila som očami, „takže rovno k veci. Neviem, ako ty, no ja so do Clarissinej veľkej akcie nechcem nechať zatiahnuť. Tentokrát to nedomyslela a prehnala. Aj keby som Arthura chcela zabiť, viem, akú ochranku ten chlapík okolo seba má, toto je samovražedná misia, no aj tak sa ťa musím spýtať, chceš s ňou ísť do toho?“

„Ako keby si nevedela odpoveď. Pre mňa je to minulosť rovnako, ako pre teba.“

„Takže sme v tom spolu. Neprevracaj oči, moje nadšenie je veľmi podobné tomu tvojmu. Pôjdeš so mnou proti Clarisse?“

Jej prikývnutie bolo jedinou odpoveďou.

„V tom prípade by som ocenila aj nejaký tvoj nápad, ako sa jej zbaviť, berúc do úvahy to, že keď ide ona dolu, ideme s ňou.“

„Čo tak sa jednoducho k nej nepridať?“ spýtala sa a tvárila, akoby povedala najväčššiu múdrosť sveta.

„Prečo ma to len nenapadlo?“ tvárila som sa, že vážne uvažujem, „hmm, počkaj, už viem! Možno preto, že Clarisse nás nenechá len sa jednoducho nepridať?“

„A čo ako môže urobiť?“

„A ty si nevidela, čo všetko je schopná urobiť? Ak nie, zhrniem ti to veľmi rýchlo. Jedným slovom. Čokoľvek.“

„Tak buď taká múdra a maj plán.“

„To mám, ako vždy,“ uistila som ju a naklonila sa k nej. Pochybovačne zdvihla obočie, no napokon sa jemne uškrnula, keď som jej ho pošepkala.

„A si si istá, že to vyjde?“ spýtala sa a ja som vedela, že pochybnosti nemá kvôli môjmu plánu ale kvôli tomu, že je môj. Len z princípu.

„Keď budeš mať lepší, ozvi sa,“ odbila som ju a s tým odišla.