One more time? 22

K tejto čati by som rada niečo dodala. Keď som to písala, plakala som ako malé decko. A to je v mojom prípade niečo. Čo si pamätám, naposledy som pri knihe plakala možno keď som mala jedenásť (teraz mám pätnásť(a pól :D)). A neviem, že by som niekedy pri nejakej inej knihe ešte plakala. A toto, o druhej v noci tu revem a nemôžem to dokončiť. Ale konečne to tu je.

K tomu mám pre Vás pripravené tri songy, nevedela som si vybrať. Prosííííím, pustite si. Enjoy :*

FIRST SONG

SECOND SONG

THIRD SONG

****Harryho pohľad****

„Zabijem ho! Ak jej niečo spravil tak ho zabijem! Sviniar jeden! Neupokojuj ma! Ja sa nechcem upokojiť! Chcem tam okamžite vbehnúť a rozmlátiť mu tú hnusnú papuľu! Ja...!“ „Louis, upokoj sa!“ „Neupokojím! Ten sviniar jej len tak ublíži a ja sa mám upokojiť?! Stále sa mi pokúša zničiť život a úspešne sa mu to darí! A eštre sa ten debil tvári ako môj najlepší kam...“ „Prestaň!“ Zaboril som si hlavu hlbšie do vankúša, ignorujúc jej nepretržitú bolesť ako aj hádku niekde neďaleko. Nemôžu ma nechať spať?! Prehodil som si perinu cez hlavu a snažil sa ignorovať zvuky okolia a zúrivé hlasy. Neberú ohlady na to, že ma bolí hlava? Včera bolo veselo. Na tvári sa mi zjavil úškrn pri spomienke na blondínku, s ktorou som sa stretol v bare. Chutná, trochu hanblivá, ale milá. A, čo bolo hlavné, pekná. A ten večer s ňou stál za to. Po každom drinku bola priateľskejšia a priateľskejšia... Zahnal som rýchlo hlúpe predstavy, pri ktorých som idiotsky škeril. Radšej som zaboril hlavu hlbšie do vankúša, no nepomáhalo to. Akosi som sa vytackal z postele a mieril k dverám, každý môj pohyb bol neuveriteľne pomalý, sprevádzaný obrovskou bolesťou hlavy. Prechádzajúc okolo zrkadla som si uvedomil, aký som musel byť opitý. Spal som oblečený, len v boxerkách, ale predsa. Otvoril som dvere a počul krik hlasnejšie, ozýval sa miestnosťami. Ako som sa približoval, stále som si bol istejší, že to kričí Louis. A Liam? Asi, nevedel som isto, kedže sa často k slovu nedostal. „Nemôžete byť tichšie?“ zasyčal som na nich a obaja sa otočili. „Á, zobudili sme ťa?“ spýtal sa Lou priateľsky, no s akýmsi divným podtónom. Príliš vyčerpaný na uvažovanie som len prikývol. „My ťa nenecháme vyspať? Chudáááčik, musí byť unavený,“ hovoril výsmešne, no jeho pohľad ma vraždil na mieste. „To musí byť vyčerpávajúce, zabiť najlepšiemu kamošovi priateľku, však?!“ teraz už slová zo seba sypal s najväčšou zúrivosťou, doslova ich pľul, sprevádzané slinami, jeho oči ma vraždili, jeho celé telo sa nebezpečne približovalo. A ja som nechápal, čo sa stalo. Zabiť priateľku? Stalo sa niečo Trish? „Lou, čo... Ja.... Nechápem...“ snažil som sa mu niečo povedať, no nenachádzal som slov. „Ty sviňa! A teraz si nič z toho nepamätáš?! VČERA! SI! ŠIEL! ZA! TRISHOU! NA! INTRÁK! To si nepamätáš?! Ani to, čo si jej tam urobil?!“ ziapal po mne, znel ako šialenec, Liam aj Zayn ho zozadu držali za ruky, no aj tak sa približoval. Naozaj som nechápal. Stalo sa niečo Trish? Obviňujú ma z toho? Prečo sa ku mne Lou približuje a tvári sa tak nahnevane? Urobil som mu niečo? „Zabijem ťa!“ zvreskol zas. „Zabijem ťa, zaslúžiš si skapať ty sviniar! Čo Trisha?! A náš drobec?! Je ti to jedno?! Kľudne si ich obidvoch zabiješ?! Si so sebou spokojný?! Keď nie je s tebou tak s nikým?! Milujem ju ty debil! MILUJEM! Najviac na svete! Všetko mohlo byť perfektné! Keby si to nepokazil, však?! Si so sebou spokojný?! Boli sme šťastný! Boli sme spolu šťastní! JA! TRISHA! A NÁŠ DROBEC! Mohli sme byť spolu a šťastní! Ja som bol najšťastnejší človek na svete! Všetko bolo dokonalé! Mal som dokonalú priateľku! Mal som mať čoskoro dieťa! Malého drobca! Vieš, ako som ich oboch ľúbil?! Vieš?! A ty! Zrasu sa tu len objavý Styles a rozhodne sa, že ich oboch zabije! Veď prečo nie?!“ ziapal ďalej, úplne zúfalo, ku koncu strácal hlas, len chripel, po lícach mu stekali slzy. Liam ani Zayn ho už viac nedokázali udržať, obaja ho pustili a s hlasným trsknutím sa zrútil na zem. „Boli sme spolu. Šťastní,“ povedal ešte smerom ku mne, jeho oči intenzívne hľadeli do mojich, akoby mi chcel niečo povedať. Potom sa zrútil na zem. Nechápavo som prechádzal pohľadom po všetkých v miestnosti, no nevenovali mi pozornosť. Všetci pozerali na Louisa, v očiach mali slzy a zúfalý pohľad. „Lou, bude to v poriadku, uvidíš,“ upokojoval ho Liam a snažil sa ho zdvihnúť zo zeme, objať, čokoľvek. Mal som zvláštny pocit, keď som to sledoval a nerobil osobne. No niečo mi našepkalo, aby som sa k Louisovi nepribližoval. Liam mu čosi šepkal a on len počúval. Pomaly zdvihol hlavu, vstal a urobil dva kroky vpred. Stál tesne predo mnou. „Šťastný, však?“ spýtal sa s ironickým úškrnom, kým sa mu z očí liali stále nové slzy. „Spokojný sám so sebou? Ako ti to vyšlo?“ Mal som pocit, že hnev ho prešiel. Zostala len irónia. No potom to začalo znova. „Nenávidím ťa! Počuješ?! Tváriš sa, ako môj najlepší kamoš, no keď je všetko perfektné, zničíš to! Prečo ona?! Prečo oni dvaja?! Dvaja ľudia, na ktorých mi najviac záležalo?! Mohol si radšej zabiť mňa! Prosím! Poslúž si! Ja tu aj tak nemám dôvod ďalej byť! Obidva moje dôvody sú preč! Tvojou vinou! Nenávidím ťa! Ako si mohol?! Čo ti urobila?! Keď si sa chcel pomstiť, mohol si mne! Ale nie jej! Čo ti urobila?! NIČ! Nikdy nikomu nič neurobila! Len mala tú smolu, že narazila na takú sviňu, ako ty! Prisahám, že ťa...!“ „Lou! Prebrala sa!“ zakričal Niall, ktorý vystrčil hlavu a pri uchu držal telefón.

****Louisov pohľad****

Trisha sa prebrala. Ona sa prebrala. Prebrala sa. Prebrala. Prebrala. Prebrala. Stále dookola som v hlave počul tie slová. Jediné slová, ktoré dokázali odpútať moju pozornosť. Prebrala sa. Ona sa prebrala. Moja láska... Ona žije... Doktori nám povedali, že šanca, že sa dožije rána je veľmi mizivá. Takmer žiadna. A teraz mi vravia, že sa prebrala?! Harryho som odsotil z cesty a v sekunde, ako boli dvere voľné som sa nestaral o to, že existuje. Pre mňa nie. Cestou k vonkajším dverám som zrazil niekoľko predmetov, vrazil do niekoľkých zárubní, až som vybehol von.

****Harry****

Po Louisovovm údere som sa zatackal, no rovnováhu mi pomohla nadobudnúť stena za mnou. Sledoval som, ako sa snažil čo najrýchlejšie vybehnúť z domu, vrážajúc do všetkého v ceste. Niall, Zayn a Liam mu boli v pätách, ja som to nedokázal. Sledujúc Louisa, ktorý po správe o Bowie ožil a teraz utekal bosý, bez trička len v pyžamových nohavicich po ulici, presne opačným smerom ako je nemocnica, musel som rozmýšlať, čo sa stalo. Prečo tam Trisha je. A prečo to má byť moja vina. Lou utekal po ceste naboso ďalej, vrážal do ľudí, autá naňho trúbili a vyhýbali sa mu, no on to akoby nevidel. Liam ho ako prvý dobehol a ťahal ho späť, až k nemu dobehli aj Zayn a Niall. Spoločne ho ťahali späť k domu a vyzeralo to, že sa hýbu. Lou sa metal a ťahal preč, nepočúval ich. Vyzeral, že sa zbláznil. Rýchlo som od neho odtrhol pohľad a vbehol do svojej izby, obliekol si prvé veci a štartoval auto. Chalani tam na zadné sedadlá akosi natlačili brániaceho sa Louisa, potom sa dnu vopchali všetci a ja som sa rútil k nemocnici. „Lou, ideme za ňou. Ideme za Trishou. Upokoj sa. Hneď ju uvidíš,“ vravel mu Liam a on naňho pozeral, potom prikývol. Sledoval krajinu z okna a ja som sa snažil sústrediť na cestu, aby som nás čo najrýchlejšie doviezol do nemocnice. V spätnom zrkadle som sledoval Louisa, nebol som si istý, čo od neho môžme čakať. Pozeral von z okna, keď sa zrazu otočil a pozrel na mňa. Namiesto zúrivého pohľadu, akým ma prebodával vyzeral vydesene. „Vyskočte!“ začal kričať po chalanoch, ktorí sa ho snažili udržať v pokoji na mieste. „Chce zabiť aj vás! Tak ako chcel zabiť Tri...!“ Liam mu zapchal ústa, kým sa snažil ďalej vydesene kričať. Je to ďalší šialený fór? Alebo to myslel vážne? Tak veľmi ma nenávidí? Bojí sa ma? Ale čo som spravil? Čo sa stalo?

Zastali sme pred nemocnicou a sestrička nám oznámila, že je u nej doktor a desať minút máme počkať. Nechala nás na chodbe samých, sekundu bolo ticho, potom sa opäť ozval Lou. „Trishááááá!“ začal kričať zúfalo a jeho hlas znel, akoby ho týrali, umučený, nešťastný. „Louis, je v poriadku., hneď ju uvidíš. Ale nechceš, aby ťa videla takto, však?“ Liam mu dohováral ako malému decku a Lou krútil hlavou, keď mal. Jeho pohľad však vravel, že bol úplne mimo. „Lou, pôjdeme von a kúpime kvety. Donesieš jej kvety, dobre?“ spýtal sa ho pokojným hlasom a on prikývol. Prešli niekoľko krokov ku dverám, keď sa Lou otočil. Bál som sa, že začne s ďalšou scénou. No on sa prihovoril Zaynovi. „Pôjdeš s nami? Chcem pomôcť. S výberom.“ Zayn prikývol a odišli. Bolo to zvláštne sledovať. Doteraz som s ním vyberal kvety ja. Zostal som sedieť na stoličkách s Niallom, no aj ten ma o chvíľku opustil. Práve, keď sa stratil za rohom na ceste k bufetu, objavil sa doktor. „Prišli ste za slečnou Newtnovou?“ spýtal sa. Prikývol som a už som ho nasledoval dnu. Nechal nás samých v jej izbe. Ležala otočená chrbtom, no pomaly sa otočila. Z jej výrazu mi bolo jasné, že mňa nečakala a ani nechcela vidieť. „Mrzí ma to. Ako sa máš?“ začal som pomaly a sledoval ju. „Ja sa mám dobre,“ povedala, no jej hlas bol tichý a slová sa jej plietli, „no o tebe sa to povedať nedá,“ pokračovala a prebodávala ma pohľadom tak, ako predtým Louis, „pretože teraz pôjdeš za Louisom a oznámiš mu, že si zavraždil malého Tomlinsona.“


Love ya babes :*
Luna Lovegood

P.S. Girls, môžem Vás poprosiť o komentáriky? Stačí jedno slovíčko, páči/nepáči. A prosím Vás, aj k tomu novému príbehu od Anet, čítate ho? MUSÍTE! Je to dokonalosť, pozrite si to Baile Mensual :D Prosííím lásky :D Veľmi je to pre nás dôležité :*