Point in time 3

„My...“ začal, no dal si prestávku, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť, akoby tie slová vyžadovali odvahu, „my sme spolu!“ dostal zo seba, chytil ma tak, aby som sa nemohla brániť a pery pritlačil na moje.

*********************************************

„Zayn?!“ zakričala som naňho šokovane, no namiesto hlasu mi z úst vyšiel vysoký piskot. Stále sa ma snažil bozkávať, no ja som ústa držala pevne zatvorené, odolávajúc jeho šmátrajúcemu jazyku a bojovala s jeho silným objatím. „Nedotýkaj sa ma, ty idiot!“ zavrčala som a odťahovala sa od neho. Obe dlane som doňho z celej sily zatlačila a pod mojou silou cúvol niekoľko krokov vzad. „Toto si nemal,“ sykla som a cítila sa schopná v tom momente vraždiť. Bez súcitu či výčitiek som mu vylepila najsilnejšiu facku, akú som dokázala a kým si šúchal líce, predierala som sa pomedzi chalanov na chodbu. Potrebovala som vzduch. Súrne. A možno aj čokoládu. A cigaretu. A alkohol. A... Čokoľvek, čo mi prinavráti stratené nervy. Nechápala som, čo to urobil. Ako mohol?! Neuvedomuje si, aké ťažké pre nás bolo vôbec predstierať kamarátstvo? Teraz máme predstierať aj lásku? Ani ma nevaroval!

Bola som príliš zahĺbená do svojich myšlienok, aby som počúvala okolie. Aby som si vôbec všimla, že všetci piati bežia za mnou. Ich prítomnosť som postrehla, až keď boli priamo za mnou. V okamihu som sa otočila na päte. „Ako sa opovažuješ?!“ zvreskla som pološialene na Zayna. „Zoe, prosím,“ začal ma upokojovať, zrejme v strachu, že sa Liam dozvie niečo, čo nemá. No mne to v tej chvíli bolo úplne jedno. „Čo si to vôbec dovoľuješ?! Pred všetkými ma pobozkať?! Máš pocit, že ja som to chcela?! Že som chcela, aby ma niekto videl olizovať sa s tebou?!“ zhnusene som mu vy slová pľula do tváre. „Ale no ták, upokoj sa!“ „Daj mi na to jeden dobrý dôvod! Si idiot! Nepribližuj sa ku mne! Stoj, kde si! Hovorím ti, stoj! Ešte jeden krok a...“ „A čo?!“ spýtal sa výsmešne a akoby mi chcel dokázať, že mu nič nespravím, chytil ma pod kolená a prehodil si ma cez plece. „Nepozerajte tak naňho a dajte ma dole! Volajte políciu, že ma chce uniesť! Alebo znásilniť! Čokoľvek, len ho dajte preč odo mňa!“ vrieskala som po chalanoch, ktorí sa už na nás smiali. „Vám to príde smiešne?! Prestante sa rehotať ako debili a pomôžte mi!“ musela som znieť ako šialenec, ale bolo mi to jedno. Z celej sily som kopala do Zayna, radšej nekonkretizujem, do akej časti tela, udierala doňho a volala o pomoc. Nepomáhalo. Všetci sa na mne akurát smiali, kým ma pred ich očami unášal najväčší idiot na svete. „Ak sa neurazíte, chalani, niečo si potrebujeme vyriešiť,“ povedal im Zayn pokojne, akoby si ani nevšimol, že má na chrbte päťdesiatkilový náklad snažiaci sa ho na mieste zabiť. Chalani len so smiechom odišli a Zaynovi zaželali veľa šťastia. Nie som ja tá, kto potrebuje šťastie?! „Vráťte sa! Nenechávajte ma tu s ním!“ ziapala som za nimi, až kým mi hrdlo nezačalo protestovať. Rozkašľala som sa a Zayn sa na mne rehotal.

Rýchlym pohybom ma zložil na zem, robiac so mnou najviac otočiek, koľko za taký krátky úsek mohol, až som sa celá domotaná ocitla na nohách. Nedal mi ani sekundu na zorientovanie sa. Bez citu ma chytil za plecia a pritlačil k stene, kým sám sa nado mňa zohol, nenechávajúc mi žiaden priestor. „Zayn, prosím, choď odo mňa ďalej,“ požiadala som ho zúfalo. Nemala som z jeho blízkosti dobrý pocit. Ako sa opieral o stenu pri mne z každej strany a bol tak neuveriteľne blízko, začala som mať klaustrofobické pocity. Potrebovala som priestor. Kedysi som trpela klaustrofóbiou a zdá sa, že sa to znova prejavuje. Zayn sa ani nepohol. „Zayn, prosím,“ zapišťala som hláskom, ktorý mi veľmi stúpol, začínala som panikáriť. Musí cúvnuť, inak sa zbláznim! Ani sa nepohol, len sa smial na mne. Mala som naozaj zlý pocit, ovládla ma panika, musím sa odtiaľto dostať! Bez uváženia som ho z celej sily kopla kolenom do brucha. Oľutovala som to v tej sekunde, ako som to urobila, no bolo neskoro. Skrčil sa od bolesti a nenávistne na mňa zazrel. Znova ma chytila panika. Mám bežať preč alebo mu pomôcť?! Rozbehla som sa k dverám, radšej sa neobzerala, aby som si to nerozmyslela a utekala preč.

Celý večer ma zožierali výčitky svedomia, no nemohla som sa donútiť nič urobiť. Až dobrý pohárik vína (nasledovaný niekoľkými ďalšími) mi dodal odvahu ozvať sa Zaynovi. Na to, aby som sa s ním stretla alebo mu zavolala by som však tých pohárikov potrebovala oveľa viac, preto som sa rozhodla pre krátku sms-ku. Jej formulácia mi zabrala takmer pol hodinu, predsa len, ako sa ospravedlníte človeku, pri ktorom vlastne ani neľutujete, že ste mu ublížili?

Sorry 4 2day. Ur fault, don't stand that close next time. I thougt 'bout it, seems like i'm ur girlfriend since now. Only 'cuz of Liam. U want something more, u die. Remember not all girlfriens r nice.

With love ur girlfriend Zoe, who's waiting to c u paying 4 everything.

(Prepáíč za dnes. Tvoja chyba, nemal si stáť tak blízko. Rozmýšľala som nad tým, zdá sa, že od teraz som tvoja priateľka. Len kvôli Liamovi. Chceš viac, zomrieš. Pamätaj si, že nie všetky priateľky sú milé.

S láskou tvoja praiteľka Zoe, ktorá čaká, kým ťa uvidí za všetko zaplatiť.)

Musím priznať, bola som so sebou spokojná. S úsmevom na perách som poslala správu Zaynovi a čakala na odpoveď. Čo si asi pomyslí, keď zistí, že mám jeho číslo? A ako ho prinútim za všetko zaplatiť? Rozmýšľala som nad akýmikoľvek možnosťami, plánovala dokonalú pomstu, pri ktorej chlapec oľutuje, že si so mnou vôbec niekedy začal. A práve uprostred tohto plánu ma vyrušil zvuk prichádzajúcej sms-ky. Otvorila som ju a pri mene odosieľateľa som sa usmiala. Svietilo tam päť písmen. Ktoré ho dokonalo vystihovali. Idiot.

I'm not that 1 who's something 2 pay 4. U r not sorry so don't even bother with it. C ya tomorrow, sweetheart. And u remember that as ur boyfriend i can do with u everything i want. And i will. U shouldn't have messed with me.

With love ur boyfriend Zayn

(Ja nie som ten, ktorý má za niečo zaplatiť. Nie je ti to ľúto, tak sa s tým ani neobťažuj. Vidíme sa zajtra, zlatko. A ty si pamätaj, že ako tvoj priateľ si s tebou môžem robiť, čo chcem. A aj budem. Nemala si si so mnou začínať.

S láskou tvoj priateľ Zayn)

Vaša Kikuš, ktorá sa tu rozplíva nad komentármi a je donútená po toľkých prosbách od Macka Púú pridať dnes ešte jednu časť. Takže špeciálne venované Mackovi Púú.

A ešte sa chcem ospravedlniť za pravdepodobne (určite) obrovské množstvo chýb a časť, ktorá nedáva zmysel. Ale ja PRISAHÁM, že sa dá mať klaustrofóbia, keď sa na Vás niekto, koho nemáte radi lepí. Viem z vlastnej skúsenosti. Radšej nejdem písať, ako ten "človek" dopadol, lebo náhodou tu budeme mať ochrancov prírody a zavrú ma. Ja viem, zvieratká sa nebijú... Ale to bola panika a sebaobrana. V každom prípade, zasa som sa rozkecala, kedy bude ďalšia časť neviem, niečo je napísané, keď dokončím hodím sem. Love ya babes :*