One more time? 16

Dnes to musím ísť povedať Harrymu. Bojím sa, ako zareaguje a čo mi na to povie. Toto sa môže stať len mne! To nie je možné! Volala som s Harrym a povedal mi, že dnes bude s chalanmi v spoločnom dome, ale mám prísť tam. Naozaj som bála, no prekonala som to a zaklopala na dvere. Prosím, nech mi príde otvoriť Harry. Ako to vysvetlím ostatným? Čo im poviem, prečo chcem ísť za ním? Otvoril mi ten blonďavý a ja som mala chuť otrieskať si hlavu o stenu. Prečo som sa aspoň nespýtala Rachel, ako sa volajú? Pozeral na mňa ako na zjavenie a ja som musela rýchlo niečo vykoktať, ale čo?! „A... ahoj, je tu Harry?“ „Je. Prečo ho chceš vidieť?“ spýtal sa ma podozrievavo. Čo mu mám povedať? Môže vedieť, že sme s Harrym spolu? „Vieš, ja... neviem, či by on chcel, aby si to vedel. A aby si to vedel akurát odo mňa. Asi... asi by si sa mal spýtať jeho,“ povedala som mu neisto a on si ma premeral, no potom ma vzal dnu a sám ma viedol až ku dverám jeho izby. Podrobne ma sledoval a čakal, čo sa bude diať.

Zaklopala som na dvere a okamžite sa v nich objavila Harryho kučeravá hlava. Keď ma uvidel, tak sa usmial, vyšiel von celý a okamžite sa perami prisal na moje. Kým skúmal moje ústa, rukami ma chytil okolo pásu a ja, hoci som mala blbý pocit z blonďáka, som nadšene spolupracovala. Koniec-koncov, možno je to náš posledný bozk. Naozaj je to možné? Môže to tak ľahko skončiť? Odtiahli sme sa a ja som venovala prvý pohľad blondiakovi, ktorý na na nás pozeral s vypúlenými očami. Harry sa len zasmial a bez jediného vysvetlenia pre blonďáka nás vtiahol dnu a zavrel za nami dvere. „Chalaníííí?“ počula som blonďákov hlas a potom kroky. Prevrátila som oči, klebetný je jak stará babka na trhu. „Zdá sa, že už o nás budú vedieť všetci tvoji kamoši. Musel si to robiť?“ „Ale mne nevadí, že to vedia!“ rozrehotal sa nahlas a mne vtedy došlo, že pil. A zdá sa, že nie málo. „Harry, prečo si pil? A koľko?“ „Len trošku. Nudil som sa!“ zasmial sa a zatackal, po čom som mu to, že trošku už vôbec neverila. Ale ja mu to musím povedať! Veď to už o chvíľu bude vidno. A nemyslím, že sa k tomu donútim zas. Teraz alebo nikdy.

Zhlboka som sa nadýchla a odtiahla od seba Harryho, ktorý sa chcel opäť nalepiť na moje pery. Hoci som po ničom inom netúžila, vyhla som sa jeho bozku. „Harry, je tu niečo, čo by si mal vedieť,“ začala som pomaly, no nezdalo sa mi, že by ma chcel počúvať. „Haló, Harry! Toto je dôležité!“ „Aj toto!“ povedal a skúsil ma znova pobozkať. No ja som doňho trochu sotila a sadol si na posteľ. „Budeš ma počúvať?!“ pozrela som naňho prísne a on prikývol, no pozeral zasnene pred seba a jazykom si oblizol vrchnú peru. „HARRY! Počúvaj!“ zatriasla som ním a zdalo sa, že mi konečne venuje pozornosť. „Harry, ja... som tehotná,“ povedala som mu so strachom a sledovala jeho reakciu. Najprv na mňa vyvalil oči, potom sa začal šialene rehotať. Čakala som, kým ho ten smiech prejde. Vyzeral ako šialenec. Po chvíli sa utíšil a skôr, než som niečo mohla povedať začal sám. „Trisha, nemôžeš byť predsa tehotná! Veď my sme spolu nespali,“ povedal so smiechom a pozoroval ma s úsmevom na tvári. Prečo nič nechápe?! „Harry, ale ja som...“ „Trisha, nemôžeš byť, nespali sme spolu, nechápeš?“ pozeral na mňa ako na idiota a mne sa chcelo vrieskať aj plakať naraz. Prečo je to také ťažké? „Harry! Počúvaj, naozaj...“ začala som znova, no nedostala som sa ďaleko. Tentokrát sa začal zas rehotať. „Bowie, nemôžme čakať dieťa, keď sme spolu nespali,“ hovoril mi už netrpezlivo a ja som bola zúfalá. „Harry, pravda je taká, že ty dieťa nečakáš. Len ja a...“ nedokázala som povedať jeho meno, len som sa rozplakala, a Harry na mňa vyjavene pozeral, potom pochopil. „Ty si ma podviedla! Ty štetka! Ako si mi to mohla urobiť?! Ja som ťa ľúbil! Vypadni!“ začal po mne kričať a nedovolil mi nič pov edať. „Harry, nie je to tak...“ „MLČ! A padaj!“ zvrieskol a vytlačil ma za dvere. Zabuchol ich za sebou a ja som zostala stáť na chodbe. Oprela som sa o ne a zošuchla sa dolu s plačom. Keby ma to aspoň nechal vysvetliť! Prečo sa mne vždy všetko pokazí? Sedela som na chodbe opretá o dvere a plakala naoozaj dlho. Asi by som mala odtiaľto čím skôr vypadnúť. A nikdy sa sem nevracať.

Zdvihla som hlavu a zbadala štyri, ktoré ma sledujú. Chvíľku som nevedela, čo robiť, ale nakoniec som sa postavila, utrela si oči a snažila sa nájsť cestu von. Obzerala som sa a čiernovlasý chalan ukázal jednym smerom. Bez slova som prikývla a chcela tadial odísť, no hnedovlasý, o ktorom som tušila, že sa volá Liam ma chytil za ruku. „Čo sa stalo?“ spýtal sa a tváril, akoby mu to bolo ľúto. „Nič. zrejme sme sa rozišli,“ povedala som mu a chcela odísť, no nepustil ma. „To ma mrzí. Čo sa stalo? Je len trochu pripitý, keď bude triezvy tak to bude ľutovať, uvidíš,“ presviedčal ma, no ja som to už nedokázala vydržať. Po tomto by sa na mňa vykašľal aj keby bol triezvy a nikto mu to nemôže vyčítať. „Pozri, si zlatý, ale do tohto ťa nič nie je. A Harry by sa so mnou rozišiel zrejme, aj keby bol triezvy,“ povedala som mu a snažila sa vytrhnuť svoju ruku z tej jeho. „Trisha. No ták, čo sa stalo?“ opýtal sa Louis a on bol posledný, koho som potrebovala počuť. „Kašlite na to, dobre? Nič vás do toho nie je,“ odvrkla som im a to sa mi už do cesty postavili všetci. „Čo sa stalo?“ „Nič!“ „Trisha!“ „Rozišiel sa so mnou a ja sa mu nečudujem. To je všetko! Dajte mi už pokoj!“ začala som po nich kričať a pocítila som v očiach opäť slzy, ktoré sa zmenili na silné prúdy. Chytila som si hlavu do dlaní a pri pokuse o pohyb vpred som sa zatackala. S pomocou niektorého z chalanov bolo moje pristátie na zadok menej bolestivé, ako som očakávala.

Už nevládzem. Ignorovala som chalanov a len plakala. „Čo sa stalo? Čo sa deje? Prečo ste sa rozišli?“ spýtal sa Louis a objal ma okolo pliec. „Ja... som tehotná,“ vyšlo zo mňa neviem prečo a hneď som si prikryla rukou ústa. Prečo som to povedala? Čo som to spravila? Všetci na mňa vyjavene pozerali a potom Liam povedal: „Myslíš, že sa kôli tomu s tebou rozišiel? No tak, veď to nie je zlé. To je úžasná správa.“ Pokrútila som hlavou a začala sa dvíhať zo zeme. „Ste naozaj milí, ale nič nechápete. Mrzí ma to, vidíme sa, dúfam, poslednýkrát. Zbohom.“ Vstala som a odchádzala, no nikam ma nepustili. „Čo je na tom také zlé? Mali by ste sa tešiť. No a čo, že máte len osemnásť, kašlite na to, čo si kto myslí. Budete super rodinka,“ usmial sa na mňa Louis, no ten úsmev akosi nevyzeral úprimne. „Myslela som, že ma lepšie poznáš, Tomlinson. Myslíš, že mňa trápi, čo si o mne ľudia myslia?“ spýtala som sa a hodila ružovými vlasmi. Z úst mu vyšiel jemný náznak smiechu. No a čo, tak im to poviem! Aj tak by to zistili zajtra od Harryho. „Pozrite, som tehotná. Lenže nie s Harrym stačí?!“ Všetci na mňa vyjavene pozerali a ja som to využila na to, aby som odišla. „Viem, čo si o mne myslíte! Ale ja som ho nepodviedla!“ zakričala som za nimi a neprešla som ani päť metrov, už ma niekto držal za ruku. „Ako je to možné?“ pýtal sa blondiak. „Kašli na to, dobre?“ Pokrútil hlavou a zasa mi všetci stáli v ceste. Mala som kašlať na to, nechať ich v tom, že som štetka. Aspoň by bol pokoj. „Fajn! Nie som tehotná s ním! Bola som už pred tým, ako sme začali spolu chodiť, no nevedela som o tom! A už mi dajte pokoj!“ Začala som si pomedzi nich raziť cestu, no stále tam predo mnou stáli. „S kým?“ spýtal sa jednoducho otázku Liam. „Do riti Trisha! Nemôžeš to povedať!“ spýtal sa už nasrane ten čiernovlasý a tým zdvihol tlak aj mne. Čo je jeho do toho?! „Ty sa do toho čo staráš?! Ponamáhaj si tú svoju dutú hlavičku! Rozmýšlaj, s kým som chodila pred Harrym?!“ zvreskla som naňho a nastalo hrobové ticho. Všetky tváre v miestnosti sa otočili na Louisa.