Tuesday 7 August 2012

She is mine ! 18

Ženušky, mám toho strašne veľa na jazyku ale nechce sa mi. :D 

Hope you like it, xx

ZAYN

"Harold stíchni."

"Čo je na tom, že tuto s Louim chceme vedieť, či máš vytetovanú Adrianu ?"

"Že ste maximálne otravný."

"Tak nám to povec."

"Presne."

Takto to ide celý čas, čo tu sedíme. Vyzvedajú. Prehltol som špagety a kým som stihol odpovedať ozvala sa Adriana. Prekvapilo ma, že vybuchla až teraz. Príbor s cinknutím dopadol na tanier a s hlbokým povzdychom zdvihla hlavu.

"Kriste. Povec im to alebo to poviem ja. Kto to má počúvať ?"

Vidličku opäť zdvihla a pokračovala v piplaní svojej večere. A pritom to bol jej nápad ísť do reštaurácie. Vzdychla si asi miliónty krát dneska večer a ja som výnimočne nevedel čo ju trápi. Ani za nič mi nechcela povedať čo je. To jej "nič" ma vytáčalo, myslí si, že mňa oklame ? Len dúfam, že neplánuje ďalší útek. Asi som stíchol na dlhšie ako som si myslel. Tí dvaja zase začínali polemizovať čo a kde by to mohlo byť.

"No ?"

"Adriana povec im to."

"Nikdy ste si nevšimli tú malú sovu na jeho hrudi ?"

Povedala pre zmenu ticho a zamyslene. Nastalo absolútne ticho, ktoré prerušil Liam.

"Sovu ? Prečo práve sovu ?"

"Lebo to ma okále ako ping-pongové loptičky, v noci to nespávalo skoro vôbec, keď je naštvatá driape..."

Louis sa začal strašne smiať. Adriana vtedy prudko vstala od stola, stolička padla na zem a príbor letel na kraj stola. 

"Asi má svoje dni. Nejak dnes mení nálady."

Zapojil sa Niall, ktorý si až vtedy začal všímať čo sa deje.

"To ma potom krámy asi stále."

Odpovedal Harry.

"Ľudia ja večeriam."

"Že práve teba, čo si to určite vedel prvý trápi téma Adrianinej menštruácie."

"Prečo za ňou nikto nejdeme ?"

Pýtal sa do toho zmetku zase starostlivý Liam.

"Lebo je práve schopná vraždiť."

Každý dojedol, čo mal a ak aj nedojedol, postaral sa o to Niall. Zaplatili sme a vydali sa pekne peši, ako to chcela Adriana, domov. Cestou nás stretlo pár pojašených báb, ktoré chceli fotku a podpis. Jedna z nich mi pošepla, že moja sestra sedí na lavičke pri námestí a neodpovedá. Ale že žmurká a hýbe sa. 

"Ďakujem."

Povedal som zohnutý pri nej, pretože mi to šepkala, dal jej pusu na líce, po ktorej ostala absolútne paralyzovaná a bežal si za "sestrou". Chalani sa rozbehli so mnou. 

Rozhliadali sme sa po rozľahlej ploche ale vidieť čiernu Adrianu v tme to chce niekedy čas. No zbadali sme ju až vtedy keď sa začala zdvíhať zo zeme. Oprášila si zadok a počkala si kým ja prídem k nej. Pozeral som sa na to miesto a dochádzalo mi, že musela sedieť na zemi. Silene sa na mňa usmiala a mne sa rozbúcháo srdce od hnevu a zmätku čo mi vládol v hlave.  

"Do kedy sa chceš tváriť, že je všetko v poriadku ? Vidím to, mňa neoklameš ! Tak mi to povec, lebo ma privádzaš do šialenstva."

Rozkričal som sa ani neviem ako. Nepozerala sa na mňa, jej pohľad smeroval do zadu, pozerala sa na niekoho. Striaslo ju. Cez šaty som jej prehodil svoju rifľovú bundu a čakal na odpoveď. Ale ona iba stála ako solný stĺp, hľadela na to niečo za mnou a mlčala. 

"Adriana..."

Šepol som zúfalo. Prečo sa na ňu neviem hnevať ? 

"Zayn, asi sa budem sťahovať."

"Prosím ?"

"Netvár sa prekvapene. Vedel si, že to musí prísť. Prekážam."

"Prekážaš ? Lepšia výhovorka nebola ? Nikdy si sa nestarala či prekážaš. A nikdy to tak nebolo. Práve si zvykli. Aj ty si sa prispôsobila. Veci sa začali dávať do poriadku a ty teraz zdupkáš ? Keby mi aspom neklameš."

Pokrútil som hlavou so slzami v očiach a odišiel. 

"Zayn čakaj. Vieš, že som sa nikdy nechcela presťahovať k vám. Bol si s tým zmierený, že chcem čo najskôr vypadnúť. Keby nezomrel otec dávno by som bola preč a veci by boli po starom."

"Teraz sú veci lepšie !"

"Ako pre koho."

Šepla smutne. Zase to prišlo, neviem sa na ňu hnevať. Zvrtol som sa na päte späť k nej a objal ju.

"Kam sa sťahuješ ?"

Spýtal som sa s perami pri jej krku. Voniala sviežo, letne, sladko a krásne. S rukami na mojom chrbte ma silno stískala kým sa neodtiahla aby mi mohla odpovedať. Najprv si však vyzula topánky, čo značilo, že je to zlé a chytila ich obe do jednej ruky. Vyzúva si ich aby prípadne mohla utekať alebo aby to ustála. 

"Do New-Yorku."

ADRIANA

Keby tak vedel, že zo všetkého najmenej ma trápi odchod do New-Yorku. Vlastne sa tam teším. Možno ma smrad toho veľkéko mesta otupí natoľko, že na to prestanem myslieť. Upreto som hľadela za Zayna, búchalo mi srdce. Len ma to utvrdilo v tom, že sťahovať sa je potrebné. 

"Prepáč. Neprestaneš byť môj anjel."

Povedala som Zaynovi a dala mu pusu. Ozajstnú. 




Prosím si komentár, pusiatka =*

9 comments:

  1. keď tak pekne prosíš... dokonalá časť :) píšeš úžasne :* ľúúúúbim ťa ♥ ♥ ♥

    ReplyDelete
  2. Fú :) riadne úžasná :) do NEW YORK-u? ešte raz Fú :D ale vydarilo sa :) :*

    ReplyDelete
  3. píšem komentár, pretože neviem nájsť na vás kontakt :) Váš blog som si práve teraz otvorila a idem si prečítať aj príbehy, ale to, čo som teraz chcela, je ten váš kontakt :) chcela by som sa niečo spýtať :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. neviem, aký typ kontraktu chceš, čiže dávam asi všetko :)
      email- throughtthepinkglasses@gmail.com
      fb (Kikuš)- http://www.facebook.com/kika.lalikova
      tt (Kikuš)- https://twitter.com/Dancer__1D
      nech sa páči, pýtaj sa :)

      Delete
    2. Ou, to ja rada otázky :) zadaj si do FB Maruška Lumparikova :) som taká jediná ;D

      Delete
  4. :) supér časť so far :D ale do New Yorku? :/ chudák Zayn und Lou :/ ale konečne! Pusá bola :D krásne, rýchlo ďalšiu :*

    ReplyDelete
  5. daj ďalšiu :) prosííímm :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. a zabudla som pripomenúť, že táto časť bola dokonalá :)

      Delete