Kedže ste sa na mňa takto dohodli a napísali, že chcete aj toto aj OMT?, máte tu oboje. Dúfam, že si aj obidve prečítate. Ľúbim Vás kočeny :*
Kým Kay volala
s otcom, zazvonil aj môj mobil. Neznáme číslo, niečo čo by som nemala
dvíhať, no moja zvedavosť s tým názorom nesúhlasí. Priložila som si
telefón k uchu a nedostala som zo seba ani obyčajné prosím, keď sa
ozval hlas manažéra clubu. Prešli mnou zimomriavky, deje sa niečo? Nevyhodia
ma, však? „Carmen,“ povedal tak, že mu až bolo cítiť ten úsmev na tvári. Široký
a slizký. „Máme tu s vami menší problém, slečna. Viete, naši hostia
sú vysoko cenené osobnosti. Preto požadujeme, aby sa k nim naši zamestnanci
aj tak správali. Pre nás je prioritou ich pohodlie. Iste rozumiete. Preto, ak
by s tým bol v blízkej dobe nejaký problém, museli by sme sa
rozlúčiť,“ povedal a zložil bez rozlúčky. Vyhráža sa mi? Vedela som, čo
bol problém. Ja som sa im pri každej príležitosti nepchala so zadku. Asi by som
mala, ak tú prácu chcem. Samozrejme, že ju chcem! Potrebujem ju! Čiže, mám len
jednu možnosť. Stará Carmen sa vracia, či sa mi to páči alebo nie. No to som už
počula, ako Kay dotelefonovala s otcom a začala sa pred ňou tváriť
normálne, akoby som tu celý čas len sedela, pila jej kávu a nič sa
nedialo.
Ešte niekoľko dní
som sa škerila ako perníkový kôň pri spomienke, ako otec penil, keď mu Kay
oznámila, že nikam nejdeme. A keď najviac vybuchol, jednoducho ho zložila.
Skúšal sa dovolať ešte raz, no potom už Kay vypla mobil. Ona sa jednoducho
s ľuďmi nebabre. Uškrnula sa, symbolicky si oprášila ruky a už
mierila k rádiu. Susedia zas mali koncert, pretože u nás slovné
spojenie ako stíšiť hudbu neexistuje. Obe sme behali po byte, tancovali
a spievali. U nás je vždy veselo. Jediné, čo nás dokázalo zastaviť
bol slaďák alebo nejaké prerušenie v rádiu, ktoré práve prišlo
v podobe reklamy na zubnú pastu. Prevrátila som oči a radšej chytila
Kylie za ruku, ťahajúc ju do mojej izby. „Čo si mám vziať večer?“ spýtala som
sa jej, pretože už minule mi vyčítala, že som si nepýtala radu. No načo? Aj tak
vyberiem to isté, čo by mi podala ona.
Stála som bezradne pred skriňou, všetky
veci som mala rada, ale nebolo to ono. Nie pre starú Carmen, ktorá sa dnes má
vrátiť. S povzdychom som prešla do obývačky a otvorila starú skriňu
v rohu. Keď to Kay videla, vypúlila oči. „Páni. To s tým clubom musíš
myslieť vážne,“ povedala a sledovala ma. Spolu s pachom jemnej
zatuchliny ma po otvorení skrine ovanuli aj spomienky. Nie príjemné. Do tejto
skrine sme zavreli všetko z doby, keď sme boli známe ako štetky. Nikdy by
som neverila, že sa k niečomu z toho vrátim. Ale mám na výber?
Nevrátim sa k rodičom! „Čo vravíš na toto?“ spýtala som sa Kay neisto
s krátkym, flitrovaným topom v ruke. „Vždy si v tom vyzerala
úžasne. Pamätáš, ako sa za tebou otáčali všetci chalani? Hlavne Chris, ten...“
nedokončila, kedže som top po nej hodila. „Stačí, dobre? Nestačí, že to musím
robiť? Ešte mi to treba pripomínať?“ „Prepáč,“ povedala, no stále sa prefíkane
usmievala. „Vezmi si k tomu toto,“ navhla mi a podala kraťase,
ktorých veľkosť by sa dala ľahko porovnávať s bežnými nohavičkami. „Vždy
si v tom mala perfektný zadok,“ usmiala sa, podala mi ešte lodičky
a odišla do svojej izby. Povzdychla som si a zamierila
k zrkadlu.
Až na svoje hnedé vlasy som vyzerala ako
kedysi. Ani milimeter štvorcový látky navyše. Niekoľkokrát som sa zatočila,
sčasti kontrolujúc svoj výzor, sčasti stabilitu na opätkoch tejto výšky.
Usmiala som sa, keď som videla, že je to perfektné a prezliekla sa späť.
Vlasy som si zmyla a nechala len tak uschnúť v nádeji, že sa ukáže
ich pôvodný objem, s ktorým som doteraz úspešne bojovala žehličkou.
Uvedomujúc si, že všetky dievčatá budú mať pri vystúpení tmavočervený rúž,
vybrala som si krikľavo rúžový, ktorý mi ladil s topom a naniesla naň
lesk. „Wau! Stará Carmen je späť?“ spýtala sa Kylie od dverí, obzerajúc si ma.
„To sotva. Len sa na ňu trocha podobám. Výzorom. Nič viac,“ uistila som ju a vtisla
jej pusu na líce. „Fajn, toto nie je stará Carmy,“ povedala so smiechom, „tá by
si tak ľahko rúž nezničila!“ Tvárila som sa, akoby mi to bolo jedno, no hneď,
ako sa za ňou zavreli dvere, hodila som vydesený pohľad do zrkadla. Zaškrípala
som zubami a spoza dverí sa ozval smiech. „Pozeráte sa do zrkadla rovnako
často,“ podpichla ma a naozaj odišla. Prevrátila som oči a radšej si
hľadala kabelku. Zbalila som všetko (pozostávajúce z kľúčov, mobilu,
peňažnky a kozmetiky) a hodila posledný pohľad na zrkadlo. Naozaj
takto vyjdem von? No teplé počasie ma presvedčilo, že kabátom to asi
nezakryjem. Uprostred júla sa to proste nedá. Povzdychla som si, pozrela so
zrkadla (áno, znova) a konečne vyšla von.
Kráčala som len
niekoľko metrov, keď okolo mňa prešiel nejaký chalan. Videla som, ako sa otočil
a počula som zapískanie. Vtedy sa mi to akoby vrátilo. Aký to bol pocit,
keď sa za mnou otáčali. Páčilo sa mi to. Rovnako, ako teraz. Hlavu som zdvihla
hore a kráčala ku clubu. Tie pohľady všetkých stáli za to. Keď som tu bola
naposledy, minulú nedeľu, bola som sivá myška. Nikto. Dnes ma neprehliadli.
Kreslo, ktoré som si naposledy privlastnila bolo voľné a ja som si ho
zabrala znova. Tak ako minule, sledovala som okolie. Nemohla som prehliadnuť
pohľady mojim smerom od ľudí na opačnom konci miestnosti. Premeriavali si ma.
Pocítila som nával adrenalínu a sladkú chuť výzvy. Nohy, preložené cez
seba na operadle som vysokým oblúkom prehodila na zem a plynulým pohybom
vstala. Ak ma doteraz nepozorovali všetky baby, obšmietajúce sa okolo toho,
toho... ako sa to volá? Jasné, Ryan. Teraz už na mňa pozeral, ako aj všetky
baby pri ňom. Usmiala som sa a prešla ten kúsok k nim. „Nevadí, ak sa
pridám k rozhovoru?“ spýtala som sa priateľsky všetkých, no pozerala
priamo na Ryana, kým som mu ruku položila okolo pliec. Pokrútil hlavou
a usmial sa. Potom sa otočil smerom k celej skupinke
a pokračoval v načatom rozhovore. Keď som vedela ako, zapojila som
sa. Celý čas som sa usmievala, akýmsi pohŕdavým a výťazným úsmevom, kým
baby na mňa zazerali. No hlavne zazerali na moju ruku, ktorá stále ležala okolo
Ryanovych pliec. Nestriasol ju a ja sa neplánujem stiahnuť. „Vlastne, ja
som o vás počula prvýkrát asi týždeň pred vašim príchodom od manažéra,“
povedala som, pozrajúc z kratučkej vzdialenosti do očí, chvíľku potom, ako
ho všetky dievčatá naokolo ubezpečili, že ich počúvajú už odkedy vznikli
a sú ich verné fanynky. Zasmial sa, no nič nepovedal. „Na pódium! Máte dve
minúty!“ zakričal krpatý asistent a ja som zložila ruku Ryanovi
z pliec a akoby nechtiac ho dlaňou jemne pohladila po krku. Potom som
sa otočila na päte a prešla medzi prvými k schodíkom na pódium.
Vedela som, že za mnou pozerá. A všetky baby pri ňom určite tiež.
Na pódiu všetko
prebiehalo tak, ako vždy. Perfektne. Šesť piesní, potom to mal na starosť DJ,
kým my sme sa mali chvíľu vydýchať. Schádzala som medzi poslednými, pri mne už len nejaká
blondínka, ktorá sa tiež pred chvíľkou obšmietala okolo Ryana. Usmiala sa
a v tej sekunde ma podkopla. Rovnováha bola v háji, kým sa ona
škerila, ja som sa to snažila ustáť. Nevyšlo a padala som z pódia do
zákulisia. Priamo do niečích rúk. Vydýchla som si a otočila hlavu
k svojmu záchrancovi. Usmiala som sa naňho a tvárila, že za nič
nemôžem, čo vlastne aj bola pravda. Povedala som mu len krátke ďakujem. No jeho
jazyk si namiesto odpovede typu: to je v pohode rýchlo našiel cestu do
mojich prekvapených úst.
Luna Lovegood
wow ! super, teším sa na ďalšiu kapču :):):)
ReplyDeletekto to bool? som zvedavá, teším sa na ďalšiu :) je to dokonalé, strašne sa mi páči táto myšlienka :) loove ya♥
ReplyDelete