The Huntresses 44

Len krátky pokec a púšťam vás k časti. Chcem len pripomenúť jednu postavu, na ktorú sa zrejme zabudlo a jeho znovuobjavenie by mohlo vyvolať zmätky. Joshua sa objavil v časti z pohľadu Clarisse, ktorá sa s ním vyspala po pracovnom stretnutí, na ktorom sa obaja zúčastnili. Len toľko k nemu, hádam si naňho spomeniete.

Sierra

Hodila som sa do koženého kresla a Clarisse nado mnou prevrátila očami. Ja som oči prevracala nad ňou. Takéto zabezpečenie ako jej dom nemali trezory v banke. A nič z toho jej nebolo treba. Nikto by sa neopovážil priblížiť k jej domu. Nikto by sa neopovážil pomyslieť si o nej niečo zlé. Meno Chase bolo najlepšie možné alibi. Teda až po tom, že Clarisse je stále oficiálne a podľa všetkých mŕtva. Och bože. Pokojne som čakala, kým zamykala všetky bezpečnostné zámky, až sme konečne mohli sedieť v jej tajnej pracovni pod obývačkou. Cítila som sa ako v mafiánskom filme. Nevydarenom mafiánskom filme. Clarisse celá v čiernom, pištoľ viditeľne za opaskom, v miestnosti kožený gauč a predražené obrazy. Takto si človek predstavuje precovňu mafiána po niekoľkých filmoch.

„Takže, predpokladám, že už máš nejaký plán,“ otočila som sa k nej a ona prikývla, no nič nepovedala. Ako vždy, mala čas. Pokojne naliala do dvoch pohárov niečo na pitie a jeden mi podala. Štrngli sme si pohármi a obidve odpili. Chutilo to dobre, no neznámo, nevedela som povedať, čo pijem.

„Prepáč, hneď to všetko preberieme, len musím skontrolovať, čo sa dialo, kým sme tvrdli u tých piatich magorov,“ povedala Clarisse, keď dopila a otvorila notebook. Posadila som sa k nej a ona neprotestovala, keď som jej nahliadla cez plece. Po nekonečných kontrolách, heslách a neviem čom všetkom, čo som ani netušila, že sa dá na notebook nastaviť sa konečne prihlásila a prebehla pohľadom cez neskutočné množstvo mailov. Pár otvorila, no väčšinu preletela a ja som stále viac a viac strácala záujem.

„Mám tu jeden dôležitý hovor a môžme sa baviť o Arthurovi,“ povedala po chvíli a odpísala na jeden mail. Niekoľko sekúnd na to jej na obrazovku vyskočil videohovor.

„Čo chceš? Skončili sme dávno,“ ozvala sa chladne Clarisse k nejakému chlapíkovi, ktorému by som odhadovala štyridsať a teraz na ňu nie pekne pozeral z notebooku.

„Mám niečo, o čo by si mohla mať záujem a rozhodne ponúkam skvelú cenu,“ povedal, pričom sa mračil, no inak na sebe nedal znať žiadnu emóciu.

Clarisse si výrazne zívla.

„Ako si môžeš byť istý, že mám záujem? A že to niekde nezoženiem lacnejšie? A prečo mi nepovieš, o čom sa vlastne bavíme? Takto to znie, že nemáš nič.“

„O tvojom záujme som presvedčený aj o tom, že lepšiu cenu nezoženieš. Je totiž len jeden kus na svete...“

„A zhodou okolností ho máš ty?“

„Až taká zhoda okolností to nebola, môžem ťa uistiť, že som si dal námahu, aby som ho získal.“

„A prezradíš mi, čo to je?!“ Clarisse strácala trpezlivosť.

„Samozrejme, možno budeš ústretovejšia, keď zistíš, o čom jednáme. Volá sa Joshua Eccles.“

Clarisse preglgla. Naozaj nečakaná reakcia od nej, nečakaná najmä tým, že vôbec bola.

„Kto je Joshua Eccles?“ spýtala som sa jej prísne, no ona mi nevenovala pohľad.

„... a pre prípad, že by si mi neverila...“ ozval sa znova neznámy chlapík a nejaký ďalší sa objavil za ním na obrazovke a ku kamere ťahal zviazaného čiernovlasého chalana. Netipovala by som mu viac ako 26 rokov. Aj napriek modrinám, zaschnutej krvi na tvári a tomu, aký bol vychudnutý a strapatý vyzeral dobre. Vedela som si ho predstaviť v čase, keď nebol rukojemníkom ako silného a príťažlivého chalana, ktorým naozaj musel byť.

„Kto je to?“ spýtala som sa pokojne, no s dôležitosťou v hlase Clarisse, ktorá mala jemne neprítomný výraz a ignorovala ma.

„Nemôžem tomu uveriť!“ ozval sa chlapík z obrazovky, keď pozrel na mňa, „Sierra Chaseová osobne! Nikdy som si nemyslel, že vás ešte uvidím! Je to pre mňa česť, obchodovať s vami! Dve zo sestier Chaseových! No to ma podrž...“

„Sklapni,“ schladila som ho po pár slovách a bezvýrazne som naňho pozrela, možno s trochu prižmúrenými očami, „aká je cena?“

„Dvesto tisíc libier pre vás, slečna Chaseová. Musíte uznať, je to prvotriedny kus, jediný na svete...“ začal pobavene rozprávať akoby v reklame.

„A prečo by mal mať pre nás takú cenu?“ prerušila som chladne jeho detský posmech.

„Pre vašu sestru má priam nekonečnú cenu. Tá, ktorú my ponúkame je oproti tomu nič.“

„Clarisse, kto je Joshua Eccles?!“ spýtala som sa jej znova, tentokrát dôraznejšie.

„Jej spolupracovník, asistent, priateľ...“ začal mi vymenovávať chlapík z obrazovky, keď sa Clarisse neozvala, len ma ignorovala, no tvárila sa pokojne, akoby jej ticho bolo spôsobené mojou otravnosťou, nie obavami o neznámeho Joshuu, bola som presvedčená, že aj ten chlapík by jej veril, keby sa nespoliehal na niečo, o čom bol presvedčený, že ju donúti zaplatiť zaňho akúkoľvek čiastku.

„...zástupca, starý rodinný známy...“ menoval ďalej chlapík, počítal si na prstoch a ja som na ňom videla, ako si niečo špeciálne necháva na koniec, „...a samozrejme milenec.“ Široko sa na mňa usmial, keď skončil. Ja som sa schuti zasmiala, aj keď to bolo len predstierané.

„A ty si myslíš, že Clarisse zaňho toľko zaplatí? Má stovky ľudí, ktorí sa pobijú o jeho pracovnú funkciu a pôjdu sa roztrhať, aby v nej urobili všetko, o čo Clarisse požiada. Každý v tejto krajine by vďačne zaplnil jeho miesto ako dobrý priateľ. A ak si myslíš, že je to jej jediný milenec, a že si vôbec pamätá ich mená, tak sa mýliš. Pred pár hodinami bola u iného. Tak mi prezraď, prečo by tento človek mal mať vôbec nejakú cenu?“ hovorila som s ním stále pokojne, trochu prísne, no udržiavala som si tón, ktorý mu jasne hovoril, kto z nás je tu šéf. Uspokojovalo ma vedomie, že som to robila takmer podvedome, bez zaváhania som sa vrátila do svojho starého postavenia a života.

„Ale tento rozhodne má trochu väčší význam, ako ostatní,“ ubezpečil ma s úškrnom, „tento chlapík nie je len ďalší milenec, však? No ták, Clarisse, nezaprieš teraz muža, ktorého miluješ, však nie?“

Znova som sa rozosmiala.

„Clarisse miluje vždy toho, od koho niečo chce. Keď bude nepotrebný, ani sa za nim neobzrie. Ver mi, hovorí to každému.“

„Vzdaj to. Dosť úbohá hra na niekoho, ako vy, slečna Chaseová. Presviedčať ma o zbytočnosti človeka, o ktorého cene mám veľmi presné informácie. Clarisse, ty mi teda povedz, kedy a kde mám čakať svoje peniaze?“

„Máš pocit, že sme sa na nejakom obchode dohodli?“ chladne sa ho spýtala Clarisse.

„Neverím, že sa nedohodneme, stačí povedať miesto a čas.“

„Uvedomuješ si, že máš jednoznačne padáka, a keď sa niekde stretneme, nezávaham s guľkou na tvoju hlavu?“

„Nepotrebujem od teba prácu, drahá Clarisse. Dvestotisíc za tohto fešáka ma práce zbaví na zvyšok života a tebe to chýbať aj tak nebude.“

„Stále rozprávaš, akoby som ti povedala, že s tým súhlasím.“

„Stále som presvedčený, že je to pre teba výhodná ponuka. Bola by si hlúpa, keby si ju neprijala, ďalšia nebude.“

„Vieš, že sa zahrávaš s ohňom? Tá úražka ťa môže stáť všetko.“

„Povedal som, že by si bola hlúpa, keby si odmietla...“

„A to presne robím. Peniaze nedostaneš. Nič nedostaneš.“

Chlapík pozeral na chvíľu vyjavene. Ja tiež. Napriek tomu, čo som hovorila a čo som si o Clarisse odjakživa myslela, nebola som slepá. Poznala som ju ako nikto a videla som, ako reagovala na všetko, čo sa dialo naokolo. Neviem, ako to ten chlapík zistil, no mal pravdu. Clarisse rozhodne Joshuu, nech to bol ktokoľvek, milovala. Videla som ten pohľad, ten strach v očiach, ktorý bol maskovaný kódom, ktorý len niekto, kto ju pozná tak dobre ako ja rozlúšti. Videla som, ako plytko dýchala, ako neodtŕhala pohľad od obrazovky, ako si kradla okamihy, počas ktorých pozrela na Joshuu. Milovala ho. Neskutočne. A taktiež ho bez mihnutia oka poslala na smrť.

„Možno by ti k tomu on niečo chcel povedať. Napríklad zbohom?“ zatiahol chlapík, ktorý to stále nevzdával, Joshuu sotil ku kamere a odlepil mu ústa. V nekvalitnom obraze som mohla len hádať strach, sklamanie, lesknúce sa slzy, zmierenie a silné sebazaprenie neukázať nič z toho.

„Mrzí ma, že ma dostali,“ ospravedlnil sa Joshua a ja som mala chuť vylepiť mu a plakať zároveň. Jeho priateľka mu práve chladnými slovami ukončila život a on sa ospravedlňuje?!

„Nechceš sa rozlúčiť? Nechceš ju skúsiť prehovoriť? Ona dá peniaze a ty žiješ...“ ozval sa spoza neho chlapík, „povedz jej, nech nie je skúpa. Povedz jej, že ty chceš žiť, že chceš byť s ňou!“

Joshua sa neveselo zasmial. „Skúpa? Vy Clarisse nepoznáte. Clarisse nie je skúpa, nemá problém robiť si čokoľvek s peniazmi, rozhadzovať ich. No ona nikoho neposlúcha a nikdy nebude, nikdy nespraví, čo od nej žiadate, bude si robiť podľa seba a nikomu sa nepodriadi,“ trpko ho opravil.

„Dúfam, že budeš šťastná, Clarisse,“ zašepkal napokon a bez slova stál na mieste, pozeral pred seba a čakal. Na reakciu Clarisse, na reakciu toho chlapa, na svoju smrť.

„Myslím, že tu sme skončili,“ povedala pokojne Clarisse, bezchybne odosobnená od udalostí pred sebou, zatiaľ čo ja som chcela kvôli Joshuovi plakať. Ako mohla byť taká chladná, taká krutá? Vlastného priateľa?!

„Čo robiš?!“ nechápavo na ňu teraz už zavrčal chlapík, keď videl, že sa nakláňa ku klávesnici notebooku.

„Končím tento rozhovor, nemáme sa už o čom baviť.“

„Uvedomuješ si, že zomrie?!“

„Samozrejme. Preto nevidím význam v pokračovaní tohto tu.“

Skôr, než nejak mohol zareágovať to Clarisse vypla. Nechápavo som na ňu pozerala a strelila jej. Nečakaná rana jej otočila hlavu do druhej strany a ona sa tvrdo oprela o gauč.

„Ako môžeš byť taká suka?!“ zasyčala som na ňu znechutene. Urazene si pošúchala líce.

„Do môjho súkromného života ťa nič nie je,“ povedala pokojne a chladne.

„Nič nie je?! Ako vôbec môžem vedieť, že neskončím ako on, že ma len tak nenecháš zabiť?!“

„Nebuď smiešna,“ povedala a urazene odkráčala z miestnosti. Nechápavo, sklamane a šokovane som pozerala za ňou, keď som počula pípnutie na notebooku. Otočila som sa k nemu a našla nový mail. Otvorila som ho a takmer mi prišlo zle, keď sa na obrazovke začali zobrazovať fotografie podrobne zachytávajúce poslednú minútu Joshuovho života. Bez pohnutia som zostala pozerať na obrazovku, na ktorej svietila posledná fotografia. Nehybné Joshuovo telo ležalo skútene v kaluži krvi.

Mohla by som mať na vás prosbu? Veľa by to pre mňa znamenalo... Včera som vám písala o 1DFF súťaži a neskôr som si všimla, že mňa aj Maruš nominovali.
Neskutočne obrovské ĎAKUJEM pre Klaudiu (ja ťa tak milujem, vieš o tom?), Kiku a samozrejme Denise J, ďakujem aj za nominácie pre mňa, ale aj za tie pre Maruš.
A obrovské ĎAKUJEM aj ďalším, ak tam nejakí boli, ktorí niečo z týchto príbehov nominovali až v čase, keď komentáre neboli pre čitateľov zverejňované a teda neviem mená, ktorým by som osobne poďakovala, čo ma mrzí.
Veci sa však majú tak, že je naozaj veľa nominovaných a z nich postúpia do samotného hlasovania len ľuďia s najviac nomináciami. Preto by som chcela neskutočne veľmi požiadať, ak by sa niekto našiel, kto by mal trochu času a nechcel by samozrejme nominovať niekoho iného, či by bol taký dobrý a spomenul si na mňa alebo Maruš. Veľmi vás o to prosím, veľa to pre mňa znamená, tento blog postupne upadá a ja v tomto vidím možno aj jeho poslednú šancu na záchranu, ak by sa nejakou cenou zviditeľnil, inak neviem, ako dlho to tu ešte bude fungovať... 
Ak by ste si teda našli čas, nominácie sa prijímajú !!TU!! a zatiaľ boli nominované, čo som videla She is mine od Maruš (kategória Best FF Louis) z mojich The Huntresses (kategória Best FF One Direction) a Point in time (Best FF Zayn)... veľmi by som Vás chcela poprosiť, aby ste ich podporili. Veľmi veľa by to pre nás znamenalo.
(Viem, že nominovaný bol aj One more time?, (musím sa samozrejme za túto nomináciu, ktorá ma potešila a zahriala pri srdiečku poďakovať :*) ale prosím vás, aby ste tento príbeh ďalej nepodporovali, keďže sa zaraďuje do jednej kategórie so She is mine! a rozhodne nechcem proti Maruš súťažiť, ak by náhodou (čo pochybujem) prešiel ďalej do hlasovania, rozhodne požiadam organizátorov o jeho stiahnutie, to len aby ste vedeli, preto vás chcem poprosiť, aby ste vaše hlasy za túto kategóriu venovali Maruš :) 

Veľmi pekne vám ďakujem, ak si to vôbec prečítate, ešte viac ak nás podporíte a dúfajme, že blog trochu získa sledovanosť a nebude ho nutné zrušiť. 
Ľúbim vás :*