„Trish?“ ozval sa
neďaleko známy hlas. Nereaguj a hraj mŕtvu! „Trisha?!“ Nehýb sa, určite si
ťa nevšimne a dá ti pokoj. „Bowie!“ Nedýchaj! V tomto daždi ťa určite
prehliadne! „Trisha, pozri sa na seba, ako vyzeráš! Čo sa ti stalo?“ Rachel sa
postavila vedľa mňa a začala ma ťahať zo zeme. S veľmi malou spoluprácou
z mojej strany ma postavila na nohy. Nechcela som sa na seba pozrieť,
vedela som, že vyzerám minimálne tak hrozne, ako sa cítim. Radšej som pozrela
do kaluže, v ktorej som doteraz ležala. Voda v nej bola hnedá
a červená. Blato a krv. Aha, asi krvácam. Doteraz som si to nevšimla,
bola som príliš zaujatá svojím umieraním. Rachel ma ťahala za sebou smerom
k intráku, moja slobodná vôľa zostala ležať v kaluži, tak som len dvíhala
nohy a nasledovala ju. Ani neviem ako, ale dostala ma do izby a rovno
zavrela do kúpelne. Horúca sprcha mi pomohla, prestalo ma klepať od zimy, zmyla
som zo seba asi všetko blato, dokonca som začínala byť opäť pri zmysloch.
Pozrela som na poličku pred umývadlom a pri pohľade na prázdne miesta, na
ktorých zvyčajne ležia žiletky, nožnice, pilníky a iné ostré predmety som
sa hystericky rozosmiala. Hádam si Rachel nemyslí, že by som sa tu a teraz
podrezala. Obliekla som si suché čisté veci a vrátila sa späť do izby,
ktorá bola prázdna. Hneď som vedela, že Rachel zmizla za Mikeom. Kto vie, čo
teraz spolu robia? Striaslo ma pri spomienke na dnešnú noc, radšej som chytila
do ruky mobil, musím zistiť, koľko je hodín. Prvé, čo som si na mobile všimla
nebol čas, ale nepriajaté hovory. Štyri. Z neznámeho čísla. Zľakla som sa,
keď sa mi mobil v ruke rozvibroval a pustila som ho na zem. Rýchlo
som ho zdvihla a pozrela na display hľadajúc meno volajúceho. Opäť to
neznáme číslo. Priložila som si telefón k uchu a stlačila zelené
tlačítko premýšlajúc, kto to asi môže byť.
****
Z pohľadu Louisa****
Ráno som sa
prebudil, ostré svetlo mi svietilo do očí a bolela ma hlava, vlastne aj
celé telo. Včera som toho vypil naozaj veľa. Pretrel som si oči a pomaly sa
vyterigal z postele. Počkať, ja som spal nahý? Oblečenie bolo rozhádzané
všade okolo, ale nikto tu nebol. Vlastne, bolo tu len moje oblečenie, moja
nočná návšteva zmizla. Bola tu El? Ale veď ona je preč. A, pohádali sme sa.
Preto som šiel do baru a opil sa. Pomaly som šiel do kúpeľne, kde čakala sprcha
a studená voda sľubujúca prebratie. Na poličke bol vyhodený sivý svetrík.
Určite nepatrí El, ona také veci nenosí. A ona tak ani nevonia (pripadal
som si ako stopársky pes, keď som si k nemu privoňal) cítil som cigarety
a ešte sladkú jemnú vôňu, ktorá sa mi páčila. Kto je to dievča a kam
zmizla? Položil som svetrík naspäť, pretrel si oči a skôr, než som vliezol
do sprchy som sa pozrel do zrkadla. To, čo ma prekvapilo neboli čierne kruhy
pod očami či stopy po rúži na tvári, krku a... iných častiach tela. Skôr som
nechápavo hľadel na svoju hruď (áno, moju dokonalú svalnatú hruď). Celá
popísaná, záhadné symboly všade. Napísala mi ich tam ona, včera v noci.
Terrie? Tanya? Tracey? Ako sa to len volala?
****
„A uvidíme sa
ešte niekedy? Ako ťa nájdem? Dáš mi číslo?“ spýtal som sa tej krásnej neznámej,
ležiac na posteli. Zasmiala sa a prevrátila nás tak, že už som neležal ja
na nej, ale ona sedela na mne. Ešte raz ma vášnivo pobozkala, jemne, ale
dráždivo ma uhryzla do pery, potom sa nahla nad nočný stolík (v tej chvíli ma
alkohol útočiaci na môj mozog skúsil prehovoriť, aby som od žiarlivosti
rozmlátil ten stolík, prečo sa radšej tak nenakloní nado mňa?) a vytiahla
fixku. Prefíkane na mňa pozrela spod dlhých mihalníc, diabolsky a zároveň
neuveriteľne sexy sa usmiala, otvorila fixu (podarilo sa jej to až na tretíkrát
a ja som sa pripito spolu s ňou zarehotal) a priložila mi ju na
hruď. S obrovskou námahou a sústredením začala písať číslice. Nemohol
som sa na ňu len tak pozerať a nič nerobiť, každou sekundou som bol
netrpezlivejší, musel som ju mať a hneď! Nenápadne som nahmatal lem jej
trička (no dobre, nenápadne to nebolo, ale ona bola príliš opitá
a sústredená na písanie svojho čísla, aby si to všimla) a pretiahol
som jej ho cez hlavu. Zamračila sa, preškrtla číslo, ktoré bolo úplne
nečitateľné a začala znova. Chvíľku som ju sledoval, mračila sa, hrýzla si
peru, kým sa sústredila na drobné čísla, ktoré aj tak nedávali zmysel
a nedali sa prečítať. Už som to nevydržal, toto mi predsa nemôže robiť!
Chcem ju hneď teraz! Zvalil som ju na posteľ, zrejme mi chcela vynadať, no to
už som ležal na nej, umlčal som ju perami a jazyk jej strčil do úst.
Odhodila fixku a rukami sa venovala už len mne. Skôr, než som si úplne
prestal všímať okolie a venovala sa iba jej si moje žiarlivé ja sľúbilo,
že zajtra sa fixke pomstí za každú chvíľku, ktorú bola s ňou namiesto mňa.
****
Na jej meno som
si nedokázal spomenúť, ako znelo? Žeby Tracey? Zamračil som sa a skôr, než
som vošiel do sprchy som začal opisovať jej číslo zo svojej (dokonalej) hrude.
V zrkadle ho bolo vidieť zrkadlovo, bez zrkadla dole hlavou. Načo ho
chceš? Spýtala sa malá, racionálne uvažujúca časť môjho mozgu. Moment, kde sa
u mňa taká nabrala? Tak rýchlo ako sa objavila aj zmizla. Zostala len tá
hlúpa (a nadržaná) časť, ktorá ju chcela opäť vidieť, cítiť, mať... „A čo
Eleanor?“ opäť sa spýtala, ktovie odkiaľ nabratá racionálna časť mňa. Takže to
nebol len výplod mojej fantázie, naozaj ju mám? V každom prípade, vyparila
sa rovnako rýchlo ako výčitky pre El, aj tak už bude čoskoro koniec. „A to si
hneď musíš hneď začať s ďalšou?“ Opäť je tu! Neexistuješ, tak VYPADNI!
Odpísal som poslednú číslicu z môjho (sexy) tela a stlačil CALL. Čo
jej vlastne chcem povedať? A načo? „No vidíš!“ znova mysliaca časť môjho
mozgu. Vypadni do Disneylandu! Tam patríš, medzi vymyslené rozprávkové
postavičky! Nezdvihla. Volal som zas a zas. Poslednýkrát, pomyslel som si,
keď som piatykrát vyťukával jej číslo. Nečakal som žiaden zázrak, keď sa zrazu
ozval jej sladký hlások. „Prosím?“
Hahaha :DD vóbec sa nerehocem :D Louis? Hmm toto bude zaujímavé :) tými popismi si ma zabila "odpísal som si čislicu z môjho (sexy) tela :DD Dúfam, že Trisha mu dá šancu :) a že si Louis spomenie na meno :D ďakujem! Teraz budem mať krajšie sny :D perfektné! <3 x
ReplyDeleteďakujem, si zlatá :) tak krásne sny (aj keď asi dosť neskoro)
DeleteBaby? :)
ReplyDeleteNo tento blog som našla len náhodou, ani neviem ako. Popravde som si myslela, že to bude len znova pár poviedok a tak..Smola zmýlila som sa (našťastie) :) Perfektné poviedky (chabé slovo pre toto) z ktorých ide niečo...no WAW ;) STRAšNE super KIKA a MARUš :) držím pálce k rozvíjaniu blogu.
Určite už vaša verná čitateľka
*Daniels* :)
Tak to sme radii že to vidíš takto ;)** moc ďakujeme, budeme sa snažiť ;) :D tešia nás strašne takéto super komentáre, aj že si ho našla len tak nalhodou :) je to milé ;D
DeleteMaruš =*
pomsta fixke :DD no Kika, dnes len zabíjaš :D už opäť sa škerím ako blázon, píšeš úžasne :) som zvedavá čo ďalej, ach, si skvelá žena!! :) ľúúbim ťaaa :)
ReplyDeleteďakujem aj ja ťa ľúbim :) viacej :) veď ty si mi písala pri AWLNTU, že chceš viac Louiho pohľadov, tak tu ich máš :*
Deleteoooo :D tá scéna s fixkou sa mi páčila :D žiarlivosť na nočný stolík :D .. perfect! ;) xx
ReplyDeleteďakujem :)
Deletedalsiu :D
ReplyDeleteaký žiarlivý je Tommo :D
ReplyDelete