The Huntresses 29

Dúfam, že som to moc neprehnala, a že mi odpustíte, ak hej.

Ľúbim Vás :*

Sierra

„Čo tak pozeráš? Pomôcť mi nič?“ zazrela som znechutene na šoféra taxíka, ktorý mi zastal a ukázala mu tri veľké tašky. Ufrflane vystúpil, no naložil ich všetky do kufra auta, kým som si pohodlne sadla. Nadiktovala som mu svoju adresu a už len spokojne zatvorila oči a počúvala nekvalitný zvuk taxíkového rádia. Niekoľkokrát som si v hlave prehrala celý rozhovor s Clarisse a Amber a zúfalo rozmýšľala, čo ďalej, čo bude teraz. Napokon som to vzdala. Načo sa tým trápiť? Pri Clarisse to nikdy neuhádnem. 

S úsmevom a celkom dobrou náladou som vystúpila pred bytom z taxíka a sama si vybrala tašky, pričom som prevrátila viditeľne oči. Všetko som som pokojne vyložila do šatníka, rozmýšľajúc, že za chalanmi, ktorých som naozaj chcela vidieť, prídem až večer. Teda, vidieť som chcela hlavne jedného. Možno ho vytiahnem do baru, na pár drinkov. Fajn, trochu ho opijem a zabavíme sa. Zahryzla som si do pery pri predstave Louisa a začala sa hrabať v množstve oblečenia. Možno... táto sukňa, skrátený top a, samozrejme, extra vysoké topánky.

Keď bolo všetko vybalené, ja osprchovaná a prichystaná, bol už aj takmer večer. Päť hodín. A čo? Nikdy nie je skoro na zábavu. A okrem toho, aj cesta k chalanom chvíľu zaberie.

*****

„Louis,“ uškrnula som sa naňho, len čo mi otvoril dvere a pobozkala by som ho, keby na mňa nepozeral tak... naštvane? Nevedela som celkom isto povedať, čo ten pohľad znamenal.

„Sierra,“ pozdravil ma chladne.

„Chýbal si mi,“ snažila som sa tváriť, akoby nič, možno mal len zlú náladu, „čo povieš na nejaký drink? Pozývam ťa,“ navrhla som mu so zvodným úsmevom na perách, no on sa tváril rovnako neprístupne.

„Vysvetlíš mi, prečo sa vrátila Aria?“ spýtal sa s prižmúrenými očami, ignorujúc moju veselú náladu. Shit. Krava. S ňou som nerátala.

„K tomuto problému. Aria, ako sa zdalo, neodišla. Poznám sa dobre s jej sestrou. Nepozeraj tak na mňa! Jej sestra ju nenávidí! Starý spor. V každom prípade, mali problém, s tretiou sestrou, museli ísť súrne za ňou, nejaká rodinná záležitosť, aspoň tak som počula. Ona neodišla, ona musela ísť na to rodinné stretnutie. Mrzí ma to...“

„A to mi len tak hovoríš?!“  škaredo na mňa pozrel, „kamarátka s jej sestrou?! Ty ju poznáš a tváriš sa, že nič?! Ako ti mám veriť?! Ako mám vedieť, že celý ten čas nie si na jej strane?!“ zhúkol na mňa a skôr, než som mohla zareágovať mi pred nosom zabuchol dvere.

„Vypadni!“ ozvalo sa ešte spoza nich.

„Louis!“ zakričala som naňho zúfalo.

„Tomlinson! To mi predsa nemôžeš spraviť!“ vrieskala som, no on ma ignoroval.

V slzách som sa zviezla na zem. Ja plačem kvôli chalanovi? Prvýkrát vo svojom živote? Tomlinson, čo si to so mnou urobil? Čo si mi to urobil? Moje zúfalé myšlienky mi na tieto otázky neposkytovali odpovede.

S ublíženou hrdosťou som vstala, brada ešte vyššie ako inokedy, zažmúrila som oči a vreckovkou si utrela slzy aj roztečenú špirálu. Až keď som si bola istá, že som plač zažehnala nadobro, otvorila som oči a povýšenecky odkráčala do najbližšieho baru. Tam už to šlo rýchlo. Pila som doradu všetko, čo mi pripití chlapi kupovali, tancovala s každým, no skôr, než začal dúfať v niečo viac ho odkopla. Nebola som úplne mimo, vlastne som bola len ukecanejšia a odvážnejšia, možno s jemnými nedostatkami v chôdzi a občasnou prílišnou úprimnosťou, ktorá sa však nedala s určitosťou pripísať alkoholu, keď som sa odhodlala vypadnúť odtiaľ. Odhodlane som kráčala ulicami Londýna za svojim cielom, ukazujúc pritom prostredníky chalanom, ktorý sa pri našom stretnutí na ulici obzerali za mojim veľmi striedmo zahaleným zadkom.

„Kde je Tomlinson?“ spýtala som sa na rovinu Zayna, ktorý mi prekvapene otvoril dvere.

„Šiel piť.“

„Mohol ísť so mnou.“

„Šiel kvôli tebe.“

„A ja kvôli nemu. Mohol ísť so mnou.“

Zayn len prevrátil oči, ale uškrnul sa. Pri pohľade na ten úškrn ma niečo napadlo.

„Vážne sa mi stále pozeráš na zadok a tváriš sa takto?“ spýtala som sa a napodobnila pohľad, ktorý mi Amber opísala.

Vypúlil na mňa oči.

„Áno alebo nie?“

Bez odpovede.

„Ak ti to pomôže, ja sa ti na zadok pozerám,“ uškrnula som sa, „máš naozaj fajnú riť. Tak mi odpovedz. Áno alebo nie?“

Prikývol, hoci netušil, či sa má tváriť prekvapene alebo zahanbene.

„Ani to nebolelo,“ zasmiala som sa, potlačila ho do hrude, aby som mohla prejsť okolo neho dnu.

„Kde sú všetci?“

„Šli piť.“

„A ty?“

„Ja nie.“

Musela som sa rozrehotať.

„Neľutuješ, že si nešiel?“

„Teraz, keď tu mám teba?“ spýtal sa pobavene.

„Je tu teplo,“ povedala som, hoci to nemalo súvis absolútne s ničím. Nemotorne som si začala rozopínať gombíky na krátkej bundičke, no utekali mi.

„Hej, čo si za gentlemana, že mi ani nepomôžeš?!“

Zasmial sa, no postavil sa predo mňa, pozrel mi do očí a bez zaváhania či problémov mi rozopol bundičku, pričom nedokázal prerušiť ten pohľad.

„Prečo sa mi pozeráš na zadok?“ spýtala som sa, keď som sa mu otočila chrbtom a on mi chytil plecia na bundičke a ťahal ju dolu.

Znova neodpovedal.

„Malik! Som ožratá, zvedavá, nadržaná a vždy k tebe úprimná!“ zavrčala som naňho, pričom zo mňa hovoril viac alkohol ako ja.

Zalapal po dychu a ja som prevrátila oči.

„Fajn. Pomôžem ti. Možnosť a: mám pekné nohavice/sukne a obdivuješ ich. Možnosť b: mám dobrú riť. Možnosť c: chceš ma. Možnosť d: neexistuje, pokiaľ netrpíš nejakou psychickou poruchou alebo čím. Tak už povedz!“

Stále nič.

„Fajn. Ja si odpoveď zistím,“ zašomrala som si akoby pre seba, no tak, aby to počul.

„Najprv sa pokúsim vylúčiť možnosť a.“

A s tým som si vyzliekla sukňu, ktorá našťastie nemala žiaden zips ani nič, ktorý by ma v tomto stave asi zabil. Podala som mu ju. Prekvapene na mňa pozrel.

„Čo na ňu hovoríš?“

„Ehm... no... pekná?“ vymáčkol sa po chvíli prekvapene.

„Fajn, možnosť a to nebude. Uľavilo sa mi, si moc pekný kus na gaya. Skúsime b-čko.“

A bez varovania som mu chytila ruky a položila si ich na zadok. Zdalo sa, že sa konečne spamätal, jeden prst mi opatrne strčil za okraj nohavičiek, čo bolo jediné, čo mi zakrývalo zadok a pritlačil si ma k sebe.

„Stále si nie som celkom istá, či b alebo c,“ podpichla som ho, na čo ma konečne nedočkavo pobozkal a náhlivo mi vyzliekol tričko.

Bez zaváhania som aj ja zbavila jeho trička, no takmer okamžite mu presunula ruky nižšie.

„Máš naozaj dobrú riť,“ zamrmlala som mu do pier, pričom som mu ju jednou rukou stlačila a on ma na oplátku uhryzol do pery.

„Ty neprestaneš?“ zavrčal na mňa, keď som ho niekoľkýkrát pleskla po zadku a ja som len pokrútila hlavou, na čo si ma prehodil cez plece a odniesol ma k sebe do spálne.

„Stále si mi nepovedal, ktorá možnosť to bola,“ varovala som ho.

„C,“ uistil ma pobavene.