One more time? 36

„Určite? Je to dobrý nápad?“ pýtala som sa Louisa, kým sme v noci vybrali spodné prádlo z Harryho kufra a nahradili ho niekoľkými čipkovanými tangáčmi, rovnako ako sme plavky vymenili za bikiny. Nemala som problém s Harrym, skôr s Liamom a tým, čo nám povedal. Aj napriek tomu budeme pokračovať v tejto nezmyselnej vojne? „Ale no ták, hádam ma nepripravíš o trošku zábavy,“ povedal Louis s úškrnom a zazipsoval naspäť Harryho kufor. Začali sme sa vykrádať von, keď si na niečo spomenul a vrátil sa k Harrymu kufru. Z taštičky, ktorú si tam uskladnila Rachel neschopná pobaliť sa “len“ do dvoch kufrov vybral sladkastú voňavku a skôr, než som ho mohla zastaviť pooblieval všetko Harryho oblečenie, ktoré teraz voňalo ako zmes kvetín a cukrovej vaty. Pokrútila som nad ním hlavou a rýchlo vybehla von na chodbu, kde som sa mohla smiať bez obáv, že zobudím Harryho a zničím tak náš plán. Vrátili sme sa do Louisovej izby a skôr, ako sme si lahli spať sme zamkli dvere. Pre istotu.

Toto nemôže dopadnúť dobre. Toto nedopadne dobre. Bude to úplná katastrofa. Vedela som to. Vedela som, že to nie je dobrý nápad. Liam sa v snahe spriateliť nás (a som si istá, že aj keď sa hrá na dokonale dobrého človeka je za tým aj trocha pomsty) postaral o to, aby sme v lietadle dostali miesta oproti sebe, izby v hoteli sme mali pri sebe a boli spolu najviac, ako sa dalo. Čo nemohlo dopadnúť dobre. Nedôverovala som svojim nervom a Louisovej schopnosti odolať pokušeniu. Je len otázkou času, kedy sa v jeho, pre celý svet nepochopiteľnej, mysli zrodí nejaký ďalší brilantný plán a Harry s Rachel to opäť schytajú. A ten plán prišiel v tretí deň tejto “dovolenky“. Neviem, prečo to nazývame dovolenkou, dovolenka je o oddychu. Toto je len napätie, každý čaká, kedy sa niečo zlé stane, kedy zas niečo spravíme. A ja od začiatku viem, že sa niečo stane a každou chvíľou je to bližšie a bližšie.

„Nenecháme to tak? No ták, Lou, kašli na to, je to idiot, zabudni naňho, prosím,“ prehovárala som ho, no ani som nedúfala, že to bude mať nejaký zmysel. Prečo by malo? Louis sa nikdy nevzdá svojho dokonalého plánu. On s touto hrou na pomstu nikdy neprestane. Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím a pohľadom sa ma spýtal, či to myslím vážne. Povzdychla som si a pomohla mu pobaliť do kufra zvyšne oblečenie zo skrine. Spoločne sme odtiahli Rachelin aj Harryho kufor von, čo najtichšie, aby sme ich nezobudili a nevšimli si, že všetko ich oblečenie záhadne zmizlo. Keď kufre bezpečne zmizli, Lou sa vrátil potichu do ich izby a nechal im tam oblečenie, ktoré sme im prichystali špeciálne na túto príležitosť. Vyšiel von a podal mi niekoľko malých sivých tehličiek. Nechápavo som na ne pozrela, a skôr, než som si uvedomila, čo to vlastne držím mi to sám vysvetlil. „Baterky z mobilov. Aby náhodou nevolali niekomu a nežiadali pomoc, povedal s úškrnom, baterky mi vzal a o chvíľu už zmizli v jeho zadnom vrecku. Akoby sa nič nestalo, zišli sme do hotelovej reštaurácie na raňajky, kde už sedeli Liam s Danielle aj Zayn s Perrie. Pohľad na akékoľvek jedlo bez Niall a bol zvláštny, no nebolo to to, čo ma trápilo najviac. „Nejak veselo?“ spýtal sa podozrievavo Zayn, ktorý tiež musel vidieť ten obrovský úškrn na Louisovych perách. „Nič, nič,“ zahovoril rýchlo a veselo Louis, „len pekné ráno, nie? Žiadna otravná kučeravá hlava... Hahahah, just joking...“ rýchlo zmenil odpoveď, keď zachytil štyri nie veľmi nadšené pohľady. „Keď už si tak milo nahodil túto tému, ako to je mometnálne s vami a Harrym?“ spýtal sa Liam, ktorý stále naivne veril, že jedno ráno mu oznámime, že sme všetci najlepší kamaráti a stráááááášne sa ľúbime. „Je to na dobrej ceste,“ povedal Louis a zasmial sa. Pochybujem, že tomu niekto uveril. No obom nám to bolo jedno. Viem to, Louisove myšlienky akoby som poznala naspamäť.

Vyzeralo to na celkom príjemný deň. Harry ani Rachel sa neukázali, nečudujem sa, pravdepodobne sa nechceli ukázať v outfitoch, ktoré sme im prichystali. Slniečko svietilo, na pláži nebol takmer nikto a my sme si užívali vodu. Bláznili sme sa ako malé deti. „Prestaň! Nevymýšlaj!“ pišťala som a kričala po Louisovi, ktorý sa ohromne zabával, keď mi v hlbokej vode skúšal sťahovať plavky. So smiechom a vreskotom som držala aj spodok aj vrch, no akosi nešlo zachraňovať obe naraz, čo Lou rýchlo zistil a stále viac sa na mne bavil. Krúžil okolo mňa ako žralok as ja som nevedela, ako utiecť a zachrániť sa. 

„Prestaň! Si hrozný!“ zakričala som zas, keď sa mu podarilo rozviazať mi plavky na chrbte. Rýchlo som sa snažila uviazať ich naspäť, kým sa on znova priblížil a pokúšal sa mi stiahnuť spodok plaviek. Bez rozmýšlania som naňho skočila a potopila ho. Netrvalo mu ani sekundu, kým sa vynoril z vody a pod hladinu dostal mňa. Vedel, že nenávidím prehry a presne preto vždy robil všetko, aby vyhral. A vždy mu to vyšlo. Hľadala som cestu hore a zároveň sa ho snažila potopiť. Neviem, ako sa mi to podarilo, no zrejme Lou usúdil, že som bola pod vodou príliš dlho a nechal ma nadýchnuť sa. Vynorila som sa spod vody vo chvíli, ako sa on ponoril. Zvedavo a možno aj trochu vystrašene som čakala, čo urobí. Keď ma zrazu chytil za nohu, zapišťala som a rýchlo šla smerom dole. Kopala som a metala rukami okolo seba, až kým sa nepriblížil ku mne a jemne ma pobozkal.

        

Po chvíľke, keď nám pod vodou začal dochádzať dych sme sa vynorili, aj keď najradšej by som zostala pod tou vodou. Znova ma pobozkal, keď som počula za nami krik. Otočila som sa a to si už cestu k nám hľadali Harry a Rachel. Obaja oblečení, čo bolo naozaj divné a vôbec nie preto, že boli v po pás hlbokej vode. „Ako sa k tomu oblečeniu dostali?“ spýtala som sa pošepky Louisa, no bol prekvapený rovnako ako ja. „Ste úplni idioti! Príde vám to vtipné?! O čo sa zas pokúšate?!“ vrieskal Harry a zrejme kričal aj ďalej, no to som už nemohla počuť. Pretože v tej chvíli sa na mňa Rachel vrhla a obidve sme skončili pod vodou. Čo bolo ďalej opísať neviem. Každý topil každého, netušila som, koho nohu to ťahám, koho ruku sa snažím uhryznúť, koho oči chcem vyškriabať. Až kým ma nejaké ruky nevytiahli z tej masy tiel a vody. Chvíľku trvalo, kým som bola schopná vnímať, dostala všetku vodu z úst a nosa, otvorila oči a vlasy si odhrnula z tváre. No potom som videla, že nás štyroch od seba ťahá každý, kto sa našiel v okolí. Nie len Liam, Dan, Zayn, Perrie, ale aj niekoľko ľudí, ktorí si chceli užiť pekný deň na pláži a netušili, že niekto ako my im ho prekazí. „To by stačilo!“ povedal Liam zasa tým svojim hlasom, ktorý donúti každého poslúchnuť, „nemá to s vami zmysel! Nemá to vôbec zmysel! Boli sme priatelia, jedna kapela a teraz?! Nemá to význam, toto je koniec! Počuli ste dobre! Koniec kapely, takto to ďalej nejde! Ak náhodou dostanete rozum, o rok sa môžme stretnúť v hlavnom stane a rozmýšlať o nejakej spolupráci!“ povedal akoby to bol povel, všetci nás pustili a odišli. Zostala som tam nechápavo vo vode spolu s Louisom. Kým sme sa vrátili do hotela, všetci už boli preč, v lietadle do Londýna.

Povedala by som, že posledná časť. Pretože to ďalšie bude príliš krátke, aby som to nazvala časťou. Nazveme to epilóg, dobre?

Veľmi, veľmi, sa ospravedlňujem, že ste museli toľko čakať. Nestíhala som cez týždeň časti ani čítať, nie ešte písať. Ale povedala som si, že dnes niečo bude, o siedmej ráno som chytila do ruky notebook a je to tu. Pre vás, pretože vás neuveriteľne ľúbim, vaše komentáre mi zpríjemňujú každý deň a veľa to pre mňa znamená.

A celkom zaujímavý zážitok z dnešného rána: Viete si predstaviť, že napíšete do Google-u moderný tanec, dáte obrázky a hodí vám to obrázok vašej sestry? Ja som skoro zomrela. Siriusly, (viem ako sa to píše, ale Sirius, chápete, zbožňujem ho :D) toto sa mi stalo, :D :D :D :D :D :D :D

Kikuš