Jednodielka s názvom Jednodielka :D

Ahojte :) ...Po dlhej dobe som s5 ale bez časti... Prepáčte bola som preč a nemohla som písať. A zároveň vidím ako málo ľudí si prečítalo She is mine ! 19 ...ale pridávam aspoň jednu z mojich starších jednodielok ;) enjoy, xx

Zapliesť ?? Či rozpustiť ?? Som rozhodná ?? Či nie som nerozhodná ?? Moje myšlienkové pochody zjavne zlihávali. Šibe mi. Stála som pred obrovským zrkadlom a zamyslená som hľadela na svoj odraz. Vlasy som mala umyté a do rovna vyfúkané. Lenže vonku bolo tak dusno, že som mala dilemu. Pozrela som sa cez okno a už len z toho mi bolo horúco. Pohlad na hodiny moju dilemu ukončil. Musím ísť. Vzala som si tašku cez plece a bola som pripravená. Ale iba fyzicky. Úprimne ma desilo, že idem na horor, v ktorom bude viac krvi ako by sa patrilo, keďže pri nej odpadávam. Hádam ta filmová nebude vadiť...   5 minút cesty a videla som tri siluety kamarátok. Otočené mojim smerom už z diaľky kričali "opicáá" a šli ku mne. Nechápala som, prečo ma tak teraz každý volá ?!

V kine

"Kriste."

Pozerala som sa na obeť, pri ktorej boli veľmi zle napodobnené črevá a roztrasená a vyvrieskaná už po 3 minútach filmu som skonštatovala tamto. Zomrelo už šieste dievča a to sme pred chvíľkou prišli. Kričala som už viac než dosť a zrazu len vidím titulky pre začiatok filmu. Robia si srandu ?! Tri kamarátky, na horory zviknuté, sa zachovali dosť hnusne. Jedna bola znudená, jedna sa smiala na primitívnosti filmu a jedna sa bála so mnou. V tej veľkej, do pól zaplnenej miestnosti sme kričali len my... Do hororu som sa zažrala viac ako by som chcela. V pólke filmu to už bolo neznesitelné, strhala som sa pri každom bodnutí dýky. A to bolo pomerne často. Vrieskala som na celé kino aj pri absolútne nestrašidelnch veciach. Filmová krv nebola znesiteľná ako som neskôr zistila. Možno keby jej bolo menej... Nech sa to už skončí ! Keď s vreskotom (našim aj jej) padla ďalšia obeť trhla som hlavou dolava a skrila som sa na niečiom pleci. Tá košeľa nenormálne krásne voňala a skrývala sa pod ňou hora svalou. Takže toto nie je Katrine. Ups. Zdvihla som hlavu a velice nenápadne som sa odpratala z toho ramena. Pozrela som sa na neznámeho, ktorý svoj pohľad upieral na plátno ale usmieval sa. Otočila som sa a bála sa ďalej. Vreskot, smrť, vreskot, smrť. A ja som vždy poslušne zvreskla s obeťou. Potom sa zlava natiahla ruka (v tieni vyzerala ako bez majiteľa) a zakričala som aj vtedy. Počula som tlmený smiech (stále to všetko prichádzalo z ľava) a tá ruka si ukradla  moju. Chytil ma za ruku. Absolútne neznámi. Ale bolo mi to jedno. Ten nežný dotyk ma upokojoval. Keď ako tak ustúpil ten hysterický strach, naplno sa dostavilo vedomie, ktoré pútala toľká krv. Do riti ! Ruka sa mi vytrhla a ja som letela hore. Schody po bokoch som brala po troch, ruku som mala na ústach a rýchlosťou blesku som vtrhla na wécko. Sklonila som sa nad misu, tri krát ma naprázdno naplo ale nič sa nedialo. Tak som sa z tade zdvihla a šla sa poumývať. Opláchla som si ruky, tvár a vyšla som do vestibulu. Tam, do tej sály sa už nevrátim. Sadla som si pri stenu a hlavu oprela dozadu. Studenú ruku som si položila na čelo a sedela. Nič som nevnímala. Absolútne. Hlavu som mala prázdnu, prebiehal proces ukľudňovania. Hlasno som si vzdychla, že som pripravená postaviť sa keď ma do zeme zatlačil neskutočne krásny pocit. Nejaké pery sa obtierali o moje ucho a vraveli:

"Budeš ma ignorovať ešte dlho ?"

Nechápala som a ani som sa pochopiť nesnažila. Automaticky som hlavu točila doľava za tými perami, ktoré ma šteklili na uchu. Páchateľ sa zasmial a pohladil ma po vlasoch. Oči som mala zatvorené a nejako som si neuvedomovala aká som v skutočnosti omámená. Bolo to strašne čudné, toto všetko, od kedy sa začal film. Čo to, do riti, stváram ?! Otvorila som oči a celá som sa pokúsila uhnúť akurát, že som vrazila hlavou do akéhosi rámu. Dnešný deň sa mi asi sníva. Pozrela som sa na neznámeho s príťažlivým hlasom. Kvočal s rukami zloženými v lone a uškŕňal sa.

"Prepáč."

Povedal a premáhal sa aby sa nerozosmial.

"Akurát, že si bola ticho. Tak som ťa skúsil zobudiť inak. Musíš uznať, že to bolo pekné...ummm zobudenie."

Držala som sa za hlavu, ktorá ma bolela a nedôverčivo naňho pozerala. S kade ho poznám ?! 

"Ehm. Nemohol som si nevšimnúť ako si sa za mnou natiahla."

Po týchto slovách ma prestalo trápiť s kade ho poznám. Celá červená som zrazu bola. Bože ! Jasné, že sa z teba smeje keď sa za ním s pootvorenou pusou naťahuješ ako námesačná. Posunula som sa speť aby som sa narovnala a znova som sa oprela o stenu. 

"Ďakujem."

Chalan si prisadol v tesnej blízkosti. A znova mi chytil ruku. Asi vedel, že som ďakovala za to gesto v kine. 

"Mal by som ťa vziať domov. Vyzeráš zničene."

"To tá krv. Ale máš pravdu, idem domov, lebo sa tu pod tvojim vplivom roztopím."

Asi som povedala viac ako by som mala ale bolo mi to jedno. Bol si aj tak istý, že ma má pod palcom. Vstala som a išla som. Cestou som uvidela svoj odraz v akomsi výklenku. Preboha ! Vlasy pomotané, polepené a strapaté trčali na všetky strany. Oči boli akési černejšie, rozmazala som aj špirálu aj linku. Však vyzerám ako upír došľaka. Upír čo odpadáva pri pohľade na krv ? Komické, skonštatovala som v mojej vymletej hlavičke a šla ďalej. Akurát že do šiestich sekúnd bol pri mne a držal ma znova za ruku. 

"Akosi si si zvykol držať ma za ruku."

"Potrebuješ to."

"Z čoho si to usúdil ?"

"Z toho, akosi vrieskala, ako si sa mi triasla na ramene, akosi tam sedela bez života...mám pokračovať ?"

Vyšiel zo mňa tichý ston. 

"Už žiadne horory...prosím."

Zažiadala som potichu, čím som ho rozosmiala.

"Tiež ich nemám rád. Ale pri tých štyroch som si už zvikol."

"Aha."

Nevedela som čo viac nato povedať. Znova sa zachechtal a kráčal so mnou ďalej.

"Mimochodom. Louis Tomlinson, teší ma !"

"Konečne mi docvaklo, že s kade si mi povedomí. Nič iné doma nepočúvam iba Louisa Tomlinsona, mrkvi a One Direction."

"To mi lichotí, že si taká fanúšička."

"Alebo moja päť ročná sestra."

Nastala chvíľka ticha. Ani jednému sa nechcelo pokračovať v tom, čo by určite dopadlo ako nezmyselná hádka. Poznala som také situácie až pridobre a nenávidela som ich. Stále ma držal za ruku a taká obyčajná vec so mnou robila také divy. 

"Mia. Teší aj mňa !"

Znelo to trochu odveci ale nechcelo sa mi vymýšlať nejaký úvod typu "och, zabudla som". 

Rozprávali sme sa o samých hovadinách a on si so mňa začal robiť srandu. A aký bol predtým seriózny. Bolo to strašné klišé, že obyčajné dievča stretne v kine slávnho idola, ktorého ani nepozná ale ju chytí za ruku lebo sa bojí a jej hlava naozajstným omylom zablúdi na jeho rameno. Smiali sme sa na tom spolu. Vyznievalo to ako zo zlého, presladeného románu. Nekontrolovateľný záchvat smiechu sme chytili obaja, ešte stále držiac sa za ruky, keď nám otvorila moja sestra (inak naozajstná fanynka telom aj dušou) a s padnutou sánkou na nás pozerala. Chcelo sa mi až cikať ako som sa nato pozerala. Potom som pustila Louisovu ruku (bol to čudný pocit, zrazu ju necítiť) a pridrživajúc sa zárubní a skriniek som sa s prekríženými nohami dostala do kuchyne. Louisa som usadila na barovú stoličku (stále sme sa rehotali) a keďže som nevládala rozprávať, len som mu ukázala ukazovák na znak toho, že má čakať. Ani sme nevedeli čo je na tom smiešne (asi moja krpatá sestra v župane a turbane ako na nás zdola hľadí s otvorenými ústami) ale nevedeli sme prestať. Šla som na wécko kde som sa v pokoji vicikala a už kludnejšia som sa tam vrátila. Ako som ho tam nechala tak tam sedel a moja sestra (už vifintená ledva zaháňajúca sliny) ho zasypávala prejavmi. Obišla som ich, pozrela sa na tú scénu z predu a záchvat bol speť. Chcela som mu niečo ponúknuť ale on už mal pred sebou pohár s mrkvovým džúsom mojej sestry a znechutene naň pozeral. To ma dostalo úplne, ale keď zachránil on mňa zachránim aj ja jeho. Vytiahla som z vačku telefón, zdokumentovala som ich spoločné chvíle fotkami na ktorých moja sestra mení pózy a on sa iba šibalsky usmieva a vyhnala som ju spať. Perami naznačil ďakujem ti. Usmiala som sa naňho a obsah toho pohára som vyliala do drezu. 

"Ako to, že slávny Louis Tomlinson, médiami prezentovaný ako silný milovník mrkvy, nepije mrkvový džús ?!"

Povedala som naoko pohoršene s rukami vbok a našpúlenou pusou. 

"Chceš počuť to tajomstvo ?"

Ešte stále s prižmúrenými očami som prikývla. Dvomi prstami naznačil, že mám ísť bližšie. Nahla som sa ponad linku tak aby mal ústa pri mojom uchu a zase sa to dialo. On mi perami (stopercentne chtiac) prechádzal jemne po uchu a šepkal čo ma šteklilo a spôsobovalo nálety motýľov do môjho brucha. 

"Nenávidim mrkvy ako Liam lyžičky. Ale nikomu to nehovor, mrkvy sú len fám."

Ja som sa so smiechom jednou rukou podopierala o kuchynskú linku a spracovávala čo povedal. 

"Ak ma nahneváš. Toto poviem celému svetu a tvoje fanúšičky sa zrútia."

Povedala som ja pri jeho uchu. Ešte som dodala tiché "pššš", ktoré ho určite šteklilo ako mňa tie jeho slová. Veľmi som sa premáhala aby som sa nerozosmiala. Táto hra na flirtovanie ma bavila. Obaja sme vyprskli v tej istej chvíli, stíchli a znova vyprskli. Potom som z chladničky vytiahla načatú fľašu vína  a spoločne sme ju pritom bare vypili. Nebála som sa následkou. Po prvé mi víno nič nerobí a po druhé aj beztoho sme sa správali ako opytí. Robili sme tej noci ešte všeličo. Tancovali sme, pili sme a hlavne sme sa rozprávali. Hodiny a hodiny. A ja som sa smiala ako nikdy a on so mnou. Keď sme stiahli tri fľaše čohosi a boli štyri ráno povedal, že musí ísť. Smiala som sa (bezdôvodne) a tíšila som ho keď palcom narazil do nejakej skrinky. Chudák... Robili sme dosť hluku. Otvorila som mu dvere a oprela som sa o ne. Veľmi sa mu nechcelo hýbať (nečudujem sa aj mne bolo tak úžasne). Ešte stále sme sa smiali na ničom keď som sa zatackala a vrazila do steny. Dvere ma zradili. On ma chcel zachytiť akurát že tie dvere ho stiahli tiež. Pripitý sme nemali rovnováhu. Ja som skončila nacapená na stene s rukami za chrbtom a on na mne. Zapozerala som sa hore do jeho očí. Jednu ruku mal nado mnou a podopieral sa ale vôbec sa neobťažoval udržiavať odstup. Bol celý natisnutý na mne. Úplne antiromanticky ignoroval moje oči iba čumel na ústa. Zjavne sa bál, že mu vlepím, keď to spraví, ibaže ja som to chcela tiež. JA som zdvihla bradu, JA som mu dala prvú letmú pusu a MNE sa zažiadalo viac. JA som perami navádzala tie jeho a JA som mu strčila jazyk do úst. A až potom prevzal perspektívu on. Ten človek dokázal s jazykom divy. Kdesi som čítala o savom bozku, a myslím, že práve ten bol jeho špecialitou. Naše jazyky nebojovali. Nie, nie. To boli drísty. Toto sa slovami opísať nedá. Telom mi behali vlny adrenalínu, milióny motýlov ma privádzali do šialenstva a jeho ruky na mojich bokoch mi spôsobovali muky. Mala som pocit že vybuchnem ale pritom som nechcela a nemohla prestať. Potom ma kusol do dolnej pery a ja som mu to oplatila taktiež zubami. Dala som si záležať aby z toho môjho činu vznikol poriadny cucflek. Tak mu treba. Jemne ma zatlačil rukou speť do steny a pokrútil hlavou. 

"Toto si robiť nemala."

Diabolsky som sa zasmiala. Znova sa na mňa vrhol. Ja som mala svoje ruky stále za chrbtom. Akurát on mal nejaké problémy. Rukami mi prechádzal od podprsenky, cez bok až ku stehnu. Tie ruky som chytila a schovala za môj chrbát. Čo mu padlo viac jak vhod lebo zistil, že tam mám zadok. Zasmiala som sa a to ho vyrušilo. Odtrhol sa a frajersky na mňa hladeľ. Rukou prešiel od zadku vyššie až mi vyhŕňal tričko. Zastavil sa niekde v okolí pupku a začal ma hladkať. Strašne som sa vtedy rozrehotala ale on si to nevšímal. Pripomenulo mi to mamu, keď mi bolo zle a ona ma masírovala. Začal mi opäť čosi šepkať a medzičasom prstom zašiel za moje odstavajúce nohavice, ktoré boli dosť nízko nato aby nahmatal aj lem mojich nohavičiek a prstom my jemne prechádzal po tom mieste, kde sa končili. Šteklilo to.

"Ja nepoviem, od koho mám cucflek, keď ty nepovieš o mojich mrkvách."

"Platí."

Šepkala som ťahajúc ten neposlušný prst von spoza okraja mojich nohavíc. Ešte raz ma pobozkal a zmizol. Zmizol už navždy. Louisa Tomlinsona som už v živote nevidela inak ako na fotke. Ale nesmútila som. Vedela som celkom presne, že čo to bolo už na začiatku. Bolo to iba pobláznenie a nič som od toho nečakala. Čistá túžba. Mohla som nato spomínať ako jeden z nasvetlejších dní mojho života. O pár dní mi sestra povedala, že má frajerku. A ja som sa len smiala pri predstave ako obhajuje ten cucflek odomňa. 

Poznámka autora...: Neviem či si to viete predstaviť ale takto nejako sa rehocem ja.  Spravidla sa prehnem a chytím sa za brucho alebo ma zrádzajú nohy tak ich krížim a som čudne prikrčená. Vždy mám pocit, že mi cvrkne a mávam takú divnú grimasu. Vždy mám vďaka tomu istotu, že sa nebudem smiať sama keďže ostatných v okolí rozosmieva už len môj prejav rehotu ;D Viem, zas Lou, ale táto jednodielka vznikla včase keď som mala starý blog a story s Liamom :)