Second part of... this shit

Stále nemám názov. Som zúfalá. Čakám na zázrak. Zatiaľ časť. Enjoy :*

Niekoľko dní pred prvým večerom v bare som znudene študovala papiere od manažéra. Naštudovala som si všetko od oblečenia až po priebeh vystúpenia. Zo začiatku sa máme my nové držať vzadu, keby sme to pokašľali. Nesmieme pišťať, odpadávať atď., inak máme padáka. Pre mňa žiaden problém. Musíme spraviť všetko, čo od nás budú hostia chcieť a snažiť sa, aby sa cítili dobre a prišli opäť. Že hostia! Ako pekne ich nazvali, veď sú to len rozmaznané hviezdičky. Fajn, čo ďalej? Blááá, blááá, bláááá. Nič dôležité. Papiere som pekne skrčila do guličky a priamo leteli do smetiaka. To by som nebola ja, keby som neminula. Povzdychla som si, zdvihla ich a dala pozor, aby tentokrát skončili tam, kde patria. Jediná príprava z mojej strany na vystúpenie bola, že som si stiahla do MP3-ky ich songy a niekoľkokrát si ich vypočula. Po poslednom som spokojne MP3-ku odložila. Na toto sa bude dať skvelo tancovať. Pekné, rytmické... naozaj sa mi ich hudba páčila.

Čas do prvého vystúpenia v clube prešiel naozaj rýchlo. Dnes je môj večer. Moja premiéra. A aj keď som sa bála, prevládalo vo mne vzrušenie. Na tom pódiu nestálo veľa ľudí. Nedostal sa tam každý, no ja som to dokázala. V miestnosti, ktorá bola šatňou pre všetkých a zároveň akýmsi zákulisím, kde sme sa zdržiavali celý čas už bola väčšina tanečníc. Pozerali na mňa z vysoka, ako na nejakú smeť. S nosom hore som sa usadila do béžového kresla, akých bola miestnosť plná. Okrem nich tu boli aj sedacie vaky a mäkké koberce, jednoducho všetko, aby sme mali kde byť, kým nie sme na pódiu. A ešte stoly s občerstvením, ktoré bude aj tak len pre našich “hostí“. Tie namyslené hviezdičky.

Nohy som si prehodila cez operadlo kresla a sledovala okolie. Baby by som mohla hneď rozdeliť na nové a staré. Nové sa tak ako ja pozerali po okolí a skúšali sa zorientovať. Staré už stáli v hlúčikoch a ozýval sa od nich hlučný smiech. Po chvíli sa však začali prezliekať do kostímov a aj väčšina nových nasledovala ich príklad. Z tašky som si vytiahla svoje oblečenie a tiež sa doňho prezliekla. Nebola som si istá, čo si k tomu obuť, tak som zas sledovala ostatné. Tenisky, ale nejak nezvyčajné neboli ani vysoké opätky. Veľmi vysoké opätky. Oboje topánky som si vyložila z tašky a pekne vedľa seba postavila ku kreslu. Mám ešte čas, rozhodnem sa neskôr. Zatiaľ som bosými nohami kývala vo vzduchu a zas sledovala staré, ktoré si zabrali miesto pred nespočetnými zrkadlami. Neprekvapilo ma to. skôr ma však zaujímalo, čo so sebou pred tými zrkadlami spravia. Aké nečakané, pomyslela som si pri pohľade na ich červené pery, umelé mihalnice a hrubé čierne linky. No nemala som na výber, tiež som si zabrala miesto pred zrkadlom a pohrala sa s kozmetikou. V odraze som videla za sebou prechádzať nejaké postavy a pochopila som, že naše hviezdičky práve dorazili. No nezaujímali ma natoľko, aby som sa odtrhla od zrkadla.

Už s hotovým make upom som si opäť sadla do kresla a vyložila si nohy. Chalani z tej kapely boli už obklúčení všetkými babami, ozýval sa chichot a smiech. Nič pre mňa, pomyslela som si a pohodlnejšie sa usadila. Vtedy som si na sebe všimla pohľad jednej z najskúsenejších tanečníc. Blondínka sa rýchlo otočila, naklonila sa k čiernovlasému chalanovi a perami sa dotýkala jeho ucha, kým mu čosi šepkala. Zasmiali sa, venovala mu letmý bozk na líce a šikovnou otočkou sa dostala z davu. Videla som, ako kráča smerom ku mne a o niekoľko sekúnd už pohodlne sedela na opierke môjho kresla, nohy cez seba a zvodný úsmev smerom k chalanom. „Ty si myslíš, že si tu kvôli tancovaniu, však?“ opýtala sa ma a prehodila si cez plece vlasy, nespúšťajúc pohľad z chalanov. Venovala som jej nechápavý pohľad, ktorý ju rozosmial. Čo tým myslela? Kvôli čomu inému ako tancu by som tu bola? Nedávalo to zmysel. Veď sme tu na to, aby sme tancovali v clube, to je naša práca. No ona na mňa pozerala ako na idiota. Akoby bola úplna naivnosť myslieť si, že tu sme kvôli tancu. Ale čo iné? Opäť som na ňu nechápavo pozrela. Z úst jej vyšiel prihlúply chichot, ktorým zrejme neustále balí chalanov. Ako na ňu pozerám, úspešne. „Ach, ty hlúpučká,“ povedala a venovala mi ľútostivý pohľad, „polovica divákov je tak zaujatá kapelou na pódiu, že fakt, že tam je aj niekto iný akosi nepostrehnú. A zvyšok? Tí sú opití tak, že nevedia, ktorým smerom pódiu je. Alebo že tam vôbec je.“ Musela som rozmýšlať nad jej slovami. Čo mi tým chcela povedať? Sledovala som ju a čakala vysvetlenie. Spokojne sa usmiala, ukázala perfektne rovné biele zuby, prehodila si vlasy cez plece a pokračovala: „Hlúpučká. Tvoja práca nie je na pódiu, ale tu. Tam si ťa ani nevšimnú, no vyzerá to dobre na zmluve, výplatnej páske aj všetkých papieroch. A ty tiež radšej prídeš na konkurz na tanečnicu.“ Zažmurkala na mňa a zjavne čakala nejakú reakciu z mojej strany. 

Tá sa však nedostavila, tak si len prečesala prstami vlasy, pre prípad, že by ju niekto z chalanov sledoval a usmiala sa. „Nevidíš to? Zabávame tu našich hostí, robíme, čo chcú. Sme tu pre nich zábavka, spestrenie programu. Všetci to vedia. A myslíš, že to niekomu vadí? Netvár sa, akoby si bola o niečo lepšia,“ prebodla ma pohľadom a ja som nechápala, čo myslí pod tým lepšia a prečo ma z toho obviňuje. „Tiež si tu, aby si bola pri týchto chalanoch. Tváriš sa, akí sú ti ukradnutí, no aj keď si oklamala všetkých, ja som ti na to neskočila. Mňa tvoja nevinná tvárička neoklame. Si tu, lebo veríš, že skončíš v posteli niektorého z nich.“ Dobrý dojem a predchádzajúci pocit, že by som si ju mohla obľúbiť bol preč. „Myslíš, že si sa sem dostala vďaka tvojmu tancu? Nebuď taká naivná. Miesto ti tu zohnala tvoja pekná tvárička  a sexy postavička,“ povedala so sladkým smiechom, bez ktorého by bolo jej rozprávanie nepredstaviteľné. Keď vravela o peknej tváričke, pohladila ma po líci a posmešne ma chytila za bradu, mykajúc mi tvárou. Nedokázala som reágovať. Jednoducho som počúvala. „Myslíš, že na tom konkurze aj pozeral niekto na váš tanec?“ pohŕdavo na mňa pozrela a pokračovala, „každý sa len pozeral ako, vyzeráte. A chápem, že si vybrali teba. Peknučká, mladučká a taká naivná. No pamätaj si jedno. V posteliach týchto najsexy chalanov končia len tie najskúsenejšie z nás. A ak mi skrížiš cestu, skončila si.“ Jej prižmúrené oči vystriedal široký úsmev, keď vstala a prešla k hlúčiku. Jej ruka zablúdila na zadok chalana, ktorého meno znelo Tresh, Nesh alebo tak nejak a s tvárami kúsoček od seba sa rozprávali, kým zvyšok dievčat sa snažil získať jeho pozornosť. Neúspešne. Pretože Emma bola iná trieda. A ako odišla, zmizli aj moje naivné predstavy.