One more time? 6

Už som vám skoro pridala nesprávny príbeh asi by ste sa nepotešili, čo? Ale tak, je tu nakoniec to, čo tu byť má, tak dúfam, že sa bude páčiť :) love ya ♥

„Prišiel si za Trishou, však?“ Nasucho som preglgol a sledoval ju s vypúlenými očami. Kto to je? Čo vie o mne a Trish? A hlavne, čo odo mňa chce? Teda, okrem toho podpisu? Sledovala môj, určite zmätený pohľad a potom mi naznačila, že by sme mali ísť ďalej od internátu. Kráčali sme teda cez park, a keď nám polorozpadnutá budova zmizla z dohľadu, začala rozprávať. „Pozri, som Trishina kamarátka a ona mi povedala, čo sa stalo.“ „Všetko?“ spýtal som sa zvedavo a mierne prekvapene. „Neviem, či všetko, ale dosť. Chce na to zabudnúť. Už ťa nechce vidieť. Ty ju áno?!“ Čo je to za hlúpu otázku? Samozrejme, že ju chcem vidieť! Prečo nechce vidieť ona mňa?! Namiesto toho, aby som to všetko teraz vyklopil na jej kamarátku som len prikývol a ona pokračovala: „Ak sa s ňou chceš ešte stretnúť, daj jej čas. Hnevá sa na teba, ale hlavne na seba. Počkaj chvíľu, kým sebe aj tebe odpustí.,“ povedala a odišla. Len som tam stál, pozeral za ňou, neschopný jedného hlúpeho ďakujem. Čas. Ona chce čas. Lenže ja nie. Ja ju chcem vidieť. Hneď. Povzdychol som si, keď som pochopil, že nikoho nezaujíma, čo chcem ja. To nie je dôležité. Ale ja dokážem počkať. Dám jej čas. Koľko len bude chcieť.

O MESIAC

****Trisha****

Neozval sa už. Prešiel mesiac a ja som už o ňom nepočula. Samú seba som klamala, že tak som to predsa chcela. No hoci som si to nedokázala pripustiť, chcela som ho ešte stretnúť. Nie, nie stretnúť! To nestačí, chcem s ním hovoriť. Možno viac. Ľutovala som, že som s ním vtedy nechcela hovoriť, že som ušla. Dvakrát. Ale takto to bolo lepšie (ako len neznášam túto otrepanú frázu!) Aspoň vidím, za čo som mu stála. Lepšie, keď sa to stalo teraz, ako keby sme mali spolu riešiť niečo viac a potom by sa na mňa takto vykašľal. Jednoducho, nech tvrdí, čo chce, bolo to preňho len niečo na jednu noc a tým to haslo. On zabudol na mňa, ja zabudnem naňho. Škoda, že sa to nerobí tak ľahko ako hovorí. Vstala som z postele a ukončila svoje filozofické úvahy. V kúpelni som si opláchla tvár vodou a povedala si, že stačí. Bodka. Koniec.  On neexistuje! A ja si ním nenechám ničiť život. Opäť som si opláchla tvár studenou vodou a zúfalo si prehrabla vlasy. Táto hnedá slama je tiež jeho vina! A dosť! Zo stolíka som vytiahla peňaženku, zo skrine kabelku a zamierila do mesta. Už nebudem kôli nemu robiť veci, ktoré nechcem! Chcem späť svoje vlasy! No a čo, že ma celý svet spozná a bude vedieť, že JA som tá štetka z postele slávneho Louisa Tomlisona! Zúrivo som vtrhla do kaderníctva, vytočená už len z pomyslenia naňho. Kaderničke som ukázala fotku, na ktorej som mala svoje farebné vlasy. Pozrela na mňa, na fotku, zasa na mňa... Hneď mi bolo jasné, že ma spoznala. Veľký comeback! WooHoo! Šteka sa vracia! Hádam má teta radosť. Nakoniec nič nepovedala a ja som vo veľkom zrkadle pred sebou spokojne sledovala, ako sa opäť mením na starú Bowie. Zaplatila som tej starej ježibabe (ako môže mať kaderníčka tak hrozné vlasy? Mať takýto salón, každý deň mám inú farbu!) tú nehoráznu sumu, čo od mňa chcela (čo si myslí, že mi za to ten idiot zaplatil či čo, keď odo mňa toľko pýta?!) a opäť vo svojej koži vyšla na ulicu. Z tašky som vytiahla veľké farebné slúchatká, ktoré tam vždy sú a s hudbou na plné volume, ako kedysi, som kráčala po ulici. Ľudia sa zas za mnou otáčali, pozerali na mňa a ja som bola šťastná. BOWIE JE SPÄŤ! Už bolo načase!

Kývajúc sa do rytmu hudby som prešla k dverám internátu, s úsmevom na perách prešla okolo chalana opierajúceho sa o stenu pri vchode a takmer vošla dnu, keď som pocítila ruku na pleci. Trhla som sa, nechcelo sa mi s nikým zabavovať, už som takýchto chalanov zažila, ja sa pri ňom nezastavím, tak zastaví ďalšiu. Tento však bol dotieravejší, chytil ma znovu a silnejšie. Otočila som sa, že mu vylepím... a vtedy som ho spoznala. „Louis? Čo tu robíš?“ Neodpovedal mi, len ma potiahol späť, až kým som stála pred ním a pozerala sa mu do očí. Potom som si uvedomila, že mám stále na hlave slúchatká, zložila som si ich a nechala visieť okolo krku. „Tak? Prečo si tu?“ spýtala som sa znova, keď neodpovedal. Bola som veľmi rada, že ho vidím, aj keď viem, že by som nemala.

Snažila som sa mu pozerať do očí a pritom nestrácať spojenie s realitou a nečervenať sa. Samozrejme neúspešne. Farba mojich líc sa podobala niektorým pramienkom mojich vlasov a realita bola veľmi vzdialená. Čo som sa ho pýtala? Odpovedal mi už? Neodpovedal? Odpovie? Prečo je taký sexy? ... 

Nedostala som sa k ďalším otázkam, na ktoré môj zmätený mozog aj tak nenájde odpovede, pretože sa priblížil ku mne ešte bližšie a už som rozmýšľala ešte menej. Priblížil sa ešte kúsok a ja som si nevedela ani spomenúť na svoje meno. Ani na jeho. A priblížil sa ešte viac, až sa perami dotkol mojich. Tvár mi chytil do dlaní a jemne, pomaly ma pobozkal. Namiesto toho, aby som sa ním ešte viac nechala poblázniť som sa úplne prebrala a drsne sa odtiahla od neho. „Čo robíš?! Prečo. Si. Tu?!“ zvýraznila som každé jedno slovo v otázke, ktorú už dvakrát odignoroval a rukou som si pretrela pery, aby na nich nezostala ani stopa po ňom. „Prečo vždy, keď sa stretneme niečo skúšaš? Nevieš sa normálne porozpávať? Hneď sa musíš na mňa tlačiť? A načo si tu? Mesiac sa neozveš, teším sa, že mi už dáš pokoj a zrazu prídeš a pobokáš ma? O čo ti ide?“ Pozeral na mňa ako na blázna, asi čakal inú reakciu. Namyslený idiot! Ale pekný... „Chel som, aby sme sa znovu stretli. Možno niekam spolu išli. A chcel som sa aj spravedlniť za tú noc. Len som nikdy nemal príležitosť,“ pozrel na mňa mierne vyčítavo, „mrzí ma to, nemalo to tak skončiť. Ale sama vieš, koľko sme obaja vypili. Zabudneme na to? A začneme znova?“ Sledovala som nádej v jeho očiach a nedokázala odmietnuť. Môžme to ešte skúsiť. Prikývla som a jemu sa úsmev roztiahol po tvári. „Zajtra o ôsmej po teba prídem!“ oznámil mi a odišiel skôr, než som sa stihla spýtať, čo má v pláne. S úsmevom od ucha k uchu som vošla dnu. Som zvedavá, ako ten rúž na perách vysvetlí svojej priateľke.

Maruš, časť pre teba. Už má späť vlásky, ako si chcela :)