Point in time 4

Hi pumpkins :* Krátka, o ničom, nevadí, lepšie to už nebude

Enjoy

Hoci to bolo to posledné, čo sa mi chcelo, musela som sa na druhý deň stretnúť s chalanmi aj Paulom. Keby existoval akýkoľvek spôsob, ako sa tomu vyhnúť, urobila by som to. No nešlo to. A okrem toho, teraz s nimi pracujem. Budeme spolu každý jeden deň. Čo mám robiť potom?! Maximálne lenivo som prechádzala mestom až k známej budove, kde mal Paul kanceláriu a kde som chalanov spoznala. Pred tým, než som vošla dnu som sa zastavila pri vchode a zapálila si rannú cigaretu. Nemôžem sa stretnúť s chalanmi a hlavne Zaynom bez nikotínu v krvi.

Spokojne som sledovala dym, letiaci od mojich pier a rozptilujúci sa vo vzduchu, keď sa ku mne priblížil zo zadu. „Čo odo mňa chceš, Zayn?“ spýtala som sa ľahostajne a potiahla si z dohárajúcej cigarety. Zdal sa prekvapený, že som ho oslovila menom. Zrejme si myslel, že sa nenápadne ku mne zozadu priblíži, no obraz na skle auta predo mnou ho prezradil. „Ty fajčíš?“ spýtal sa prekvapene a ja som prevrátila oči, čo však nemohol vidieť. „Nie, bozkávam sa s cigaretou,“ povedala som mu prvú kravinu, ktorú mi slina priniesla na jazyk. „Vieš, aké škodlivé to je, však?“ spýtal sa zas a ja som sa musela otočiť. Zúrivo som mu pozrela do očí, on môj pohľad pokojne opätoval. „Nehraj sa na svätého, Malik. O čo ti ide? Nie si na každej druhej fotke s cigaretou v papuli, však?“ „O čo mne ide? Snažím sa viesť konverzáciu a ty si na mňa hneď vybehla!“ „Nebuď smiešny. Tomuto vravíš konverzácia? Len ma celý čas otravuješ a podpichuješ.“ Opäť som sa mu otočila chrbtom a pozerajúc sa na cestu pred sebou si cigaretu priložila k ústam. Nestihla sa ani dotknúť mojich pier, keď mi ju vytiahol z ruky. „Čo robíš?!“ spýtala som sa podráždene a otočila sa k nemu v čase, keď si z nej spokojne poťahoval. Bez slova mi ju podal späť, no nechytila som ju a dopadla na zem. „Myslíš, že si ju vezmem po tom, čo si ju mal v papuli?!“ spýtala som sa ho s prižmúrenými očami, čo ho rozosmialo. „Už sa teším, čo povieš na toto,“ povedal s úškrnom na perách, naklonil sa ku mne a na krátky okamih ma pobozkal. Skôr, než som to mohla urobiť sama, odtiahol sa. Nie však dosť ďaleko, aby som mu nemohla dať facku. Nezdalo sa, že by si to vôbec všimol, tváril sa, akoby nič.

„Čo robíš?! Pokiaľ viem, nie je tu v okolí žiaden Liam, ktorého treba presvedčiť, ako ma máš stráááášne rád! Takže si to šetri na neskôr!“ „Keď mám spolupracovať s niekym tak úbohým ako ty, chce to nácvik.“ „Ja som úbohá?! Ja sa dokážem bozkávať aj bez nacvičovania!“ zasyčala som naňho a aby som mu to dokázala, silno som chytila golier jeho bundy a pritiahla si ho blízko k sebe. „Uvidíme, kto z nás dvoch je ten úbohý,“ zašepkala som mu hrozivo a vrhla sa na jeho pery. Cítila som, ako na chvíľku zostal šokovane stáť bez pohnutia, no okamžite sa spamätal a snažil sa bojovať s mojim jazykom. Vedela som, že sa mu to páčilo. Ešte niekoľko sekúnd som ho nechala a v tom najlepšom sa odtiahla. Pozeral na mňa s vypleštenými očami a lapal po dychu. Ja som narozdiel od neho nestratila kontrolu a s pohŕdavým úškrnom ho sledovala. „Vidíme sa,“ naznačila som mu perami a vošla dnu, kým on zostal predýchavať pred dverami.

„Ahojte!“ veselo som sa zvítala s ostatnými a každému venovala krátke objatie. „Nebude Zayn žiarliť?“ spýtal sa Lou a držal ma pre istotu ešte dlhšie pri sebe. „Keby žiarlil, vrazil by tebe a nie mne,“ odpovedala som mu s úsmevom a rýchlo ma pustil. „Neboj sa, tak skoro sa tu neukáže, ešte chvíľu nebude môcť chytiť dych,“ povedala som mu čistú pravdu a chalani sa rozosmiali, len Liam mi venoval prísny pohľad, kým sa k ním pridal. „Vy ste nebezpečná dvojka,“ skonštatoval Niall. „Nemyslím, že obaja,“ opravila som ho a Liam zasa na mňa prísne pozrel. Tvárila som sa, že ho nevidím. Naozaj nechcem žiadne lekcie slušného správania. Niekoľko sekúnd neskôr už vošiel Zayn. Vyzeral pokojne, no nikomu nemohli ujsť jeho rozcuchané vlasy. V spojení s mojimi rečami okamžite vyvolali smiech a domýšľave pohľady. Zayn nič z toho nechápal a s pohľadom strateného psíka si sadol na gauč. „Nič si z toho nerob, nie všetci môžme byť múdri,“ zašepkala som mu, aby nikto nepočul a usadila sa mu na kolenách. Teda, skočila som mu na kolená a on pri mojom dopade zaťal zuby, aj keď sa snažil nič nedať najavo. Jediný, kto ešte nedorazil bol Paul. Kým sme čakali, chalani nadhodili tému turné a veselo sa rozprávali. Ja som zatiaľ Zaynovi prechádzala prstami po boku a chrbte, popod tričko a moje ostré nechty tam zanechávali hlboké stopy. Zazrel na mňa, keď som ho zas poškriabala, no tváril sa, akoby nič. Ja som sa zatiaľ škerila ako perníkový kôň. Bola som so sebou spokojná. Zayn sa tváril, že nič necíti a zapájal sa do rozhovoru. Až keď som ho uštipla, zasyčal a vystrel sa. Všetky pohľady v miestnosti sa naňho upriamili.

Starostlivo som ho pohladila po líci a tak, aby všetci počuli ho začala utešovať. „Nesmieš sa tak prudko vystierať, s tým chrbtom, dávaj si na to pozor,“ povedala som mu milo, privinula sa k nem a jemne ho pobozkala na čelo. „Viete, Zayn včera spadol z postele a bolí ho od vtedy chrbát. Chudáčik môj nemotorný. Nikdy som si nemyslela, že sa to dá, no Zayn je... iný,“ vysvetlila som chalanom nevinne a cítila, ako sa každým mojim slovom Zaynove objatie zosilňuje, až ma pomaly dusilo. Očividne sa mu nepáčilo, že som chalanom rozprávala neexistujúce príhody z nášho neexistujúceho súkromného života. Ani som sa mu nečudovala, veď sa všetci chytali za bruchá od smiechu. Nuž, predstava Zayna, ako padá z postele je celkom veselá. Zrejme by nasledovala nejaká pomsta z jeho strany, keby v tej chvíli nevošiel Paul. Sadla som si vedľa Zayna na gauč, no on ma chytil za ruku, ktorú mi stláčal najsilnejšia, ako dokázal. Chabo som mu to oplácala a cítila, ako mi do ruky prestáva prúdiť krv. S Paulom sme prebrali posledné podmienky odchodu, ubytovania a celého turné. Rozlúčili sme sa s tým, že sa stretneme o dva dni na letisku.