One more time? 13

„Bowie, máš návštevu,“ doslova zaspievala Rachel a mne bolo z jej nadšeného tónu hneď jasné, že prišiel Harry. Môj kamarát Harry, ktorý sa snažil byť milý a chcel mi pomôcť, no začínal mi liezť na nervy. Bol tu stále. Bol milý, ale mala som ho dosť. Mám predsa aj iných kamarátov! „Harry, si zlatý, že si sa zastavil, ale naozaj nemám čas ani náladu!“ povedala som mu hneď, ako sa objavil vo dverách, no nezdalo sa, že by mu to nejak pokazilo náladu. „Bowie nevymýšľaj! Pôjdeme do kina, no tak. Rachel, šla by si?“ spýtal sa a obaja sme vedeli, že vyhral. Lebo ona nepovie nie a mňa donúti ísť tiež. „A na čo pôjdeme?“ zašvitorila, sladko sa na Harryho usmievala, no nezdalo sa, že by to postrehol. „Neviem. Dávajú nejaký horor, spidermana, animáče aj nejakú romantickú komédiu. Trisha, čo myslíš, na čo pôjdeme?“ „Ja by som si pozrela ten horor. Ale budem sa báť,“ povedala sladko Rachel a postavila sa ešte bližšie k Harrymu. Pozreli na mňa, a aj keď som nič nepovedala, bolo rozhodnuté. „Harry, môžeš ísť von? Chcem sa prezliecť,“ povedala som otrávene a on bez slova odišiel, no myslím, že som zazrela, ako prevrátil očami. „Harry je strašne zlatý! A je k tebe veľmi milý, nechápem, prečo s tebou stále stráca čas, ale je to od neho veľmi pekné. Tak naňho buď milá a snaž sa tváriť, že ťa to aspoň trochu zaujíma! Lebo sa už neukáže! Vieš, aká by to bola škoda?! Vôbec si nevieš vážiť, koho máš okolo seba!“ hneď mi vyčítala Rachel a ja som prikývla bez toho, aby som si vôbec uvedomila, čo vraví. Obliekla som si svetlé rifle a kockovanú košeľu, čo mi hneď Rachel zatrhla a navliekla ma do nejakej sukne a tielka. Chvíľu som rozmýšľala, prečo ju vlastne poslúcham v tomto, ale potom som si spomenula, že je mi to jedno. Hlavne, nech má ona radosť. Ja si aspoň zdriemnem na zadných sedačkách kinosály, nasypem do seba predražené a presolené pukance a zalejem to hnedou tekutinou, o ktorej ma bude bufetár presviedčať, že je to cola.

V kine si Harry sadol medzi mňa a Rachel. Keby sa radšej venoval Rachel, ktorá sa naňho “vydesene“ nalepila po prvom zvuku, ale on si nevšímal jej hlavu na jeho pleci ani jej ruky, ktoré ho z celej sily držali. Nie, on sa tlačil ku mne a stále niečo komentoval, kôli čomu som ja nemohla zaspať. „Stavím sa, že odtiaľ vyskočí ten šialený klaun,“ zašepkal mi a perami sa dotkol môjho ucha. „Nenarušuj mi osobný priestor!“ zašepkala som mu späť a sadla si na najvzdialenejší koniec malej sedačky. Na to sa Harry ku mne celým telom naklonil, takmer si na mňa ľahol a dotýkajúc sa perami môjho ucha zašepkal: „Prepáč, dám si na to pozor.“ Zazrela som naňho a on sa radšej odtiahol.

Nevydržalo mu to však ani päť minút a už bol pri mne zas. „Trish, pozri, mrzí ma, čo sa stalo, ale nemôžeš sa uzatvárať pred celým svetom. Musíš ďalej žiť,“ povedal a sledoval moju reakciu. Keď som zdvihla obočie, dodal: „S ľuďmi!“ Prevrátila som oči a zas sa ku mne naklonil. „Trish, daj mi šancu. Ja ti neublížim, sľubujem,“ zašepkal mi a odtiahol sa. No stále na mňa pozeral tým prosebným pohľadom. Otočila som sa smerom k filmu a nesledujúc obraz vpredu som premýšľala. Vedela som, čo chcel Harry. No nebola som si istá, čo som chcela ja. Harry je naozaj milý a skvelý chalan. Ale...

Môžme to aspoň skúsiť, rozhodla som sa a nenápadne sa k nemu naklonila, kým on pozeral na film a nevšimol si ma. Jemne som mu pery priložila na líce a venovala krátku pusu. Skôr, než som sa odtiahla sa otočil a pozrel na mňa, perami sa približujúc k mojim. Spomaľ, naznačila som mu ústami, no on sa netváril, žeby to postrehol alebo chcel uskutočniť. No v poslednej sekunde sa uhol a pery mi tiež priložil na líce. Usmiala som sa a prsty si preplietla s jeho.

Keď film skončil, stále sme sa držali za ruky a spolu sme vyšli aj z kinosály. „Neskočíme sa niekam najesť?“ spýtal sa a Rachel okamžite nadšene súhlasila. „Ja nie som vôbec hladná. A som aj po tom filme dosť unavená, asi pôjdem na intrák, ale vy dvaja sa chodte najesť,“ povedala som im a zdalo sa, že mi veria, až kým poriadne nahlas nezaškvŕkalo v bruchu. „Takže nie si hladná?“ spýtal s Harry s úškrnom na tvári. „Možno trochu. Ale hlavne som unavená.“ „Len rýchla večera, sľubujem. A potom ťa odveziem domov,“ povedal a mala som pocit, že úplne zabudol, že je tu s nami Rachel. „Fajn. Rýchlo sa všetci traja,“ jemne som Harrymu zdôraznila slovíčko traja, „najeme a vrátime sa. Lebo som už naozaj unavená. Takže, kam idem?“ „Poznám skvelú pizzeriu kúsok odtiaľto,“ rýchlo sa zapojila Rachel, ktorú sme doteraz z rozhovoru vynechávali. „Vlastne, ja som skôr myslela nejaký fastfood, čo vy na to?“ spýtala som sa a videla Rachelin výraz, za ktorým sa skrývalo zdesenie nad tým všetkým nezdravým jedlom. No pred Harrym nič nepovedala, a keď Harry prikývol, bolo jasné, kam ideme.

„Harry! Nechaj tie hranolky na pokoji! Máš predsa svoje!“ so smiechom som mu vynadala, keď sa mi snažil nenápadne z krabičky vytiahnúť dve hranolky. Povzdychol si a namiesto toho, aby si ich vložil do úst, nakŕmil nimi mňa. Zasmiala som sa na Rachelinom prekvapenom výraze a začala sa drhnúť colou. Na tom sa zas začali smiať oni. Sklonila som hlavu a venovala sa svojmu jedlu. Chvíľku bolo ešte počuť pridusený chichot, potom ticho. Zdvihla som hlavu a všimla si, že jedia ďalej a už sa mi nesmejú. Nenapadla ma žiadna rozumná téma na rozhovor, tak som v pokoji ďalej jedla, keď som zacítila niečiu ruku na stehne a prebehli ma zimomriavky. Hneď mi bolo jasné, komu tá ruka patrila a cítila som, ako mi blúdila po nohe, až našla moju ruku a preplietli sme si pod stolom prsty. Zdvihla som pohľad k Harrymu, ktorý pozeral na Rachel a diskutoval s ňou o filme. Počúvala som ich a občas, keď som mala pocit, že viem, o ktorej scéne hovoria som sa zapojila. A vždy som zistila, že sa bavili o niečom inom, tak som to vzdala a len počúvala.

„Bolo to super,“ povedal Harry, keď nás vysadil pred internátom, „čo tak si to zopakovať zajtra?“ „No, vlastne ja zajtra nemôžem, musím niečo vybaviť,“ povedala Rachel a všimla som si, ako sa Harrymu na tvári objavil úsmev. Kým sa Rachel hrabala v kabelke, hľadajúc mobil, žmurkol na mňa a ja som bez rozmýšlania prikývla. Takže zajtra. Sami dvaja. Bol to dobrý nápad?

Ako sa máte? Ja sa nudím, ale že brutálne. Niekto si chce pokecať? Prosííím, o čomkoľvek :) Fejsbúčik :D alebo radšej Twitter :) ?? Ozvite sa, nehryziem :)