The Huntresses 43

Sierra

S otvorenými ústami som sledovala Harryho, ktorý telefonoval s Ariou. Ako mohol telefonovať s ňou? To nie je možné. To nie je možné! Harry so šokovaným výrazom zložil telefón a pozrel na mňa.

„Vysvetlíš mi, čo Aria myslela tým, že ty a Clarisse ste ju UNIESLI?!“

„Skúsil si sa jej spýtať, koľko alkoholu požila, kým ti zavolala?“ spýtala som sa ľahostajne a rýchlo rozmýšľala, ako sa z toho dostať.

„Postrážte ju tu, porozprávame sa neskôr. Ja idem po Ariu,“ povedal Harry chalanom a mňa ignoroval. Povzdychla som si a Zayn ma potiahol ku gauču.

„Čo sa deje?!“ spýtal sa ma a ja som ho ignorovala.

„Bez svojho právnika nepoviem nič,“ povedala som mu ako sa to robí v kriminálkach a pohodlnejšie sa usadila, ignorujúc ich všetkých. Keď sa vo dverách objavili Clarisse s Niallom, Clarisse skončila na gauči vedľa mňa a spolu sme čakali na výsluch.

„Čo sa deje?“ spýtala sa s veselým výrazom na tvári.

„Netuším, Aria sa zrejme opila a zavolala chalanom, že sme ju my dve uniesli,“ odpovedala som jej pobavene a čakala, ako zareáguje. Stále som sa tvárila akože neviem, čo sa deje, ja sa rozhodne nepriznám, keď som sa ešte ani nezačala z toho vyhovárať. Rozhodne to s Clarisse dokážeme obkecať.

Clarisse, samozrejme, nesklamala. Hneď, ako som dohovorila nasledoval výbuch smiechu.

„Bavíš sa?“ spýtala som sa jej znudene, „mne to príde úbohé.“

„Ale no ták, veď jej to vyšlo. Upútala a pritiahla pozornosť všetkých. Musím uznať, že sa mi tá predstava páči. My dve ako veľké zlé mafiánky a únoskyne detí.“

Musela som sa tiež rozosmiať, s akou ľahkosťou a veselosťou to všetko hovorila.

„Asi by ste mali pred nami utekať, chalani,“ pridala som sa so smiechom, „Clarisse určite vytiahne z kabelky zbraň alebo ešte lepšie, bombu a všetkých nás tu pozabíja.“

„Pššt,“ zasyčala na mňa Clarisse a priložila si prst k perám, „to im nehovor!“

„Ani o tom uspávacom prášku, čo si im nasypala do pitia?“ spýtala som sa prihlúplo a ona ma buchla po stehne, až to plesklo.

„Trúba, prezradíš ma!“

„Hí, prepáč, to som vážne nechcela,“ zatvárila som sa previnilo a nahodila nevinnú takmer detskú tvár.

„Vysvetlí mi niekto, dokedy tu takto budem sedieť?“ spýtala som sa otrávene a povzdychla si.

„Kým sa nevrátia Harry s Ariou a všetko sa nevysvetlí,“ zasyčal na mňa Louis.

„A máte niekto tušenia, ako ďaleko to je?“ spýtala sa ich naštvane Clarisse. Samozrejme, že ona vedela, kde je Aria. A ja som vedela podľa toho, ako som Clarisse poznala, že je odprataná niekde cez polovicu krajiny.

„Máme čas, vážení,“ ozval sa veselo Liam, „kým čakáme, môžme si pozrieť nejaký film!“ navrhol a vrhol sa k DVD-čkam. Prešla som k nemu a pomohla mu s triedením.

„Je celé toto divadlo nutné?“ zašepkala som mu, „uvedomuješ si, v akej som tu situácií? Rozlúčila som sa so všetkými, nie s každým práve v dobrom a namiesto toho, aby som odišla a všetci sme na to zabudli to trčím s ľuďmi, medzi ktorých už nepatrím a som viditeľne navyše. Tak mi povedz, či je to vážne nutné.“

„Budeš tu so mnou a sľubujem, že pre mňa navyše nebudeš,“ povedal mi priateľsky a podal mi jedno DVD-čko.

„Čo tak toto?“ spýtal sa a ja som naň s úžasom pozrela, prekvapená, že si stále pamätá môj obľúbený film.

„Liam, vieš, že mi to robíš len oveľa tahšie? A všetkým ostatným tiež?“

„Viem to, no bohužial som jediný, kto to vie a ostatní s tvojim odchodom súhlasiť tak ľahko nebudú, čiže sa pohodlne usaď a vychutnávaj film. Doriešime túto situáciu a všetci pôjdu pokojne domov.“

Povzdychla som si a sadla si na gauč, naspäť vedľa Clarisse, keďže nás bolo veľa a miesta neboli navyše. Bez varovania som si položila hlavu na jej plece, zatvorila oči a ani som nevedela ako, no zaspala som. Predsa len, bol to naozaj namáhavý deň...

****

Máme tu zemetrasenie? Čo sa deje?! Fuck! Otvorila som oči a videla, ako mnou Louis myká, nech sa zobudím. Akoby si nebol istý, či som už naozaj hore, rozhodol sa ma ešte prefackať, pričom mi jednoducho jednu poriadnu strelil.

„Kto vymyslel, že akurát on ma má zobudiť?!“ vynadala som všetkým naraz, pošúchala si líce a swnažila sa utlmiť dotrasy v hlave, ktorých sa ešte pol hodinu nezbavím.  Poobzerala som sa po miestnosti a videla, že Aria s Harrym sú už tu. Nepohli sa od seba a napriek všetkému som musela uznať, že Aria vyzerala vážne dobre. Neviem, čo som čakala, možno že príde vychudnutá s vyplašeným výrazom na tvári, no zdalo sa, že jej odvykanie prospelo, dokonca aj niečo pribrala, čo ona s jej trčiacimi kosťami naozaj potrebovala a hoci hrala úbohé dievčatko a slzy, vedela som, že sa má perfektne. A vďačnosť nikde?!

„Čo sa teda stalo?“ spýtal sa jej láskavo Liam a Harry ju stále hladkal po ruke.

„Ony dve...“ začala slabým hlasom a trasúcim sa prstom ukázala na mňa a Clarisse, „keď sme šli všetky tri na nákupy, ony dve ma uniesli...“

„Jasné, s pomocou macka Pooh,“ prevrátila som oči. Naozaj čaká, že jej to niekto aj uverí? Zazrela na mňa a otočila sa znova k chalanom, naklonila sa k Harrymu a niečo mu zašepkala. Harry vyvalil oči. Aria niečo, zrejme to isté, zašepkala aj ostatným chalanom a všetci na mňa pozerali rovnako. Teda, pozerali tak isto aj na Clarisse.

„Čo vám povedala?“ spýtala som sa ich pokojne, hoci som sa pokojne necítila. Čo také im mohla povedať?! Clarisse pozerala stále s pobaveným úškrnom, no vedela som, že rovnako to v nej vrie. Vtedy Aria vytiahla z vrecka mobil. Mobil! Ako sa dostala k mobilu?! Prisahám, že ak by nás to neprezradilo, na mieste by som Clarisse uškrtila. Ako sa mohla dostať k mobilu?! Ako to mohla Clarisse dopustiť?! Zdalo sa, že chalanom ukázala nejaké fotky, možno videá, niečo, čo mala v mobile a chalani na to vyvalene čumeli. Po chvíľke sa všetci naklonili bližšie, ona im dala mobil a všetci počúvali nejakú nahrávku, ktorá sa k nám nedostala. Čo to robí?! A čo také tam môže mať?!

„Nejaké vysvetlenie?!“ zazrel na mňa Louis, ktorý sa vyžíval v tom, že môže byť ku mne hnusný.

„K čomu? Možno vám tam ukázala fotky z dovolenky a vy len dúfate, že sa zo strachu priznáme k niečomu, čo sa nestalo,“ zasmiala sa Clarisse.

„Uisťujem ťa, že to neboli fotky z dovolenky.“

„Tak potom sú tie fotky falošné alebo staré, kedže teraz bola na dovolenke.“

„Áno? A ty to vieš pretože...“

„Pretože to mi povedala, keď sme sa lúčili vtedy v nákupnom centre? A poslala mi aj pohľadnicu. Nechala som ju v Niallovej izbe. Môžem po ňu ísť alebo keď mi neveríš, choď ty, je na nočnom stolíku.“

„Pohľadnica nie je žiaden dôkaz, keď si si ju mohla napísať sama.“

„Taká zúfalá, aby som si posieľala pohľadnice zatiaľ nie som,“ uškrnula sa naňho.

„Tak rovno vypadnite! Obidve! A už sa tu láskavo neukazujte!“ zavrčal Louis, ktorý tu prevzal vedúcu úlohu a pre mňa to bol ten najhorší možný človek, „neverím ani jednej z vás ani slovo! Buď to okamžite vysvetlíte alebo vypadnete! Čo ste urobili Arií?!“

„To je vyhrážka? Že mám vypadnúť? Úplne ti preskočilo?! Chcela som vypadnúť pred HODINAMI a ty si ma tu držal, aby si ma vyhodil teraz?!“ zvreskla som zúrivo naňho, vstala a rovno kráčala preč. Clarisse sa zdvihla hneď po mne a bez rozlúčky šla tiež preč. Nikto za nami nešiel, keď sme vyšli von.

„Vieš čo?“ otočila som sa k nej a ona na mňa prekvapene pozrela, „v prvom rade si neskutočná krava. Nechápem, ako si mohla dopustiť, aby sa dostala k mobilu a ako sa mohol Harry dostať k nej. A ešte jedna vec. Idem s tebou do toho.“

„Čo?“ nechápavo na mňa pozrela, zmätená rýchlosťou, ktorou som menila témy a takisto tým, čo som hovorila.

„Idem s tebou do toho. Nemám čo stratiť. A Arthur musí zaplatiť...“

Ľúúúúbim Vás :*