The Huntresses 46

Najprv jedno veľké WOW k tomu, koľko častí to už je... nikdy by som nepovedala, že tento príbeh sa rozbehne až takto... a koniec sa tak skoro neplánuje (aj keď možno mám maličké tušeníčko, čo raz potom... ale to ešte nikto nevie, či niečo z toho bude)

Netuším, dokedy sa tu chcem ospravedlňovať za časti, ktoré sa mi nepáčia, no hádam s tým už končím... keby sa tak dali preskočiť, no potom by sa stratila pointa :(

Sierra

Šofér mi otvoril dvere a ja som nastúpila bez toho, aby som mu venovala ďalší pohľad. On však na to ani nečakal, zatvoril za mnou a sám sa posadil do auta, ktoré sa okamih na to pohlo. Pohodlne som sa oprela a periférne videla, ako ma Clarisse sleduje. Dala som si však na čas, kým som sa k nej otočila, vzala som si zo stolíka kávu, ktorú šofér pripravil pre mňa, presne moju obľúbenú, odpila som si, a až potom sa otočila ku Clarisse. Napriek tomu, ako normálne vyzerala, videla som jej pod očami tmavé kruhy, ktoré jemne presvitali spopod make upu. 

„Všetko je pripravené,“ usmiala sa na mňa, sebavedomo a pokojne, aj keď som ďalej hľadala stopy... čohokoľvek. Smútku, zúfalstva, lútosti, hnevu, stačila by mi akékoľvek emócia. No Clarisse bola stále chladná.

„A čo Amber?“ spýtala som sa jej, zvedavá.

„Povedala som, že všetko,“ odbila mi tónom, ktorý to definitívne uzavrel. Mohla som len hádať, ako k tomu Amber donútila, no môj odhad bol, že medzi najpresvedčivejšie argumenty patrila Harryho smrť. Ona bola len otázkou času, odkedy som sa ku Clarisse pridala ja. Amber vždy bola najslabšia. Sama proti nám dvom dlho vydržať nemohla. Usmiala som sa z okna a nechala cestu prebiehať v tichosti. Napriek všetkému, čo sa dialo, toto bolo, čo som chcela. Vedela som to od chvíle, čo som odišla od chalanov. Vedela som, že sa pridám ku Clarisse, vedela som, že návrat do starého života mi stačiť nikdy nebude. Ja som taká ako oni nebola, chcela som vždy viac, ich život ma nudil. Všetko sa točilo okolo večierkov, kde boli stále tí istí ľudia, stále rovnaké klebety, len občas sa obmenilo meno či dve, stále rovnaká hudba, len husle niekedy vystriedal klavír. Stále tie isté dievčatá rozprávali o tých istých chalanoch. Ich život sa vsťahoval len na ich uzavretú spoločnosť obklúčenú vysokým plotom pre prípad, že by sa niekto z nižšej vrsty náhodou zatúlal nablízko. Pomyslenie na niekoho mimo tohto uzavretého sveta pre lepších bola pre väčšinu nechutné. Pre mňa bolo nechutné jeho vnútro. Rozhodne som nepotrebovala zviesť chalanov, ktorých zviedli už všetky predo mnou, len preto, že bratranec bratranca bratranca ich bratranca bol bratrancom kráľovnej. Stále to boli tí istí chalani, o ktorých som už od každej počula všetko, ich krv ich nerobila o nič krajšími či lepšími. Mala som svoj život mimo tejto spoločnosti. Život, o ktorom vedeli len najbližší a takmer všetci ho odsudzovali. Ironické bolo, že jediná, ktorá ma chápala bola Clarisse. Sama som sa nad sebou pousmiala. Dievča ako z nejakého filmu. Má všetko, čo potrebuje, ľúdia ju zbožňujú, každý ju zbožňuje, každý jej závidí život. No ona je šťastná len vo chvíľach, keď uprostred noci odhodí všetky sukne, spodničky, korzety, rukavičky a šperky, ktorých hodnota presahovala ceny domov bežných ľudí a utečie do sveta obyčajných ľudí, kde sa baví ako jedna z nich. Jej život dostane novú príchuť. Príchuť nespútanej zábavy, alkoholu, šialených bozkov, slobody a adrenalínu. Jej staršia sestra, ktorá ju chápe ju vždy kryje a pritom sa usmieva. Cez deň princezná, v noci kráľovná, vždy jej hovorí. Kráľovná nočných klubov a zábavy.

Ani som si neuvedomila, ako som sa pomaly stratila v spomienkach. Život sa pre mňa odvtedy nezmenil. Možno už v noci nevyliezam oknom a nepodplácam vrátnika, no stále je tu tá príchuť zakázaného, rebélie, v každom okamihu strávenom mimo hlúpeho okruhu vyvolených. A od istého času je pre mňa týmto únikom Clarisse, celý tento biznis, ktorý dodáva ten správny adrenalín a ten pocit, že sa niečo deje. Dopila som posledné kvapky teraz už studenej kávy, keď sme zastali. Šofér otvoril dvere a za nimi sa objavila bledo vyzerajúca Amber. Slabo sa na nás usmiala a posadila sa. Podľa toho, čo mi Clarisse vravela bol jej život s chalanmi od nášho odchodu skvelý, všetci ju ľutovali, boli k nej milí a zdalo sa, že ju konečne začali akceptovať. Aspoň to Clarisse povedal Niall, s ktorým sa stále stretávala. V duchu som si musela priznať, že som žiarlila, jediná som zostala od nich odrezaná a nebolo možné vrátiť sa. Amber s nimi bola šťastná. Jediné, čo mi vychádzalo ako dôvod jej mlčanlivosti a nezdravej farby bola Clarisse. Ako ju musela donútiť pridať sa?

Už to bola len chvíľa jazdy, kým sme zastali pred veľkým domom, nad ktorým som sa ani nepozastavila, no nemohla som prehliadnuť, ako si ho Amber obzerala. Prešli sme dnu, kde pri dverách samozrejme čakalo obrovské množstvo bezpečnostných zámkov a zatvorili sa v Clarissinej pracovni.

„Takže, keď sme sa koneče pracovne zišli, potrebujeme plán.“

„Potrebujeme sa hlavne k Arthurovi dostať,“ opravila som ju a prevrátila oči.

„Myslím, že o túto časť by si sa mohla postarať ty,“ otočila sa ku mne s úsmevom, „vlastne, počítam s tým.Hádam si nemyslíš, že by som sem šla bez vopred pripraveného plánu?“

„A vieš aj, ako sa mám konkrétne o to postarať?“

„Samozrejme,“ odvrkla mi naoko urazene, „veď je to úplne jednoduché. Keďže si sa vrátila späť do spoločnosti, máš prístup ku každému. Jednoducho usporiadaš večierok aj ty a pozveš Arthura. My si už naňho počkáme.“ Musela som uznať, že to bol naozaj dobrý nápad. Jeden z mála, ktorý takto z Clarisse vyšiel, bez toho, aby sme jej šialené predstavy museli prispôsobiť realite. Jednoduchý, no v tom geniálny.

„Fajn. Povedzme, že je u nás. Čo potom?“ spýtala som sa jej, na čo začala ďalej vysvetlovať. Nechápavo som na ňu pozerala, takýto vopred pripravený plán som od nej ešte nepočula...

*****

Za dverami Clarissinej pracovne stál chlapec. Uši mal nastražené a hltal každé jedno slovo. Uvedomoval si, aké šťastie mal, keď sestry zvolili práve túto miestnosť, no pravdepodobne nečakali, že by chcel niekto počúvať. A presne to chcel chlapec robiť.  Snažil sa počuť úplne všetko, zachytiť každý detail a pochopiť všetky súvislosti. Nervózne vo vrecku zvieral telefón, pod chvíľou ho vyťahoval, vždy ho však vrátil späť. Napokon ho predsa vytiahol a naťukal čo najrýchlejšiu správu.

Party at Sierra´s. Trap. Trasúcimi sa prstami rýchlo v kontaktoch našiel to správne meno a správu odoslal, na čo stále nervózny telefón ukryl do vrecka. Pomaly spravil krok dozadu od dverí, keď sa otvorili a on zalapal v šoku po dychu.

 

„Steven, čo sa deje?“ chladne no nezaujato ho oslovila Clarisse, v jej hlase stále ten pohŕdavý tón.

„D-Denis ma posiela. Ozval sa Anderson, vraj je ochotný ďalej s vami rokovať, madam,“ vykoktal, stále v šoku a po pohľade, ktorý mu venovala sa zvrtol na päte a čo najrýchlejšie kráčal preč. Cítil, ako mu vo vrecku zavibroval mobil, a keď ho Clarisse nemohla vidieť, rýchlo si prezrel display, na ktorom k jeho sklamaniu svietili len dve slová. Well done.