Point in time 2

Nechápala som, prečo sa ma to dotklo. Prečo mi prekáža, že mnou opovrhuje nejaký chudák. Prečo ma tak rozhádzala jeho blízkosť a prítomnosť. Odmietla som tie pocity. Už sa nesmú zopakovať. Trasúc sa na celom tele som vstala a s hlbokým nádychom zaklopala na dvere s menovkou Paul Higgins.

************************************

„Už sa teším na našu spoluprácu,“ povedal Paul, ako chcel, aby som ho volala priateľsky. „Nezabudni, v stredu o tretej na letisku.“ „Nezabudnem, určite tam budem,“ uistila som ho, rozlúčili sme sa a vyšla som na chodbu. Šlo to oveľa lepšie, než som čakala. Vzal ma! Aj keď som to očakávala, predsa len, Liam mi to vybavil, nemohla som si pomôcť, uľavilo sa mi, keď sme sa s Paulom dohodli. Od dnes som jeho oficiálnou asistentkou. A v stredu odchádzam s chalanmi na turné.

Pred dverami už na mňa čakal Liam a ja som sa mu bez váhania hodila do náručia. „Ďakujem,“ povedala som mu a silno ho objala. Vtisol mi krátku pusu na čelo a ja som sa usmiala. „Si ten najlepší bratranec,“ uistila som ho. „Ja viem,“ odpovedal pobavene, stále ma silno držiac. To, čo som počula ma zarazilo. Ako to, že som si to neuvedomovala skôr? Až Zayn a jeho slová mi dokázali otvoriť oči. Naozaj tam bol v jeho hlase ten bolestivý odtienok? Naozaj znel tak inak? Smutne? Prečo som bola doteraz taká nevšímavá?! Zayn mal pravdu. Nesmiem dovoliť, aby takto ďalej trpel. Neublížim mu viac. Vykrútila som sa z jeho objatia, krátko ho pobozkala na líce a pozrela na chalanov, ktorých som si všimla až teraz. Zayn stál k nám najbližšie a pozoroval nás. Vlastne, pozoroval mňa. Či niečo nepokazím. Chcela som mu dokázať, že to zvládam. Preto som hneď zamierila k nemu a uväznila ho v najsilnejšom objatí. „Nemôžem tomu uveriť!“ zapišťala som mu vzrušene do ucha. „Gratulujem,“ povedal milo a objal ma ešte silnejšie. Takmer sa mi chcelo smiať na tej irónií. Kým nás všetci vidia obímať sa, Zayn sa mi snaží rozpučiť kosti a ja mu zo zadu do chrbta zatínam nechty a štípem ho. Pery som mu priložila k uchu a s úsmevom určeným pre ostatných, ktorý nás určite sledovali som si stúpila na špičky. „Ja som dobrá herečka. Nepochybuj o mne. Radšej sa predveď,“ zašepkala som mu, hlas som mala dokonale chladný a nenávistný. Rýchlo som sa od neho odtiahla, aby si to nikto nezačal nejak hlúpo vykladať, no nezdalo sa, že by nám venovali pozornosť. „Chalani? Ja som hladný! Neskočíme do Nando's?“ spýtal sa blonďák, ktorého tvár si moja chabá pamäť odmietla spojiť s menom a pridal pohľad psých očí. „Zoe? Ideš s nami?“ spýtal sa hneď Liam. Nechcelo sa mi s nimi nikam ísť. Takisto som videla na Zaynovi, že ma tam nechce. Možno aj to ovplyvnilo moje rozhodnutie. „Veľmi rada,“ povedala som veselo a sama zostala prekvapená, keď tie slová opustili moje ústa. Naozaj som súhlasila?

Výlet do Nando's sa nakoniec nekonal. Po pohľade z okna, odhaľujúcom desiatky dievčat na ulici sme rýchlo plány zmenili. A už o desať minút na dvere klopal chlapík z donáškovej služby. Vždy som sa čudovala, koľko sú niektorí ľudia schopní zjesť. Kým moja pizza už po druhom kúsku putovala na taniere Liama a Nialla, kúsky, ktoré zjedli chalani som zrátať nedokázala. „Takže, v stredu odchádzame?“ spýtala som sa v snahe začať nejaký rozhovor, veď títo chalani sú jediní, kto so mnou bude tráviť čas nasledujúce mesiace, „ale prečo už o tretej ráno?“ „O tweej euu uaiinky ua uetiuu!“ dostal zo seba Niall, pokúšajúci sa rozprávať s plnými ústami. „Preloží mi to niekto?“ spýtala som sa veselo chalanov, ktorý vyzerali, že Niallovu odpoveď pochopili. Zayn prevrátil očami a pohľadom mi dal najavo, aká som hlúpa, keď tomu nerozumiem. „O tretej nebudú žiadne náhodné fanynky na letisku,“ vysvetlil mi. „Stále mi to nejde do hlavy. Zvláštna predstava, že máte toľko fanúšikov.“ Chalani sa len rozosmiali a mrmlali niečo v tom zmysle, že ani oni i ešte poriadne nezvykli. Len Zayn zachytil ten jedovatý odtienok venovaný špecíalne jemu. On tú otázku videl v inom svetle, presne tak, ako som ju myslela. Ako môžu chudáka ako on obdivovať milióny ľudí?!

„To sa nestáva každému, však?“ spýtal sa so smiechom a chalani prikyvovali. Zdalo sa, že tentokrát som ja bola jediná, kto pochopil správny význam jeho vety. Akoby sme my dvaja hovorili iným jazykom a pridávali si k vetám odkazy, ktoré iní nerozlúštia. „Nemusíme byť všetci slávni,“ povedala som na svoju obranu, „niektorí možno ani nechceme.“ To vyvolalo smiech u chalanov a poznámky, že aj ja určite snívam o sláve, na čo som ja len krútila hlavou. „Každý na to nemá,“ pripomenul Zayn a opäť si nik iný nevšimol, ako tú poznámku jedovato venoval mne. „Ale no ták, keď ste sa mohli stať hviezdami vy...“ podotkla som so smiechom a Zayn sa zamračil. Pochopil to presne, ako mal. „Pochybuješ o nás?“ spýtal sa Lou a v hlase mu znela veselá výstraha. „O tebe by som si nikdy nedovolila pochybovať,“ ubezpečila som ho veselo a zvýraznila slovo tebe, aby si náhodou niekto iný, kto nemal, nemyslel, že o ňom nepochybujem. Pretože o ňom poriadne pochybujem.

Po niekoľkých hodinách, ktoré sme spolu strávili som už s nimi naozaj dlhšie byť nemohla. So Zaynom sme si pri každej príležitosti venovali dobre mierenú poznámku, ktorej význam ostatným unikol a tvárili sa, ako veľmi sa máme radi. Rýchlo som sa s každým rozlúčila krátkym objatím, čo bolo zvláštne na ľudí, ktorí sa poznali tak krátko, no vôbec nie nepríjemné. Teda, s výnimkou Zayna, ktorý sa mi pri objatí neúspešne pokúšal rozpučiť kosti. „Ešte si to s tebou vybavím,“ varovala som ho potichu a odišla.

„Čo si chceš so mnou vybaviť?!“ ozval sa mi zozadu hlas pri uchu a ja som sa zľakla. Prešlo ledva pár sekúnd od kedy som odišla a už je za mnou? „Čo odo mňa chceš?“ spýtala som sa ho chladne, neotáčajúc sa. Cítila som, že stojí hneď za mnou, jeho dych mi dopadal na odhalené plecia. „Vedieť, čo máš za problém.“ „To, že musím tráviť čas s tebou nie je dostatočný problém?!“ „Nič som ti neurobil. No aj tak ma nenávidíš. Chcem vedieť, prečo.“ „Nenávidím? Nie je to trochu silné slovo? Jednoducho mi prekážaš.“ „Aj tak chcem vedieť, prečo,“ rozprával úplne chladne, stojac hneď za mnou v nebezpečne  malej vzdialenosti.  Bez varovania som sa k nemu otočila, ruky mu pritlačila na hruď a kým na mňa šokovane pozeral, postrčila som ho dozadu, cúvol niekoľko krokov, až sme sa obaja ocitli v maličkej miestnosti s potrebami pre upratovačky. Bezpečne som zavrela dvere a v slabom svetle, ktoré poskytovala jediná stará žiarovka som pozrela do jeho tmavých očí. Neodtŕhal pohľad a obaja sme na seba zazerali dlho bez jediného slova.

Po chvíľke som ho zatlačila ešte kúsok ďalej, až sa opieral zozadu o stenu. Sama som sa postavila pred neho, aby nemal kam utiecť. Ako keby som bola nejaká prekážka. „Vadíš mi! Si namyslená arogantná hviezdička! Myslíš si, že sa ti všetci ostatní budeme hádzať k nohám! A teraz si urazený, pretože ja som to nespravila! Hneváš sa, že ťa nevidím ako dokonalého chalana, na ktorého sa hráš! No poviem ti niečo! Ja som ti na to neskočila! Môžeš sa pred kamerami hrať na úžasne sladkého chalana, ja tomu neverím, pre mňa si ten idiot, ktorý nevie chodiť bez toho, aby so potkol o všetko, čo mu príde do cesty! Si obyčajný chudák, ktorý si nie je schopný za nič priznať vinu a všetko zvaľuje na iných! Neznášam ťa od nášho prvého stretnutia, keď si sa ukázal vo svojom pravom svetle, tak sa teraz netvár, aký si milý! Neverím ti! Viem, čo si zač! To divadielko si môžeš nechať pre iných, na mňa svoj čas nemíňaj, je to zbytočné! Viem, čo si zač a už ma nepresvedčíš o opaku!“ Zdalo sa, že ho moje slová zaskočili. Sama som nechápala, kde sa vo mne brali, no jediné som neľutovala. Cítila som, ako mi do tváre stúpa horúčava a dych sa mi zrýchľuje. Asi som to s tým krikom prehnala. No stál mi za to. Perami som bola takmer pri tých jeho, len o kúsoček nižšie, hlavu som mala naklonenú do hora, aby som mu očami mohla pozerať hlboko do tých jeho.

Chvíľku nebolo v malej miestnosti počuť nič okrem môjho zrýchleného dychu, ktorý som sa snažila upokojiť. Ani jeden z nás sa nehýbal, stáli sme pri sebe najbližšie, ako sme mohli, oči nespúšťali z toho druhého. A zrazu, z ničoho nič mi ruky položil na pás a kým som mu stihla venovať šokovaný pohľad, potlačil ma do strany a tvrdo oprel o stenu mňa. Úplne bezcitne to však nebolo, hoci mi udrel chrbát do steny, vedela som, že si dáva pozor, aby ma neudrel príliš. Rukami drsne prešiel po mojich bokoch hore, obkreslujúc ich tvar a položil ich na stenu pri mojej hlave, nenechávajúc mi žiaden priestor. Naklonil sa ku mne zhora a ešte viac zmenšil tú maličkú vzdialenosť, ktorá bola medzi nami doteraz. Priamo pri mojom uchu zašepkal: „Vôbec ma nepoznáš.“

Určite chcel ešte niečo dodať, no nemohol. V tej chvíli sa dvere za Zaynovým chrbtom otvorili a ja som cez jeho postavu nakláňajúcu sa ku mne videla chalanov. Nechcela som si ani predstaviť, ako z ich pohľadu musela vyzerať táto situácia. Bez súcitu som Zayna od seba odtlačila a udrela ho o stenu za ním. „Liam, mrzí ma to,“ pípla som vystrašene a pozrela do jeho šokovanej tváre. „Vravela som ti, že na to príde,“ sykla som naštvane smerom k Zaynovi. „Prepáč,“ znova som sa ospravedlnila Liamovi. „Čo sa to tu deje?“ zazrel na nás šokovaný Harry spoza Liamovho chrbta a ja som chcela odpovedať, keď ma Zayn predbehol. „My...“ začal, no dal si prestávku, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť, akoby tie slová vyžadovali odvahu, „my sme spolu!“ dostal zo seba, chytil ma tak, aby som sa nemohla brániť a pery pritlačil na moje.